Ostrov Madagaskar

Hlavné údaje o Madagaskare

Je to štvrtý najväčší ostrov na svete, od afrického kontinentu ho delí iba 400 km široký Mozambický prieliv. Od východnej Afriky sa Madagaskar oddelil asi pred 165 miliónmi rokov, no i teraz sa pohybuje rýchlosťou takmer 2 cm za rok smerom na juhovýchod. Hlavné mesto Madagaskaru je Antananarivo. V súčasnej dobe je počet obyvateľov ostrova približne 16,5 milióna. Obyvatelia Madagaskaru sa dorozumievajú malgaštinou a francúzštinou. Prevládajúce náboženstvo je animistické (47%). Madagaskar je jediné miesto na svete, kde žijú lemury.

V ďalších častiach mojej ročníkovej práce sa budem zaoberať všetkými týmito zaujímavosťami podrobnejšie.

Geografia

Územie Madagaskaru je tropické a hornaté s nadmorskou výškou 2700 m. Podstatnú časť ostrova zaberá náhorná plošina, z ktorej sa dvíhajú vyhasnuté sopky. Madagaskar je sopečného pôvodu, o čom svedčí množstvo strmých kopcov, týčiacich sa až od mora. Najvyšší vrch krajiny leží v pohorí Tsaratanana. Madagaskar pokrýva prevažne červená zem, (odkiaľ pochádza prívlastok Červený ostrov), ale i zalesnená krajina, ktorú tvoria dažďové pralesy, baobaby a tŕnisté stromové rastliny.

Na severovýchode sa rozprestiera mierne vlhký listnatý les, ktorý celkom na juhu západného pobrežia postupne prechádza do oblasti polopúšte. Popred juhovýchodné pobrežie sa tiahnu 450 km dlhé koralové útesy. Madagaskar má bohaté ložiská nerastných surovín: grafit, železná ruda, kryštalické bridlice, polodrahokamy , urán, chróm, titán.

Vodstvo

Väčšina riek ostrova pramení vo vnútrozemí a ich tok v prevažnej miere smeruje na západ, kde ústia do Mozambického prielivu. Medzi najvýznamnejšie rieky patria: Mangoky, Mánia, Betsiboka, Sofia a Onilany. Vo vnútrozemí ostrova sa rozkladá najväčšie jazero Madagaskaru – jazero Alaotra.

Podnebie

V najjužnejších častiach ostrova je podnebie suché a na vysočinách mierne. Západné pobrežie má výrazné obdobia sucha a dažďov. Východné pobrežie má vlhké podnebie vďaka pasátovým dažďom ale ostatné oblasti sú suchšie.


Plošina Ankarana

Na severnom okraji ostrova, za strmou pobrežnou stenou nad teplým Indickým oceánom leží priezračná, biela, sklovito lesklá krajina. Povrch tejto plošiny je tvorený prevažne z vápenca. V tejto časti ostrova sa najviac prejavila erózna činnosť vody, ktorá tu vytvorila veľmi zvláštnu krasovú krajinu. Roztvorené pukliny škrapových polí siahajú až do hĺbky 10 i viac metrov. Hrebienky sa potom menia na ostré biele kopije, zubaté píly, čepele nožov, dýk a mečov. Tým sa vytvoril pre človeka veľmi neprístupný terén, ale pre lemury doslova raj. Po ostrých skalách sa pohybujú veľmi elegantne. Najviac je tu rozšírený lemur korunkatý, ale v iných oblastiach ostrova je takmer vyhynutý. Nálezy kostier týchto zvierat dokazujú, že zostupujú i do podzemia.

Reč je o plošine Ankarana, ktorá je pravdepodobne najzaujímavejšou časťou tohto pozoruhodného ostrova. Dažďová voda prenikala po dlhé veky pavučinou puklín do podzemia a vytvorila malebný kras – jaskyne s kvapľovou výzdobou, podzemné riečiská a rozľahlé jazierka. Tento skrytý svet, ľuďmi málo preskúmaný má aj svojich obyvateľov. Vznikli akési exotické záhrady podsvetia, z ktorých ľudia vidia iba koruny stromov. Celkovo bolo preskúmaných iba asi 11 km chodieb.
Žijú tam jaskynné krokodíly, ktoré sa živia rybami, ale aj lemurmi a vtákmi. Dorastajú do dĺžky až 6 metrov. Ale rovnako nebezpečné sú hrozné riečne úhory, ktoré sú vyše metra dlhé a majú ostré zuby.

