referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Barbora
Sobota, 4. decembra 2021
Liptovský región
Dátum pridania: 25.06.2010 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: raf
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 685
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 7.9
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 13m 10s
Pomalé čítanie: 19m 45s
 
Liptov

Rozloha : viac ako 2000 km2
Najvyšší bod : 2495 m.n.m (Kriváň - Vysoké Tatry)
Najnižší bod : 430 m.n.m (hladina Váhu pri Kraľovanoch)
Počet obyvateľov : cca. 140 000 obyv.

HISTÓRIA
Územie bolo osídlené už od praveku, čo dokazujú nálezy neolitického pôvodu (spred 6000 rokov). Významnejšie osídlenie pochádza z mladšej doby bronzovej (1000 r. p.n.l.), k najvzácnejším nálezom patria bronzové meče tzv. liptovského typu. Dôležitú kapitolu histórie Liptova tvoria Kelti. Svedectvom trvalého osídlenia je neskoršie pohrebisko z mladšej doby hradištnej (r. 950 -1200) v Liptovskom Michale.
Prvýkrát sa Liptov spomína v roku 1231 za panovania uhorského kráľa Ondreja II. Bohatú históriu dokumentujú aj nálezy na hradoch Likava, Liptovský hrad a na hrade v Liptovskom Hrádku. Územie Liptova sa stalo trvalou súčasťou Uhorska v polovici 12. storočia. Samostatná župa vznikla v druhej tretine 13. storočia. Sídlo župy sa po zániku Liptovského starého hradu menilo, najprv to bola Liptovská Mara potom Partizánska Ľupča a od roku 1677 Liptovský Mikuláš. Na Liptove žil aj známy slovenský zbojník Juraj Jánošík, ktorého chytili v roku 1713 vo Valaskej Dubovej. Na tomto mieste je v súčasnosti štýlová reštaurácia Jánošíkova Koliba.
Neodmysliteľnú súčasť historického vývoja Liptova tvorí baníctvo.V 13. storočí v období nemeckej kolonizácie vznikli banícke osady v údolí potoka Boca, kde sa dolovalo zlato, striebro, meď a železo. Z čias hornoliptovského baníctva v 19.st. sa zachovala vážnica a zvonica na Maši pri Liptovskom Hrádku. V dolnom Liptove sa baníctvo rozvinulo najmä v chotári osady Nemecká (Partizánska) Ľupča. V Magurke sa dodnes zachovali zvyšky štôlní a banských ciest. Okrem baníckej histórie je oblasť Liptova známa aj svojimi murármi, vraví sa že Pešť postavili liptovskí murári. Súbory tradičných murovaných domov môžeme vidieť v Hybiach a iných murárskych obciach. V minulosti sa obyvatelia Liptova zaoberali hlavne pestovaním obilnín, zemiakov, konope a ľanu, vplyvom kolonizácie na valaskom práve od 13. st. bol rozšírený aj chov oviec. Výroba produktov z ovčieho mlieka, umelecký a výtvarný prejav pastierov podstatne ovplyvnili ľudovú kultúru regiónu. Liptovská bryndza je najlepšou na Slovensku a vyváža sa aj do Ameriky.
V rokoch 1844-48 v Liptovskom Mikuláši sídlil spolok Tatrín, bolo tu stredisko slovenského divadelníctva a v máji 1848 bol vydaný prvý slovenský politický program Žiadosti slovenského národa.

