Hlavné údaje o Madagaskare
Je to štvrtý najväčší ostrov na svete, od afrického kontinentu ho delí iba 400 km široký Mozambický prieliv. Od východnej Afriky sa Madagaskar oddelil asi pred 165 miliónmi rokov, no i teraz sa pohybuje rýchlosťou takmer 2 cm za rok smerom na juhovýchod. Hlavné mesto Madagaskaru je Antananarivo. V súčasnej dobe je počet obyvateľov ostrova približne 16,5 milióna. Obyvatelia Madagaskaru sa dorozumievajú malgaštinou a francúzštinou. Prevládajúce náboženstvo je animistické (47%). Madagaskar je jediné miesto na svete, kde žijú lemury.
V ďalších častiach mojej ročníkovej práce sa budem zaoberať všetkými týmito zaujímavosťami podrobnejšie.
Geografia
Územie Madagaskaru je tropické a hornaté s nadmorskou výškou 2700 m. Podstatnú časť ostrova zaberá náhorná plošina, z ktorej sa dvíhajú vyhasnuté sopky. Madagaskar je sopečného pôvodu, o čom svedčí množstvo strmých kopcov, týčiacich sa až od mora. Najvyšší vrch krajiny leží v pohorí Tsaratanana. Madagaskar pokrýva prevažne červená zem, (odkiaľ pochádza prívlastok Červený ostrov), ale i zalesnená krajina, ktorú tvoria dažďové pralesy, baobaby a tŕnisté stromové rastliny.
Na severovýchode sa rozprestiera mierne vlhký listnatý les, ktorý celkom na juhu západného pobrežia postupne prechádza do oblasti polopúšte. Popred juhovýchodné pobrežie sa tiahnu 450 km dlhé koralové útesy. Madagaskar má bohaté ložiská nerastných surovín: grafit, železná ruda, kryštalické bridlice, polodrahokamy , urán, chróm, titán.
Vodstvo
Väčšina riek ostrova pramení vo vnútrozemí a ich tok v prevažnej miere smeruje na západ, kde ústia do Mozambického prielivu. Medzi najvýznamnejšie rieky patria: Mangoky, Mánia, Betsiboka, Sofia a Onilany. Vo vnútrozemí ostrova sa rozkladá najväčšie jazero Madagaskaru – jazero Alaotra.
Podnebie
V najjužnejších častiach ostrova je podnebie suché a na vysočinách mierne. Západné pobrežie má výrazné obdobia sucha a dažďov. Východné pobrežie má vlhké podnebie vďaka pasátovým dažďom ale ostatné oblasti sú suchšie.
Plošina Ankarana
Na severnom okraji ostrova, za strmou pobrežnou stenou nad teplým Indickým oceánom leží priezračná, biela, sklovito lesklá krajina. Povrch tejto plošiny je tvorený prevažne z vápenca. V tejto časti ostrova sa najviac prejavila erózna činnosť vody, ktorá tu vytvorila veľmi zvláštnu krasovú krajinu. Roztvorené pukliny škrapových polí siahajú až do hĺbky 10 i viac metrov. Hrebienky sa potom menia na ostré biele kopije, zubaté píly, čepele nožov, dýk a mečov. Tým sa vytvoril pre človeka veľmi neprístupný terén, ale pre lemury doslova raj. Po ostrých skalách sa pohybujú veľmi elegantne. Najviac je tu rozšírený lemur korunkatý, ale v iných oblastiach ostrova je takmer vyhynutý. Nálezy kostier týchto zvierat dokazujú, že zostupujú i do podzemia.
Reč je o plošine Ankarana, ktorá je pravdepodobne najzaujímavejšou časťou tohto pozoruhodného ostrova. Dažďová voda prenikala po dlhé veky pavučinou puklín do podzemia a vytvorila malebný kras – jaskyne s kvapľovou výzdobou, podzemné riečiská a rozľahlé jazierka. Tento skrytý svet, ľuďmi málo preskúmaný má aj svojich obyvateľov. Vznikli akési exotické záhrady podsvetia, z ktorých ľudia vidia iba koruny stromov. Celkovo bolo preskúmaných iba asi 11 km chodieb.
Žijú tam jaskynné krokodíly, ktoré sa živia rybami, ale aj lemurmi a vtákmi. Dorastajú do dĺžky až 6 metrov. Ale rovnako nebezpečné sú hrozné riečne úhory, ktoré sú vyše metra dlhé a majú ostré zuby.
Obyvateľstvo Madagaskaru
Prví obyvatelia Madagaskaru sa priplavili na ostrov z Indie a Indonézie asi pred 2000 rokmi. Obyvatelia majú zmiešaný pôvod a malgaština je veľmi príbuzná indonézskemu jazyku.
Ako prví Európania objavili Madagaskar Portugalci v roku 1500. Briti a Francúzi prišli neskôr a priniesli pre miestne obyvateľstvo kresťanstvo. V roku 1895 sa ostrov dostal pod koloniálnu francúzsku správu. Nezávislosť získal Madagaskar 26.6.1960 a tento deň slávia obyvatelia ako deň nezávislosti.
V roku 1975 sa dostal k moci Didier Ratsiraka ako faktický diktátor. Posledné voľby sa konali 16.12.2001 a mali pomerne dramatický priebeh – po opätovnom sčítaní hlasov sa právoplatným prezidentom stal Marc Ravalomanana. Väčšinu vo vláde tvorí AREMA – Asociácia pre obnovu Madagaskaru.
Väčšina obyvateľstva Madagaskaru sa živí poľnohospodárstvom. Pestujú ryžu, maniok, kukuricu a ovocie. Na export sa pestuje korenie, klinčeky, vanilka, káva, tabak, cukrová trstina.
Pozdĺž východného pobrežia sa obyvatelia živia lovom zvery a rýb. Z priemyselných odvetví sú tu zastúpené textilný a potravinársky priemysel a montáž automobilov.
Na Madagaskare sa používa ako platidlo madagaskarský frank.
Školský systém
Sú dva stupne základnej školy. Prvý stupeň trvá 5 a druhý 4 roky. Medzi týmito dvoma stupňami sú tzv. štátne skúšky. Ďalším stupňom sú trojročné gymnáziá, ktoré končia maturitou. A potom nasleduje špecifikum Madagaskaru – po maturite sú všetci, teda aj dievčatá povinní absolvovať vojenskú službu. Systém vysokých škôl prevzal Madagaskar od Francúzska – na konci každého semestra je záverečná skúška.