Obyvateľstvo Madagaskaru

Prví obyvatelia Madagaskaru sa priplavili na ostrov z Indie a Indonézie asi pred 2000 rokmi. Obyvatelia majú zmiešaný pôvod a malgaština je veľmi príbuzná indonézskemu jazyku.
Ako prví Európania objavili Madagaskar Portugalci v roku 1500. Briti a Francúzi prišli neskôr a priniesli pre miestne obyvateľstvo kresťanstvo. V roku 1895 sa ostrov dostal pod koloniálnu francúzsku správu. Nezávislosť získal Madagaskar 26.6.1960 a tento deň slávia obyvatelia ako deň nezávislosti.
V roku 1975 sa dostal k moci Didier Ratsiraka ako faktický diktátor. Posledné voľby sa konali 16.12.2001 a mali pomerne dramatický priebeh – po opätovnom sčítaní hlasov sa právoplatným prezidentom stal Marc Ravalomanana. Väčšinu vo vláde tvorí AREMA – Asociácia pre obnovu Madagaskaru.
Väčšina obyvateľstva Madagaskaru sa živí poľnohospodárstvom. Pestujú ryžu, maniok, kukuricu a ovocie. Na export sa pestuje korenie, klinčeky, vanilka, káva, tabak, cukrová trstina.

Pozdĺž východného pobrežia sa obyvatelia živia lovom zvery a rýb. Z priemyselných odvetví sú tu zastúpené textilný a potravinársky priemysel a montáž automobilov.
Na Madagaskare sa používa ako platidlo madagaskarský frank.

Školský systém

Sú dva stupne základnej školy. Prvý stupeň trvá 5 a druhý 4 roky. Medzi týmito dvoma stupňami sú tzv. štátne skúšky. Ďalším stupňom sú trojročné gymnáziá, ktoré končia maturitou. A potom nasleduje špecifikum Madagaskaru – po maturite sú všetci, teda aj dievčatá povinní absolvovať vojenskú službu. Systém vysokých škôl prevzal Madagaskar od Francúzska – na konci každého semestra je záverečná skúška.

Tradície a zvyky obyvateľov Madagaskaru

Život Madagaskarčanov plynie ruka v ruke s tradíciami a zvykmi. Niektoré sú opradené mýtmi a iné zase udalosťami z minulosti. Madagaskar je popretkávaný posvätnými miestami, kde stále žijú duchovní predkovia, ktorým sú ponúkané rôzne obete. Pri rôznych rituáloch sa používajú zaklínadlá a obete v podobe zvierat a potravín. Obyvateľstvo Madagaskaru je rozdelené do mnohých etnických skupín a každá táto skupina má svoje špecifické zvyky a rituály, alebo určité obmedzenia tzv. fady. Napríklad v etniku Andranoro je zakázané žiadať soľ na dochutenie jedla pred jeho ochutnaním, kmeň Merina nesmie uskutočňovať pohrebný rituál v utorok, lebo by zomrel niekto ďalší.
Fady nie sú myslené ako obmedzenia slobody, ale ako zaistenie šťastného a lepšieho života. Sú tu však i fady, ktoré sú kruté. Jedným z nich je zabíjanie jedného z dvojčiat, alebo jeho zanechanie napospas prírode hlboko v lese. V súčasnosti je tento čin protizákonný, ale ešte stále sa praktizuje. Všetko pochádza z legendy, keď sa dedinčania skrývali pred vojakmi v jaskyni. Bola tam aj matka s dvojčatami. Vždy keď matka kojila jedno z detí, druhé plakalo a tým bola skrýša prezradená. Vojaci dedinčanov pozabíjali. Pôsobením misionárov sa niektoré matky prikláňajú k ľudskejšiemu riešeniu a svojho potomka nechajú na schodoch kostola a dajú mu tak nádej na život.
Madagaskarčania každému dňu v týždni priradili určité vhodné a nevhodné činnosti. O dňoch v týždni sa hovorí takto:
Pondelok je ťažkým dňom, nie je dobrý na prácu. Každý deň má svoju farbu. Pondelok je čierny. Môže sa obetovať čierne kura, ako prevencia pred pohromami. Nosenie čierneho oblečenia je neprípustné, rovnako i jedenie tmavého či dokonca čierneho jedla by mohlo mať katastrofické následky.
Utorok je ľahkým dňom vhodným pre ľahkú prácu, ale nevhodným pre smútočné obrady a pohreby. Utorok je pestrofarebný a nie je žiadna farba, ktorá by mohla byť nevhodná.
Streda je dňom vhodným pre pohreby a prináleží jej hnedá farba.
Štvrtok je vhodný pre svadby a je považovaný za všeobecne dobrý deň. Napriek tomu mu prináleží čierna farba.
Piatok je dňom pre odpočinok, oslavy, ale i pohreby. Prináleží mu červená farba.
Sobota ja dňom ušľachtilým, vhodným pre svadby a očistu – telesnú, duševnú i pranie oblečenia. Sobota je modrá.
Nedeľa je deň boží, čo je prevzaté od kresťanských kolonialistov.