KULTÚRA
Oblasť Liptova je bohatá na kultúrne pamiatky a je charakteristická svojráznou ľudovou architektúrou a folklórom (Vlkolínec,Východná , Liptovské Sliače, Liptovská Osada, Liptovská Lúžna a iné ). Ešte aj v súčastnosti sa udržujú živé folklórne tradície. V početných obciach Liptova sa zachovali rázovité kroje, ľudové zvyky a pôvabná ľudová architektúra. V obci Východná sa uskutočňuje najväčší folklórny festival na Slovensku. Ešte pred necelým polstoročím stáli v dedinách Revúckej kotliny - Liptovskej Osade, Liptovskej Lužnej, Liptovských Revúcach celé ulice štýlových, obývaných dreveníc, mnohé s charakteristickým obložením - narúbaným drevom, v dnešných časoch môžeme obdivovať pozostatky tejto architektúry. V Hubovej, kedysi Gombáši, sa stavali unikátne dvoj- až štvordomy. V obciach je roztrúsených množstvo kaštieľov a kúrii, ktoré si záujemcovia môžu prezrieť iba zvonku, lebo väčšina sa vrátila pôvodným majiteľom.

POVRCH
Sídelné jadro sa nachádza v západnej časti Liptovskej kotliny, ktorú zo západu lemuje Veľká Fatra, z juhu Nízke Tatry a zo severu Chočské vrchy. Najvyšším bodom územia je Kriváň vo Vysokých Tatrách 2495 m.n.m a najnižším bodom je výtok Váhu v katastri obce Stankovany so 430 m.n.m.. Liptovská kotlina patrí k centrálnym karpatským vnútorným kotlinám. Na geologickej stavbe kraja sa podieľajú horniny krištalinika, mezozoika, paleogénu a kvartéru.


PODNEBIE
Len dno kotliny patrí do mierne teplej klimatickej oblasti, hornatá časť kraja leží v chladnej klimatickej oblasti. Priemerná teplota za rok je 7 ºC. Za jeden rok spadne na Liptove 711mm zrážok.
Vzhľadom na polohu a veľkú výškovú členitosť je klíma regiónu veľmi rôznorodá. Najteplejšou časťou je okolie rieky Váh, ktoré patrí do mierne teplej klimatickej oblasti a najchladnejšou časťou sú vrcholové časti pohorí. Počet letných dní je 30. Najteplejším mesiacom je júl a najchladnejším január. Kotlinová poloha ovplyvňuje ročný chod zrážok, lebo Liptovská kotlina leží v zrážkovom tieni Veľkej Fatry a Chočských vrchov. Najväčšie množstvo zrážok spadne prevažne v júli, najmenšie vo februári.

PÔDY
Najväčšie plochy v kraji pokrýva rendzina na karbonátových horninách. Veľké plochy v pohoriach i v kotline zaberá hnedá lesná pôda -kambizem, ktorú vo vyšších polohorách nahrádza podzol. V Liptovskej kotline sa vyskytujú aj ilimerizované pôdy-luvizeme a pozdĺž riek nivné pôdy-fluvizeme.

POĽNOHOSPODÁRSTVO
Poľnohospodárska pôda je sústredená v kotline, pričom asi polovicu osevnej plochy zaberajú zrniny, značnú časť zemiaky a krmoviny. Živočíšna výroba sa zaoberá chovom hovädzieho dobytka, oviec, ošípaných a hydiny.

LESNÉ HOSPODÁRSTVO
Lesy sa predovšetkým využívajú na ťažbu dreva, ako vodné zdroje a ako ochrana.

