Tatry

Slovensko nie je veľké a predsa sa vyznačuje rozmanitosťou prírodných krás. Symbolom týchto krás boli a sú, bezpochyby zaslúžene, Tatry, ktoré nadchýňajú svojou mohutnosťou končiarov, spleťou hrebeňov a dolín. Tatry patria svojou vynimočnosťou medzi najvyššie pohorie Slovenska a tiež sa vyznačujú ďalšími naj; najvyššie položené krasové javy, najväčší počet jazier, najhlbšie a najväčšie jazero, najvyšší a najmohutnejší vodopád, najvyššia horná hranica lesa. Tatry sú tvorené najvyššou horskou skupinou karpatského oblúka, ktorý sa pri horotvorných pohyboch v dávnych geologických dobách rozčlenil na rad významných pohorí a kotlín.
Sú typickým žulovým pohorím , začali sa formovať v mladších treťohorách, začiatkom štvrtohôr sa škandinávsky ľadovec prevalil až ku karpatskému obluku a zanechla za sebou ľadovcové údolia. Tatry májú všetky znaky vysokohorských pohorí, ako je značná nadmorská výška, veľká členitosť a bohatý výskyt bralných foriem. K charakteristickým tvarom patria ostré vrcholy
a hrebene, kary, skalné stupne, morény, časté sú jazerá podmienené ľadovcovou činnosťou, vodopády a pod. Je tu najväčší počet jazier (175) a z nich najväčšie i najhlbšie je Veľké Hincovo pleso s rozlohou 20,1 ha a hĺbkou 53 m. Nachádza sa tu najvyšší vodopád Kmeťov vodopád
v doline Nefcerka a najmohutnejších vodopád Skok v Mlynickej doline.

Tatranský národný park (TANAP) je najstarším národným parkom na Slovensku. Za chránené územie bol vyhlásený už v roku 1948 s platnosťou od 1.1.1949. Svojou rozlohou
741, 11 km sa TANAP zaraďuje medzi najrozsiahlejšie, je druhý najväčší národný park na Slovensku. TANAP nadväzuje na poľskej strane na Tatransky park narodowy a vytvára s ním významné medzinárodné chránené územie. Tatry sa rozdeľujú na Západne a Východné. Východné sa ďalej delia na Vysoké a Belianské. Jadrom národného parku sú Vysoké Tatry, ktoré majú všetky znaky vysokých pohorí. Tu sa nachádza aj najvyšší bod národného parku, Gerlachovský štít vysoký 2654,4 m.
Hlavný hrebeň Vysokých Tatier sa začína na západe Ľaliovým sedlom a končí sa na východe Kopským sedlom. Dosahuje dĺžku 26 km. Z vyše päťsto štítov a vežičiek prevyšuje nadmorskú výšku 2 600 m okrem Gerlachovského štítu, ešte Lomnický štít, Zadný Gerlach, Ľadový štít, Pyšný štít, Malý Ľadový štít, Lavínový štít a Kotlový štít.

Z hlavného hrebeňa vybieha na juh päť mohutných rázsoch, v nich sú najvyznamnejšie
a najpôvabnejšie a aj najvyššie štíty - Kriváň, Končistá, Gerlachovský štít, Slavkovský štít, Lomnický štít. Z bočných rázsoch vybiehajú desiatky kratšich hrebeňov, ktoré vrúbia do
35 vysokohorských dolín. Podnebie

Podnebie v Tatrách sa vyznačuje prechodným charakterom od oceánskeho podnebia ku kontinentálnemu. Klimaticky prevažuje chladná oblasť vysokohorského a horského typu. Typickým znakom je premenlivosť oblačnosti, slnečného svitu, zrážok, teploty vzduchu
a veterných pomerov. V zime je častá inverzia. Snehová prikrývka sa tu udržuje 200 až 250 dní
v roku, miestami aj celý rok napr. v Zmrzlej doline. Tatry sú veľmi chladné územie
s maximálnym množstvom zrážok na Slovensku. Priemerná denná teplota vzduchu
sa pohybuje pod 0 °C a trvá viac ako 200 dní v roku.

Výhodné klimatické pomery podmienili vznik liečebných stredísk, z ktorých dnes najdôležitejšie sú Štrbské Pleso s liečebným ústavom Helios, Vyšné Hágy s najväščím liečebným ústavom TBC v strednej Europe, Nová Polianka, Tatranská Polianka s liečebňou Jiřiho Wolkera, Nový Smokovec s liečebňou respiračných chorôb a liečebným domom Palace, Dolný Smokovec a Tatranská Kotlina. Tatry sú ohromnou ozdravovňou pre tisíce ľudí ročne.