Šamani a kúzelníci hrajú dôležitú úlohu v madagaskarskej kultúre. Môžu uriecť susedove zviera, liečiť choroby a poskytovať amulety, vhodné k rôznym životným situáciám.

Najpozoruhodnejšou tradíciou je famadihana. Jej podstatou je pozývanie pramatky, pradedka a podobne na rôzne oslavy. Nebolo by na tom nič zvláštne, keby pramatka alebo pradedko neboli už mŕtvi. Najskôr sa zíde rodinná rada a stanoví si deň obradu. Ďalej sa musia upovedomiť úrady a požiadať o povolenie. Celú noc sa pripravuje bohatá hostina, na ktorej nesmie chýbať ryža, zabe a rum. Okrem týchto jedál sa pripravuje i kuracie, kozacie a bravčové mäso a veľa ovocia.

V deň obradu v ranných hodinách sa zídu najbližší príbuzní a vykopú z hrobky pozostatky nebožtíka, ktoré odnesú do domu najbližších príbuzných, kde ho očistia a zabalia do novej látky. Po celú dobu spievajú a rozprávajú udalosti, ktoré sa od posledného stretnutia stali a veselo sa oslavuje. Všetko prebieha tak, aby nebožtík bol s obradom spokojný. Cestovanie verejnými prostriedkami s mŕtvym je zakázané, ale o kostiach sa nehovorí a tak sa môže stať, pri cestovaní po Madagaskare, že cestujete s rozšantenou rodinou, vezúcou mŕtveho pradedka za príbuznými. Po skončení oslavy vrátia nebožtíka do hrobky. Nám sa tento rituál môže zdať hrozným, ale pre Madagaskarčanov je to vzdanie úcty predkom a oboznámenie ich o udalostiach, ktoré už nemohli vidieť.

Prvý kráľ Madagaskaru

Móric Beňovský – tí, čo ešte o tomto Slovákovi nikdy nepočuli, sa určite čudujú, prečo chcem o ňom písať v tejto ročníkovej práci. Je to veľmi jednoduché – tento človek sa stal prvým kráľom Madagaskaru.
Celým menom sa volal Matúš Móric Michal František Serafín August Beňovský. Narodil sa 20. septembra 1746 vo Vrbovom na Slovensku a zomrel 23. mája 1786 v Mauritanii na Madagaskare. Bol to slovenský dobrodruh, spisovateľ, objaviteľ a ako prvý Európan sa plavil v Severnom Tichom oceáne.