OCHRANA PRÍRODY
Liptov je charakteristický prekrásnou prírodnou scenériou. Prvé z pohorí sú Nízke Tatry. Sú charakteristické známymi prírodnými výtvormi a kótmi. V roku 1987 boli vyhlásené za národný park - NAPANT s rozlohou 81095 ha a ochranné pásmo s rozlohou 123 990 ha. Územie národného parku sa vyznačuje rozmanitosťou fyzicko - geografických pomerov, výskytom mnohých endemických a reliktných druhov fauny a flóry, hodnotnými krasovými výtvormi, minerálnymi prameňmi a nedotknutými ekosystémami.
Nachádzajú sa tu jazerá ľadovcového pôvodu, z ktorých je najznámejšie Vrbické pleso a krasové doliny. Nízke Tatry sa rozdeľujú na Ďumbierske a Kráľovohorské Tatry. Najvyšší vrch je Ďumbier s výškou 2034 m.n.m. Flóra a fauna prekvitá veľkým bohatstvom Z flóry je potrebné spomenúť niektoré endemity, napríklad zvonček karpatský, soldanelka karpatská, klinček lesklý. Lesné spoločenstvo zaberá až 67% živočíchov. Zo živočíchov sa tu nachádza kamzík vrchovský tatranský, svišť vrchovský, orol skalný, medveď hnedý, rys ostrovid, vlk obyčajný,...
Ďalším z pohorí je Veľká Fatra. Za chránenú oblasť bola vyhlásená v r.1973. Územie má horský až vysokohorský charakter s prítomnosťou teplomilných elementov flóry a fauny, s geologickou prevahou vápencov a dolomitov, s bohatstvom morfologických a reliéfových zvláštností, s rozsiahlymi lesnými komplexmi, hôlnymi plochami. Osobitný tu je výskyt tisa obyčajného. Z endemitov sa tu vyskytuje cyklámen fatranský a z chránených druhov veternica narcisokvetá a zo vzácnych druhov medvedica lekárska, rosička okrúhlolistá, rosička anglická, vachta trojlistá a plesnivec alpínsky. Zo vzácnych druhov živočíchov tu žije medveď hnedý, vlk obyčajný, bocian čierny, rys ostrovid ale aj kamzík vrchovský-alpského pôvodu.
Na severe ležia Chočské vrchy. Pre svoju geologickú a morfologickú ojedinelosť, zriedkavý výskyt fauny a flóry boli vyhlásené za ŠPR Choč. Na rozhraní Liptova a Oravy je dominantou Veľký Choč. Je to jedno z najbohatších chránených území s rozlohou 1428,05 ha. V lesných ekosystémoch rastú bučiny a smrečiny s jedlou, javorom a jarabinou v najvyšších polohách s kosodrevinou. Z flóry treba spomenúť aspoň dryádku osemlupienkovú. Zo vzácnych druhov živočíchov tu nájdeme medveďa hnedého, vlka obyčajného, mačku divú, rysa ostrovida, hluchaňa obyčajného. Chočské vrchy majú byt perspektívne zaradené do národného parku.

FLÓRA
Má veľkú pestrosť, závisí od nadmorskej výšky a prítomnosti vody. V Liptovskej kotline chráneným biotopom sú močiarne spoločenstvá. Vyskytujú sa tu vzácne, chránené a ohrozené druhy, ako sú klukva močiarna, tučnica obyčajná, rosička okrúhlolistá, ostrica sivastá, vachta trojlistá, žltohlav európsky, vŕba plazivá, rozmarínolistá a ďalšie. V kategórii vlhkomilných druhov sa vyskytuje kosatec sibírsky, všivec lesný, mecík obyčajný, morica pílkatá. Stromovú vegetáciu v údolí riek a potokov tvoria lužné lesy podhorské a horské, v ktorých prevláda jelša sivá a lepkavá, krovité vŕby s vtrúseným smrekom, jaseňom a javorom. Lesy v kotline tvoria zväčša ihličnaté dreviny s brezou, dubom, bukom a javorom horským.

FAUNA
Na Liptove je bohatý výskyt chrobákov, hmyzu, kôrovcov, mäkkýšov z obojživelníkov tu žije salamandra škvrnitá, mlok vrchovský, mlok karpatský. Plazy tu zastupuje vretenica obyčajná, jašterica živorodá. Čo sa týka vtáctva, vyskytuje sa tu tetrov obyčajný,hlucháň obyčajný, dubník trojprstý, orešnica perlavá, murárik červenokrídly, vrchárka červenkastá, drozd kolohrivý, jariabok hôrny, holub hrivnák, orol krikľavý, výr skalný... Z cicavcov môžeme spomenúť piskora vrchovského, myšavku vrchovskú, hraboša močiarneho, hraboša snežného, netopiere, svišťa vrchovského, kamzíka vrchovského tatranského, atď. Z rýb sa tu vyskytujú kaprovité a lososovité ryby, v potokoch pstruh, lipeň a hlavátka obyčajná.