Rastlinstvo

Rozmanitosť tatranskej flóry a lesov je podmienená viacerými činiteľmi ako zloženie pôd, vývoj v poľadovej dobe, pestrosť súčasnej klímy a silný vplyv človeka. Takmer 2/3 územia pokrývajú lesy a kosodrevina, 1/4 tvoria skalné plochy, vysokohorské hole, vodné plochy. Zbytok tvorí poľnohospodárska pôda. Prevažujú ihličnaté dreviny, najmä smrek. Z pôvodných druhov sa zachovala limba. Vegetácia je rozdelená do niekoľkých výškových vegetačných stupňov. Nad výškou 2000 m n. m. rastie len okolo 40 kvitnúcich rastlín a na temeni Gerlachovského štítu už len 19 druhov. Celkove v TANAPe rastie okolo 1300 kvitnúcich druhov. Medzi nimi je viacero endemitov, ktoré sa nevyskytujú nikde inde na svete, a glaciálnych reliktov. Stupeň podhorský (submontánny) zaberá najnižšie časti územia do nadmorskej výšky 800 (900) m n. n. Má ráz kultúrnej stepi, pôvodných lesov sa zachovalo veľmi málo (smrekové boriny, jedľové a vápencové bučiny). Stupeň horský (montánny) je v nadmorskej výške 800 (900) až 1200 (1250) m n. m. Predstavuje lesný stupeň so smrečinami s jedľou a borovicovými smrečinami. Stupeň vyšší montánny (supramontánny) siaha od 1200 (1250) do 1500 (1550) m n. m. Je porastený vysokohorskými smrečinami s rôznymi prímesami. Stupeň podhôľny (subalpínsky) v nadmorských výškach 1500 (1550) až 1800 (1850) m n. m.

je porastený kosodrevinou s rôznymi prímesami. Stupeň hôľny (alpínsky) je vo výškach 1800 (1850) až 2300 m n. m. Porastený je trávnatými spoločenstvami.
Z drevín sa tu vyskytujú už len nízke kry a kríčky. Stupeň podsnežný (subniválny) zaberá vrcholové časti Tatier v nadmorskej výške nad 2300 m n. m. Tu už prevládajú lišajníky
a machora

Živočíšstvo

Osobitné prírodné podmienky v Tatrách umožnili i vznik a rozvoj svojráznych živočišných spoločenstiev. Veľmi výrazne sa tu prejavil vplyv bývalých geologických období, najmä glaciálov
a interglaciálov, po ktorých tu ostalo veľa živočíchov severského pôvodu. Medzi významné reliktné druhy patrí žiabronôžka arktická, ďubník trojprstý stredoeuropský, pôtík kapcavý, orešnica perlavá autrosibírska, drozd kolohrivý a iné. Z endemických druhov je možné spomenuť napríklad hraboša snežného tatranského a hrabača tatranského. Výškové rozvrstvenie Tatier podmienilo druhovú rôznorodosť živočíšnych spoločenstiev. Nachádzame tu nížinné i typické vysokohorské druhy. V Tatrách sa vyvinuli živočíšne spoločenstva pásma lesov, kosodreviny, vysokohorských holí, sutín, brál a vôd. V lesnom pásme dominuje predovšetkým jelenia, srnčia a čierna zver, nájdemu ju však aj v oblasti kosodreviny , ba niekedy aj nad ňou. Stretnúť jeleňa v Tatrách nie je osobitnou zvláštnosťou. Za tichých jesenných večerov počuť ich ručanie aj v blízkosti tatranských osád. Veľmi zriedkavejšie je už stretnúť líšku obyčajnú, kunu lesnú, divú mačku, ježa obyčajného, lasicu, veveričku obyčajnú, pretože tieto zvieratá sú mimoriadnne ostražité. Z veľkých šeliem tu žije medveď hnedý, rys ostrovid, ojedinele vlk obyčajný. Vyskytuje sa tu aj množstvo vtáčich druhov. Popri veľkom počte spevavcov a rôznych dravcoch napr. hlucháň obyčajný, tetrov holniak, orol krikľavý, ale aj už veľmi zriedkavý bocian čierny.
V pásme kosodreviny a horských lúk žijú najvzácnejšie druhy vysokohorskej zveri - kamzík vrchovský a svišť vrchovský, ktorý vystupuje až do výšky 2300 m n. m. Zo vzácnych druhov vtáctva tu hniezdi orol skalný, murárik červenokrídly, sokol sťahovavý, sokol myšiar, vrchárka červenkavá a dážďovník obyčajný. Vo vodách žije ojedinele vydra riečna, rôzne druhy rýb, hlavne pstruh potočný. V blízkosti vôd zase žije trasochvost horský, vodnár obyčajný a ďalšie druhy. Doliny