Pochádzal zo šľachtického rodu a v období v ktorom žil si mohol vybudovať zaujímavú dôstojnícku kariéru. Avšak jeho dobrodružná povaha a cestovateľské srdce ho nasmerovali na úplne inú životnú cestu. Pre svoje názory na náboženstvo bol nútený opustiť Rakúsku monarchiu. Pridal sa k poľskému národnému hnutiu proti Rakúsku. Rusi ho zajali a poslali do vyhnanstva na Kamčatke. Beňovský odtiaľ ušiel na lodi a spolu s ostatnými väzňami sa vydal na objaviteľskú plavbu cez severný Pacifik. V roku 1772 dorazil na Paríža, kde urobil dojem na kráľa Ľudovíta XV. Tento mu ponúkol zastupovanie Francúzska na Madagaskare. V roku 1776 miestni kmeňoví náčelníci zvolili Beňovského za ampansacabeho – kráľa Madagaskaru. V tom istom roku z Madagaskaru odišiel a svoje vodcovské schopnosti ponúkal v rôznych krajinách: Amerike, Anglicku, Francúzsku, Rakúsku.


Po francúzsky napísal knihu Pamäti a cesty, ktorá bola preložená do rôznych jazykov a kniha sa stala svetovým bestsellerom. Znie to neuveriteľne, ale Móric Beňovský patrí medzi najprekladanejších a najvydávanejších slovenských autorov.

V roku 1785 sa vrátil na Madagaskar ako zástupca Anglicka. Zorganizoval vzburu domorodcov proti Francúzom. V roku 1786 nazlostené francúzske námorné ministerstvo poslalo na Madagaskar tajnú výpravu, ktorá 23. mája uskutočnila prekvapivý útok. Beňovský v boji zomrel a bol pochovaný v Mauritanii aj s dvoma ruskými utečencami, ktorí ho sprevádzali od úteku z Kamčatky.

Jedna z ulíc Tananarive nesie meno Mórica Beňovského, hrdinu malgašského ľudu.

Flóra Madagaskaru

Madagaskar je domovom pre 12000 až 13000 druhov rastlín a z nich 70-80 % endemických a preto patrí medzi ostrovy s najrozmanitejšou vegetáciou na svete.

Jednou z najznámejších rastlín Madagaskaru je baobab, strom, ktorý vyzerá akoby rástol koreňmi dohora. Baobaby zvyčajne rastú na suchších miestach ostrova. Prispôsobili sa ich prostrediu tak, že uskladňujú veľké množstvá vody v hľuznatých kmeňoch, vďaka tomu sú často cieľom slonov, ktoré sa snažia vodu získať.

Miestny obyvatelia tiež využívajú vodu z tohto zásobníka keď sú smädní (podľa mňa to robia tak, že odlúpnu kôru stromu a odtiaľ začne kvapkať voda). Jeden strom môže v sebe zadržiavať až 120000 litrov vody, čo sa však líši v závislosti od druhu a miesta kde strom rastie.

Baobab môže mať výšku 5 až 25 m ( výnimočne až 30 m). Šírka kmeňa sa pohybuje od 7 do 11 m. Stromy majú listy iba od októbra do apríla, v období sucha ich zhadzujú. Povrch listov je jemne chlpatý. V prvých rokoch svojho života rastú veľmi rýchlo. S pribúdajúcim vekom sa rast spomaľuje. Jeho hlavným znakom je tučný kmeň.

Kvety baobabov sú väčšinou voskovo bielej farby, žlté, alebo ružové. Rozkvitnuté majú až 20 cm v priemere. Baobab kvitne iba jednu noc a opeľujú ho kalone čiže netopiere. Po opelení kvety rýchlo hnednú. Plod je suchá bobuľa, alebo nepukajúca tobolka vajcovitého tvaru s tvrdým obalom a jeho priemerná dĺžka je 12 a viac cm. Obsahuje množstvo vitamínov a proteínov. Semená sú uložené pod tvrdou drevnatou „obálkou“. Zrelý plod je zamatovo ochlpený a dozrieva po štyroch mesiacoch po opelení.
Baobab sa môže dožiť až 1000 rokov. Baobab poskytuje miestnym obyvateľom k zužitkovaniu takmer všetko. Preto má každý strom značku svojho majiteľa a v kmeni vytesané schodíky. Listy a mladé výhonky využívajú miestny obyvatelia ako špenát. Kôru domorodci používajú na výrobu pevných povrazov a rohoží. Semená sa využívajú pri liečbe horúčky a lisuje sa z nich kvalitný olej.

Obyvatelia majú tieto stromy v úcte a zbytočne ich nevyrubujú.