DOPRAVA
Pre Liptov je veľmi dôležitá diaľnica D1. Tento úsek patrí medzi najstaršie vybudované diaľnice na Slovensku. Veľmi dôležitá je tiež cesta I/18, ktorá vedie od Česka až po Michalovce. Je to vlastne súčasť Európskej cesty 50, ktorá sa tiahne od francúzskeho Brestu až po ruskú Machačkalu.
Liptovom takisto prechádza hlavná železničná trať Bratislava – Žilina – Košice. Najbližsie letiská sú v Poprade a v Žiline.

PRIEMYSEL
Centrami priemyslu v Liptove sú mestá Ružomberok, Liptovský Mikuláš a Liptovský Hrádok. V Ružomberku je rozvinutý hlavne papierenský (SCP Mondi) a textilný priemysel (Texicom – už skrachoval). V Liptovskom Mikuláši je významný kožiarsky priemysel, s dlhoročnou tradíciou, takisto potravinársky – St.Nicolaus a Liptovská mliekáreň. Ďalej je tam elektrotechnický (VEREX-ELTO), drevospracujúci (Linapo) a výroba stavebnín (tehelňa v Liptovskej Ondrášovej). Do roku 2009 tu existoval aj obuvnícky priemysel reprezentovaný firmou Gabor. Priemyselný park sa nachádza na ľavom brehu Váhu, pri ceste z Okoličného do Závažnej Poruby. Hlavným podnikom je Swedwood Slovakia. V Liptovskom Hrádku je elektrotechnický priemysel, pôsobí tam podnik Tesla Liptovský Hrádok.

OBYVATEĽSTVO
Osídlenie kraja je veľmi nerovnomerné. Absolútna väčšina obyvateľstva sa skoncentrovala do úzkej doliny Váhu na severe, pričom rozsiahle horské oblasti Veľkej Fatry v strede a na juhu sú takmer bez sídel. Vývoj počtu obyvateľstva kraja za posledných 150 rokov sa vyznačuje pomerne prudkým a pravidelným rastom. Najviac obyvateľov je rímskokatolíckeho vyznania - 77,5% , evanjelického je 3,6 % a 18,9 % tvoria ostatné náboženstvá.

NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE
Najviac je obyvateľov slovenskej národnosti, a to približne 95%, potom 2% sú rómskej, 1,4% českej a 0,2% maďarskej národnosti.

VODSTVO
Cez Liptov preteká Váh v dĺžke 43,5 km a jeho prítok Belá. Nachádza sa tu známa priehrada Liptovská Mara. Významnejšie potoky ktoré, sa vlievajú do Váhu sú Sliačanka, Štiavničanka a Ľubochnianka. Zo stojacích vôd prirodzeného charakteru treba spomenúť jazero Blatná , ktoré vzniklo zrútením skál a prehradením Ľubochnianky. Vyviera tu množstvo kyseliek a teplých minerálnych prameňov hlavne v obciach Bešeňová, Likavka, Kvačany, Žiar, Pribylina, Závažná Poruba, Liptovský Ján a inde. Tento región je známy aj liečebnými kúpeľmi, ako Bešeňová alebo Liptovský Ján.