Mlynická dolina - patrí medzi najznámejšie doliny. Rozprestiera sa medzi hrebeňom Bášt
a hrebeňom Soliska, je 6 km dlhá, na juh otvorená, jej záver tvorí pekná pyramída Štrbského štítu.

Dolina sa skláňa k Štrbskému plesu, ktoré vzniklo za čelnou morénou mlynického ľadovca. Na tejto moréne stoji historické jádro Štrbského Plesa. Dolinou tečie Mlynický potok, ktorý nevteká do Štrbského plesa, ale odbočuje na východ a spája sa s Popradom. Jedným ramenom napája Nové Štrbské pleso. Nachádza sa tu športový areál s lyžiarskými terénmi, vlekmi
a skokanskými mostíkmi. Dolinou vedie značkovaný chodník do Bystrého sedla s možnosťou prechodu do Furkotskej doliny, nachádza sa tu najmohutnejší vodopád Skok. Na hrebeň Soliska vedie od hotela FIS sedačková lanovka, z ktorej sa počas jazdy núkajú pekné výhľady. Mengusovská dolina - je dlhá 8 km , jedná z najväčších a najkrajších dolín na južnej strane Tatier. Centrom doliny je Popradské pleso, kde sa zbiehajú dve hlavné ramená doliny,
Zlomisková dolina a vlastná Mengusovská dolina. Najsevernejšiu časť doliny tvorí prekrásna Hincová kotlina s najväčším plesom na slovenskej strane Tatier, Veľké Hincovo pleso. V limbovom haji pod stenami Ostrvy sa nachádza Symbolický cintorín obetí Vysokých Tatier.
Pri Popradskom plese sa každoročne na jeseň koná deň Horskej služby s ukažkami záchranárskych akcií. V doline pri výstupe na Rysy pod sedlom Váhy sa nachádza naša najvyššie položená chata - Chata pod Rysmi. Malá Studená dolina - 4,5 km dlhá terasovitá dolina, ktorá skalným prahom zo známym Obrovským vodopádom ústi do Veľkej Studenej doliny. V skalnej rokline pravého prahu vytvára Malý studený potok známy Obrovský vodopád. Najväčším a najvyšším prahom je 200 m vysoká stena v hornej časti doliny, za ktorou okolo Téryho chaty leží Päť Spišských plies. Centrom Malej Studenej doliny je Téryho chata (2015 m), pomenovaná podľa lekára Dr.Edmunda Téryho.
V dolnej časti doliny sa nachádza malá vysokohorská Zamkovského chata, ktorú postavil tatranský horský vodca Zamkovský Štefan. Veľká Studená dolina -7 km dlhá priestranná dolina s pomerne úzkym ustím otvoreným na východ. Jedna s najnavštevovanejších dolín. V strednej a hornej časti doliny je niekoľko prahov, za ktorými sú uložené väčšie - menšie plesá, ktorých je v doline najviac, 22. Pod Hranatou vežou leží najvyššie položené Ľadové pleso. Vodu z väčšiny týchto plies odvádza Veľký Studený potok, ktorý po spojení s Malým Studeným potokom vytvára vodopády Studeného potoka, prístupne od Bilíkovej chaty a Hrebienka. Centrom doliny je Zbojnícka chata, ktorá zhorela v noci zo 14. na 15. júna 1998. Už v letnej sezóne 1998 sa začalo pracovať na novej chate.