Madagaskar je tiež domovom úplne jedinečného ekosystému, ktorý sa nenachádza nikde inde na zemi. Ostnatý les v suchej juhozápadnej časti ostrova je pozoruhodný tým, že prakticky všetky druhy rastlín tam rastúce sú pokryté ostrými ihlicami. Aj keď sa tieto rastliny podobajú kaktusom, nie sú im príbuzné. Okolo 95 % rastlín nachádzajúcich sa v Ostnatej Púšti je endemických.

Na Madagaskare rastie ružovo kvitnúca zimozeleň. Obsahuje látky, ktoré sa využívajú pri liečbe krvnej choroby – leukémie.

Tento ostrov je domovom takmer 1000 známych druhov orchideí, z ktorých 85 % je endemických. Jeden druh orchidei je známy tým, že z jeho plodov sa vyrába vanilka. 99 % vanilky vo svete pochádza z Madagaskaru.
Kvety orchideí majú zvláštny tvar a preto ich môžu opeliť iba niektoré druhy motýľov. Napríklad nádhernú orchideu nazývanú Madagaskarská hviezda môže opeliť iba nočná mora so sosákom dlhým minimálne 20 cm.

Fauna

Madagaskar nie je známy len svojou bohatou vegetáciou, ale aj rôznorodou faunou. Deväť desatín živočíšnych a rastlinných druhov sa nevyskytuje nikde inde na svete. Fauna Madagaskaru je nesmierne pestrá, nechýba ani množstvo pestrofarebných motýľov a rozmanití zástupcovia hmyzej ríše. Ak máte rešpekt pred jedovatými živočíchmi, vyberte sa na Madagaskar. Okrem škorpióna tam totiž žiaden jedovatejší druh nežije. K štyrom hlavným skupinám cicavcom na tomto ostrove patria lemury, mäsožravce, hlodavce a pichľavce.

Lemur katta
Samotné meno lemur neznie v preklade z latinčiny povzbudivo. Hovorilo sa tak za starých Rimanov duchom zomretých, ktorý sa za noci ozývali pekelným krikom a nárekom. Lemury sa zachovali v podobe ako ich teraz môžeme vidieť len vďaka tomu, že v dávnych dobách sa Madagaskar oddelil od Afriky. Nikde inde ich už vidieť nemôžeme, mimo tento ostrov vymreli.

Podľa nálezov kostier lemurov vieme, že v dávnych dobách boli veľkí ako zebry.
Lemur katta je jediný lemur z dennou aktivitou. Má rád slniečko a rád sa na ňom vyhrieva. Má nápadný dlhý chvost s 13 bielymi a 13 čiernymi pásmi. Dokáže dokonale šplhať až do korún stromov, ale rovnako obratný je aj na zemi. Z miesta dokáže vyskočiť až do výšky 3 metrov. Mláďatá sa rodia väčšinou 2 až 3 po piatich mesiacoch brezivosti.

Žijú v početných skupinách okolo 30 členov. Hlavné slovo má vždy najskúsenejšia samica. V skupine sa točí všetko okolo mláďat. Mláďatá majú dovolené piť mlieko z hociktorej matky. Dospelé samce v skupine nežijú, hneď po puberte sú vyhnaní. Samce o samice bojujú. Súboje samcov prebiehajú tak, že lemury si naparfémujú koniec chvosta podpažnými žľazami a potom ním švihajú súperovi okolo ňucháča.


Lemury mávajú problémy s termoreguláciou, čo ich núti k zvláštnemu chovaniu. Ráno pri východe slnka si sadnú otočení k rannému slnku s rozpaženými rukami a snažia si ohriať čo najväčšiu plochu tela slnečnými lúčmi. Vďaka kolonizácii ostrova sa lemury dostali do Červenej knihy ohrozených zvierat a patria medzi druhy najviac ohrozené vyhubením.

Chameleón

Pozoruhodné sú aj plazy ostrova. Tri štvrtiny všetkých chameleónov sveta žijú práve tu. Zatiaľ čo inde na svete chameleóny liahnu živé mláďatá, všetky druhy žijúce na Madagaskare ešte stále kladú vajíčka. (Podľa mňa sú trochu zaostalí, ako aj celý ostrov, ale nemyslím to v zlom.) Zvláštny vzhľad chameleónov priťahuje pozornosť ľudí už oddávna.

