Osídlenie územia dnešných Košíc a ich okolia siaha podľa archeológov až do neskoršej doby kamennej. Bohaté náleziská svedčia o tom, že sa tu postupne vystriedali rôzne kmene a národy: Skýti, Kelti, Dákovia, Vandali, Kvádi, Góti a Huni. Slovania tu prišli v 5. storočí. Prenikali sem v 4. stororočí a v prvých desaťročiach 5. storočia cez karpatské úžiny. Zaoberali sa primitívnym poľnohospodárstvom, pastierstvom, lovom zveri, remeslami a spracúvaním kovov. Vo výhodnej geografickej polohe sa postupne z osady roľnícko-chovateľského charakteru vyvinula trhová osada. O jej pôvode nevieme takmer nič, no v starej spišskej kronike je zmienka o kláštore založenom na predmestí v roku 1216. Ako "villa" s farským kostolom sa Košice spomínajú v súvislosti s osadou Ľubina z roku 1230. Ďalšiu zmienku nachádzame v listine Bela IV., v ktorej kráľ dáva také isté výsady „hosťom“ sene, aké majú Košickí hostia. Najstaršou listinou o Košiciach je donančná listina kráľa štefana v. z 1261, ktorou obdarúva občanov Košíc Obla a Samphlebena a ich potomkov. Za verné služby im dáva do trvalého užívania územie vyšných Košíc s podmienkou, že mu každoročne zaplatia pol fertona kvalitného zlata na deň sv. Juraja. Všetky listiny zachované od roku 1292 označujú Košice ako mesto. Pôvodná listina o povýšení Košíc na mesto a s ňou povolenie na výstavbu hradieb sa nezachovala, no historici usudzujú, že ju vydal kráľ Ondrej III. V roku 1290. V súvislosti s existenciou kráľovskej komory sa vybudoval systém trojitých hradieb, s kanálom napájaným z Hornádu, s baštami a s vežami. Bol to jeden z najmodernejších systémov v Uhorsku. Po vymretí Arpádovcov sa stal kráľom Karol Róbert. Matúš Čák Trenčiansky si chcel podmaniť územie severného a severovýchodného Uhorska a pokoriť kráľa Róberta. Košičania sa pridali ku kráľovi a v bitke pri Rozhanovciach za pomoci rytierov z rádu johanitov dňa 15.6. 1312 zvíťazili nad Matúšom Čákom. Róbert sa Košičanom štedro odmenil. Udelil mestu značné výsady a posilnil jeho hospodárske a vojenské postavenie. Kráľovskou listinou ich dňa 9.4. 1319 oslobodil od platenia cla na území abovskej a zemplínskej župy. Roku 1347 dostávajú Košičania od Ľudovíta Veľkého také výsady, aké majú iba obyvatelia Budína. Košice sa stávajú druhým uhorským mestom a vedú spoločenstvo ,,pentapolis“. Roku 1347 magistrát Košíc získava územie vyšných Košíc. Kráľ Ľudovít Veľký oslobodzuje Košičanov od platenia daní za toto územie dňa 10.2. 1352.