Vo Veľkej Studenej doline sú dva vyznamné turistické značkované priechody a to cez Prielom do Bielovodskej doliny a jednosmerný priechod cez Priečne sedlo z Malej Studenej doliny do Veľkej Studenej doliny. Skalnatá dolina - Vysoko položená 2 km dlhá kotlina pod stenami Lomnického, Kežmarského a Huncovského štítu. Na dne je Skalnaté pleso, v ktorom je voda len na jar, lebo uniká trhlinami na dne plesa. Povyše plesa v Lievikovom kotle bolo kedysi tiež pleso, ktoré zaniklo zasypaním. Dominantou Skalnatej doliny je Lomnický štít, na ktorý vedie vysutá lanová dráha a nachádza sa tu najvyššie položené vedecké pracovsko SAV na Slovensku. Na Sklanatom plese sa nachádzajú lyžiarské terény, vleky a sedačky. Prístup na Sklanaté pleso je z Tatranskej Lomnice a z Hrebienka značkovanými trasami, alebo vysutou lanovkou
z Tatranskej Lomnice. Nachádza sa tu hotel Encián a Skalnatá chata. Batizovská dolina - je to divá, pomerne krátka, 1 km dlhá dolina, ohraničená
hrebeňom Končistej na západe, stenami Kačacieho a Batizovského štítu na severe
a mohutnými zrázmi Gerlachovského štítu na východe. Doline však dominuje Batizovský štít. Batizovská dolina je prerušovaná niekoľkými skalnými morénovými prahmi. Za terasou pred ústím doliny leží Batizovské pleso. Uprostred doliny je vysoká terasa , z ktorej vybieha štíhla veža, nazývaná Kostolík. Jej ústie popri Batizovskom plese lemuje Tatranská magistrála. Velická dolina - je dlhá 6 km a leží pod mohutnými zrázmi najvyššieho tatranského štítu, Gerlachovského štítu. Jej záver tvorí pomerne nízky hlavný hrebeň bez výrazného štítu, takže
z dolnej časti doliny ho nie je vidieť. Za prvou terasou v ústi doliny leží Velické pleso, z ktorého vyteká Velický potok. Za druhov najväčšou terasou leží zanikajúce Kvetnicové pleso s plochými trávnatými brehmi. Táto časť Velickej doliny, nazvaná Kvetnica, je bohatá na typiskú kvetenu subalpínského pásma. Na jednom z prahov sa nachádza Velické pleso, pri ktorom bol postavený horský hotel Sliezky dom, kde v roku 1995 niekoľko hodín pobudol pápež Ján Pavol II. Dolinou vedie značkovaný chodník na Poľský hrebeň, ktorým možno ďalej zostúpiť na sever do Bielovodskej doliny. Z Poľského hrebeňa možno vystúpiť na Východnú Vysokú.

Kôprová dolina - je to 11 km dlhá rozvetvená dolina v západnej časti Vysokých Tatier. Jej lesnatým dnom preteká Kôprový potok, ktorý sa spája s Tichým potok a tvorí riečku Belu. Z východu ústia do Kôprovej doliny Temnosmrečinská, Hlinská a dolina Nefcerka, ktorá sa nachádza pod západnou stranou Kriváňa.

Temnosmrečinskú a dolinu Nefcerka delia od hlavnej doliny vysoké svahy, dolu ktorými padajú vodopády: Vajanského vodopád a Kmeťov vodopád.
Dolinou prechádza značkovaný turistický chodník, ktorý sa člení na tri trasy, cez Hlinskú dolinu na a Vyšné Kôprovské sedlo do Mengusovskej doliny. Z Vyšhého Kôprovského sedla možno vstúpiť na Kôprovský štít. Druhá vedie cez Temnosmrečinskú dolinu k Vyšnému Temnosmrečinskému plesu. Tretia trasa cez Kobyliu dolinu a sedlo Závory do Tichej doliny. Bielovodská dolina - je jednou z najkrajších dolín vo Vysokých Tatrách. Je jedinou
dolinou alpského typu, v dolných častí zo zalesnenými ubočiami a širokým lúčinatým dnom,
ktorým preteká dráva horská riečka Biela voda. V horných partiach sú vysuté bočné údolia, ktorých pod strmými stenami a snehovými žľabmi ležia plesá. Dolu skalnými prahmi padajú vodopády: Hviezdoslavov z Kačacej doliny a Český z Českej doliny. Je najrozsiahlejšou
a najčlenitejšou dolinou Tatier. Z masívu Javorinskej Širokej spadajú do nej: dolina Rozpadliny, Špismichalova dolina, Litvorový žľab, Rovienková dolina, ktorej uzáver tvorí už hlavný hrebeň medzi Svišťovým štítom a Malým Javorovým štítom, ďalej Svišťová dolina, Litvorová kotlina, Kačacia dolina, Česká dolina so Spádovou dolinkou a Žabia Bielovodska dolina. S poľskej strany ústia do Bielovodskej doliny dolina Rybieho potoka a Roztocká dolina. Cez dolinu vedie turistický chodník, ktorý vedie k prechodu cez Poľský hrebeň do Velickoj doliny k Sliezkemú domu, alebo cez Priečne sedlo na Zbojnícku chatu.