Mnoho druhov chameleónov vymiera ešte skôr, než sú objavené. (A zase za to môžu ľudia, podľa mňa tým , že vyrubujú lesy a ten strom ktorý vyrúbu padne na chameleóna, ktorý práve splýva so zemou.) Niektoré vlastnosti týchto zvierat spôsobili, že si o nich ľudia vymýšľali rôzne povery, z ktorých mnohé sa zachovali až do dnešnej doby.

Medzi chameleónov patria druhy veľmi malé, ako i druhy dosahujúce až obludné rozmery. Ozajstný trpaslík je Brookesia minima dosahujúci maximálnu dĺžku 33 mm, patrí tak k najmenším plazom vôbec. Väčšina druhov dorastá do dĺžky 15 až 30 cm. Najväčším druhom je chameleón obrovský z Madagaskaru, ktorý môže dosahovať dĺžku až 80 cm.

Ďalšou špecialitou chameleónov je extrémne dlhý vymrštiteľný jazyk. U väčšiny chameleónov je jazyk rovnako dlhý ako ich telo. Príjem potravy u týchto zvierat je veľmi zložitý. Prebieha v zlomku sekundy. Chameleóny sa ku koristi pomaly približujú, pričom ju lokalizujú zrakom.

Každé oko sa môže pohybovať nezávisle všetkými smermi a je vyvýšené. Svalnatý jazyk je ukončený lepkavou priľnavou špičkou. Keď je korisť v dosahu, chameleón bleskurýchlo vystrelí jazyk, korisť chytí a vtiahne do úst.

O chameleónoch sa hovorí, že menia farbu kvôli maskovaniu, zmena sfarbenia však u väčšiny slúži aj ako dôležitý spôsob vzájomnej komunikácie.

Na záver by som chcela citovať jednu prapoviedku obyvateľov Madagaskaru: „Vezmi si príklad z chameleóna. Dívaj sa dopredu, nezabudni sa dívať dozadu a buď vždy v strehu.“

Na Madagaskare žije aj nezvyčajná ploskochvostá jašterica Uroplatus, ktorá sa maskuje pritisnutím ku kôre stromu, s ktorou farebne splýva.

Ksukol chvostnatý
Táto najväčšia nočná poloopica je samotárska a vzácna. Na Madagaskare ju nazývajú domorodci Aje Aje. Dĺžka tela dosahuje 40 cm a dĺžka chvosta ďalších 40 cm. Váži okolo 2 – 3 kg. Ksukol chvostnatý má krátku plavošedú srsť cez ktorú prerastajú dlhé čierne chlpy. Ksukol má veľkú hlavu a krátky krk.
Je to dokonalý nočný tvor, strávi 80 % noci hľadaním potravy. Svetlo nemá rád, preto je cez deň ukrytý v guľatom hniezde, ktoré si vymieňa s kamarátmi. Stavia si ho sám vo výške až 15 m nad zemou. Ksukol je lenivý samotársky tvor, ktorý prejaví živosť iba vtedy, keď uniká pred svetlom.
Žije v hustých bambusových lesoch a ozýva sa silným chrochtaním. Poklopkáva prstami po kôre stromu ako ďateľ a mimoriadne citlivým sluchom počúva pohyby hmyzu. Dlátovitými rezákmi, ktoré stále dorastajú potom vyhryzie otvor a dlhými prstami larvu vytiahne. Ksukol tak vlastne nahradil ďatľovité vtáky, ktoré na Madagaskare nežijú. Dožíva sa v priemere 26 rokov.
Dlhú dobu ho zoológovia nevedeli zaradiť. Zvíťazil názor , že je to druh madagaskarskej veveričky a zaradili ho medzi hlodavce. Často ho nazývajú nočným ďatľom. V skutočnosti patrí ksukol medzi primáty, konkrétne medzi lemury.
Medzi domorodcami je rozšírená povera, že keď ksukol na niekoho ukáže svojím dlhým prostredníkom, tak dotyčný zomrie. To je dôvod prečo ho nemilosrdne zabíjajú vždy, keď sa objaví v blízkosti dediny. (Podľa mňa preto teraz patrí medzi ohrozené zvieratá.) Má nálepku „nositeľ zlých správ“ a „hnev predkov“.