CESTOVNÝ RUCH
Okolité pohoria so svojimi zaujímavými dolinami vytvárajú veľmi dobré podmienky pre pešiu turistiku, cykloturistiku, ale najmä pre zimné športy. Lyžiarske strediská ponúkajú lyžiarom skvelé podmienky na zjazdové i bežecké lyžovanie. Vyhľadávanými zimnými strediskami sú Demänovská dolina, Malinné, Jasná, Chopok, Bocká dolina, Jánska dolina. Milovníkom skialpinizmu sú známe dve doliny - Žiarska a Demänovská. Okrem lyžovania a turistiky ponúka tento región aj menej tradičné športy ako paragliding, rafting, jazdu na koni, speleoservis, vyhliadkové lety, horolezectvo, cyklistiku, poľovníctvo či rybárstvo. Medzi najvýznamnejšie a hojne navštevované miesta Liptova patria Kvačianska a Prosiecka dolina v Chočských vrchoch, ktoré sú považované za jedny z najkrajších na Slovensku. Prvú z nich tvorí krasová tiesňava hlboko zarezaná vo vápencoch a dolomitoch, ktorej skalné steny presahujú aj 100 m výšku. Preteká ňou potok Kvačianka s početnými menšími vodopádmi. Sú tu zachované a prístupné ľudové technické stavby (starý drevený vodný mlyn Dolný Brunčiakovský mlyn). Západne od Kvačianskej doliny sa nachádza 450-600 m hlboká kaňonovitá Prosiecka dolina, široká len niekoľko metrov. Je dlhá 4 km, ale bez vody, pretože potok Prosiečanka sa stráca v podzemí.
Z historických pamiatok vyniká skanzen vo Vlkolinci, ktorý bol aj zahrnutý do kultúrneho dedičstva UNESCO. Je to jediný plne zachovaný skanzen na území Slovenska. V obci Východná sa zas uskutočňuje najväčší folklórny festival na Slovensku. Z kultúrnych pamiatok je ešte dôležitý napr. kostol sv. Ondreja z 2. polovice 13. storočia, postavený v gotickom slohu. Pozornosť si tiež zaslúži obec Černová a jej súbor pamiatok z tragédie v Černovej.

Liptovské NAJ

Belá                                                                            najdravšia rieka na Slovensku
Bešeňovské Travertíny                                                 najväčšia travertínová kaskáda terasovite usporiadaná v SR
Bystrá                                                                         najvyšší štít Západných Tatier (2248 m n. m.)
Celodrevený Artikulárny evanjelický kostol v Sv. Kríži    jedna z najväčších drevených stavieb v strednej Európe. Bol tam prenesený v roku 1982 z Palúdze (pôdorys má podobu kríža s dĺžkou 43m).
Čierny Váh                                                                  najvyššie položena vodná nádrž (980 m n. m.)
Choč                                                                           najvyšší štít Chočských vrchov (1611 m n. m.)
Ďumbier                                                                      najvyšší štít Nízkych Tatier (2043 m n. m.)
Jaskyňa Starý Hrad                                                      v Jánskej doline je najhlbšia jaskyňa na slovensku (-432 m n. m.)
Korytnica                                                                     najvyššie položené minerálne pramene na slovensku
Liptovský Ján                                                               najväčší zdroj minerálnej vody s výdatnostou 35 l/s
Liptovský Starý Hrad                                                    najvyššie postavený hrad na Slovensku (1000 m n. m.)
Liptovská Mara                                                             najväčšie jazero na Slovensku podľa objemu zadržanej vody (360 mil. m3 )
Národný Park Nízke Tatry                                              najväčší národný park s rozlohou vlastného územia 810 km2
Rieka Váh                                                                    najdlhšia rieka na Slovensku
Važecká Jaskyňa                                                          patrí medzi najznámejšie európske paleontologické lokality nálezmi kostí medveďa, ktorý tu žil približne pred 15 000 rokmi.
Veľký dialničný most nad obcou Podtúreň                        najdlhší most na Slovensku s dĺžkou viac ako jeden kilometer.
Vyšná Kresanica - Západné Tatry                                   najvyššie položená priepasť na Slovensku
 
Podobné referáty
Liptov 2.9697 4533 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.