Dolina Zeleného plesa - je juhozápadnou vetvou doliny Bielej vody Kežmarskej, 7 km
dlhá. Delí sa na niekoľko prahových dolín a kotlín a to na Medenú kotliny, Veľkú Zmrzlú dolinu (tu je možnosť lyžovania počas celého roka), Malú Zmrzlú dolinu a Červenú dolinu. V ústi doliny leži Chata pri Zelenom plese. Osady

Tatranská Lomnica - je založená v roku 1893, leží v lesnatom pásme juhovýchodného úbočia Lomického štítu. Sú tu prvé státne klimatické kúpele v Tatrách. V roku 1895 mala ako prvá tatranská osada vlakové spojenie s Popradom. V osade sa nachádza neogotický kostol
z roku 1902, je tu sídlo Správy narodných parkov Slovenska Tanapu a Múzea Tanapu. Nachádza sa tu údolná stanica vysutej lanovky na Lomnický štít ( z roku 1940) a na Skalnaté pleso.
V Tatranskej Lomnici sa nachádzajú zotavovne, hotely a liečebne. Starý Smokovec - v roki 1793 na mieste dnešnej osady, pri prameni kyselky pod južným úpätim Slavkovského štítu boli poľovnícke objekty grófa Csákyho. Letovisko, ktorého kúpelný charakter a rozvoj nastal v 19. storočí po výstavbe vodoliečebného ústavu. Zo starších budov zaujímavý drevený kostol z roku 1894. V roku 1908 bola vybudovaná elektrická úzkokoľajná železnica do Popradu a pozemná lanová dráha na Hrebienok.

Východisko najmä do Malej a Veľkej Studenej doiny, na Slavkovský štít, do Skalnatej doliny. V Starom Smokovci na nachádza Dom Horskej služby, sú tu ubytovacie a stravovacie zariadenia. Štrbské Pleso - vznik v roku 1872, keď tu postavili prvú chatu. Historické jadro leži na čelnej moréne mlynického ľadovca. Je navyššie položená tatranská obec. Od roku 1885 má chatrakter klimatických kúpeľov. V roku 1896 tu bola postavená ozubnicová železnica. Športové stredisko pre severské lyžiarské disciplíny, lyžiarský areál FIS. Vychodisko túr do Furkotskej, Mlynickej a Mengusovskej doliny. Zo Štrbského plesa je vidieť krásnu panorámu štítov, kde dominuje dvojvrchol Vysokej.


Najvyššie vrcholy


Gerlachovský štít : 2654,4 m

Najvyšší vrchol Vysokých Tatier a celého 1200 km dlhého karpatského oblúka, ležiaci juhovýchodne od Západného Gerlachu, od ktorého ho oddeľuje Gerlachovské sedlo. Hrebeň pokračuje do Kotlového štítu, kde sa rozvetvuje a vytvára takzvaný Gerlachovský kotol. Na Gerlachovský štít vedu dve výstupové cesty: Velická proba z Velickej doliny od značkovaného chodníka odbočuje po Kvetnicovým plesom, dolná časť výstupu je exponovaná (zabezpečená reťazami). Druhá výstupová cesta vedie z Batizovskej doliny Batizovským žľabom. Dolná časť vlastného výstupu tvorí exponovaná tzv. Batizovská próba, zabezpečená tiež reťazami
a železnými stupami. Batizovskú próbu objavili a ňou na Gerlachovský štít vystúpili slovenskí horskí vodcovia zo Štôly Ján Ruman-Driečny a Ján Pasterňák v roku 1875. Obidva výstupy možno absolvovať len v doprovode horského vodcu. Dnes sa vystupuje na Gerlachovský štít už iba Velickou próbou z Velickej doliny. V minulosti nepovažovali Gerlachovský štít za najvyšší, vyškové prvenstvo štítu dokázali až merania Ľudovíta Greinera v roku 1838. Gerlachovský štít je pre svoju výšku, turistickú dostupnosť a krásnu horskú scenériu jedným z najnavštevovanejším vrcholom.ň

Kriváň : 2494 m
Na západnom konci dlhého hrebeňa krivánskej razsochy čnie do výšky vrchol Kriváň. Vidieť ho už od Liptovského Mikuláša a Liptáci ho dlho považovali za najvyšší štít Tatier. Výhľad
z Kriváňa sa považuje za jeden z najkrajších u nás. Z vrcholu vejarovito vybieha niekoľko hrebeňov, ktoré Kriváň spájajú s Vysokými Tatrami, Malým Kriváňom, Grúnikom a Kôprovou dolinou. Pod severnou stenou Kriváňa leží divoká, turistom nepristupná dolina Nefcerka. Južný hrebeň Kriváňa ohraničuje Važeckú dolinu. V jej dolnej lesnatej časti leží známe Jamské pleso.