Bodlín

Na Madagaskare žije zviera so zvláštnym názvom bodlín, alebo tenrek bezchvostý. Je to hmyzožravec, ktorý sa najviac podobá prvým cicavcom z druhohôr. Sú to drobné, bezchvosté zvieratá so špicatým ňufáčikom, porastené srsťou a ostňami, ktoré vedia rozochvieť. Vyskytuje sa aj v Afrike, ale na ostrove je rozšírených až 30 druhov týchto zvierat.
Domorodci veria, že tenreky prinášajú do domu šťastie.
Odhaduje sa, že na Madagaskare žije približne 300 druhov žiab, z toho 99 % je endemických. Žaby sú jediné obojživelníky na Madagaskare, nie sú tam žiadne ropuchy, salamandre ani mloky. Medzi zaujímavé žaby žijúce na tomto ostrove patrí aj Paradajková žaba, ktorá produkuje lepkavý sekrét, podobný lepidlu, ktorý ju chráni pre užovkami, mačkami a psami. Táto látka dokáže spôsobiť silnú alergiu aj ľuďom.
Zvieratá, ktoré som opísala, tvoria iba nepatrný zlomok živočíchov žijúcich na Madagaskare. Tento ostrov je totiž jedným z biologicky najrozmanitejších miest na našej planéte.

Madagaskar a súčasnosť

Madagaskar je dodnes takmer zabudnutým kútom sveta. Akoby stál mimo hlavného svetového diania. I keď v poslednej dobe sa to rýchlo mení. Postupujúca prírodná i kultúrna devastácia posledných desiatok rokov spôsobuje zánik mnohých zaujímavostí a podivuhodností tohto výnimočného ostrova. Miznú nielen jednotlivé rastlinné a živočíšne druhy, ale i tradície a zvyky obyvateľov Madagaskaru.
Odlesňovanie, pri ktorom sa lesy vyrubujú a vypaľujú, aby uvoľnili miesto pre poľnohospodársku pôdu je na Madagaskare závažným problémom. Za posledných 60 rokov tu ostala len asi pätina pôvodnej rozlohy lesov, ktoré vytvárajú akési ostrovčeky v mori. Svetový fond na ochranu prírody - WWF je činný v Afrike 40 rokov. Stál pri zakladaní národných parkov: Marojejy a Andringitra. V údolí Manambolo na podnet WWF, 13 obcí samo spravuje okolité lesy, tak, že reguluje ťažbu dreva.
Vpád civilizácie zo severu nenecháva ležať kameň na kameni a dá sa očakávať, že v budúcich rokoch bude toto ničenie pokračovať. Mnohí si začínajú vážnosť situácie uvedomovať. Nie len cudzinci z Európy a Ameriky, ale i miestny ľudia. To je však na záchranu rastlín a zvierat veľmi málo.
Na Madagaskare mnoho ľudí ešte stále žije tak, ako žili ich prapredkovia. V tomto spôsobe života by mohla byť nádej na zachovanie prírody tohto ostrova. Súčasné prognózy sú veľmi znepokojujúce. Veštia úplnú, čiže konečnú a stopercentnú devastáciu Madagaskaru v priebehu budúcich 20-30 rokov. Musíme rýchlo rozmýšľať a niečo vymyslieť, lebo času je málo a veľa ľudí sa týmto problémom nezaoberá. Ja verím v to, že sa ostrov Madagaskar podarí zachrániť.
V tejto krajine žije stále mnoho neobjavených živočíchov a rastlín. A dúfajme, že keď si to ľudia uvedomia, nebude už neskoro.
Viem, že toto bola asi najsmutnejšia časť mojej ročníkovej práce, ale bohužiaľ to takto v tejto dobe chodí. Ale napriek tomu dúfam, že viac a viac ľudí sa bude zaujímať o tento problém a nie iba o to, či má napríklad najnovší typ mobilného telefónu.