Prístup na Kriváň značkovanými chodníkmi je z Troch studničiek cez Grúnik, alebo od Jamského plesa (Štrbského plesa) cez predný Handel. Prvý zaznamenaný výstup je spojený s menom Jonáša Andreja Czirbesza zo Spišskej Novej Vsi, ktorý spolu s niekoľkými druhmi vystúpil na Kriváň 4. 8. 1772. Kriváň bol v historií symbolom jednoty Slovánov a slobody Slovákov - tak sa zachoval v štúrovskej poézii i v ľudovej
a umelej piesňovej tvorbe. Dňa 16. 8. 1841 sa prvej národnej púte na Kriváň zúčastnili aj poprední predstavitelia vtedajšieho slovenského národa a politického hnutia Ľudovít Štúr
a Miroslav Hodža. Lomnický štít : 2632 m
Najznámejší a najpopulárnejší štít Vysokých Tatier. Jeho trojhranná štítová pyramída vysoko prevyšuje okolie a preto ho až do polovice 19. storočia považovali za najvyšší vrchol Tatier, ba dokonca ho radili medzi najvyššie štíty sveta a považovali ho za nezleziteľný.
Prvý zaznamenaný výstup uskutočnil Robert Townson s dvoma sprievodcami
7. 8. 1793. Známa horolezecká trasa vedie západnou stenou a nazáva sa Hokejka. Možný je výstup z Lomnického sedla v doprovode horského vodcu. Vďaka ľahkému prístupu lanovkou
a peknému výhľadu na končiare Tatier je najnavštevovanejším štítom Tatier. Na vrchole štítu je najvyššie položená meteorologická stanica v republike, precoviska pre výskum kozmického žiarenia a koronárna stanica. Rysy : 2499,6 m

Trojvrcholový štít s krásným kruhovým rozhľadom. Hraničný vrchol medzi Slovenskou republikou a Poľskom v hlavnom hrebeni Tatier. Z vrcholu vybiehajú tri hrebene: na sever
k Malým Rysom cez sedielko pod Rysmi, na juh cez cedlo Váha k Českému štítu a na západ
k Žabiemu koňu, od ktorého je oddelený Žabím sedlom. Rysy majú tri vrcholy: najnavštevovanejší severozápadný, prostredný (hlavný) a najnižší juhovýchodný vrchol. Rysy sú delidlom troch dolín- na východe Českej, na juhozápade Žabej dolinky, ktorá je šúčasťou Mengusovskej doliny a na severozápade doliny Rybieho potoka. Rysy sú najvyhľadavánejším vrcholom Tatier. Z vrcholu je pre jeho centrálne umiestnenie jeden z najkrajších výhľadov na celý masív Tatier. Na vrchol Rysy
vedie značkovaný turistický chodník z Popradského plesa cez Žiabiu dolinku do dolinky pod Váhou. Chodník vedie popri Chate pod Rysmi, najvyššie položonej horskej chate na Slovensku
a najvyššie položenej horskej chate v strednej Európe, kde čapujú pivo. Na vrchol vystúpil ako prvý Eduard Blázy s vodcom Jánom Rumanom st. 30. 7. 1840. V zime bol prvý Teodor Wundt s vodcom Jakubom Horvayom 9. 4. 1874. V letnom období sa každoročne uskutočňuje medzinárodný výstup na Rysy.

Použitá literatúra:

Aladár Marček: OD KRIVÁŇA K JAVORINE (Vydalo vydavateľstvo Osveta v roku 1983)
Vladimír Adamec a Radek Roubal: VYSOKÉ TATRY (Vydalo vydavateľstvo Šport v roku 1977)
Július a Arno Andráši: TATRANSKÉ VRCHOLY (Vydalo vydavateľstvo Šport v roku 1973)
Turistická mapa (Spracoval a vydal Vojenský kartografický ústav v roku 1998).