Národné parky

- 13 národných parkov: 5 vo vrchoch (Tatrzański, Pieniński, Babiogórski, Bieszczadki a Karkonoski), 3 v pásme pahorkatín (Świetokrzyski, Roztoczański a Ojcowski), 2 na nížinách (Bialoweski a Kampinoski), 1 v oblasti jazier (Wielkopolski) a 2 prímorské (Woliński a Slowiński).


Nerastné bohatstvo

V povojnovom období, keď sa osobitný dôraz kládol na rozvoj priemyslenej základne Poľska, zintenzívnil sa aj záujem o nerastné bohatstvo krajiny. V priebehu niekoľkých rokov sa objavili nové významné ložiská priemyselných surovín. Zásobami nerastného bohatstva, ktoré sú dnes známe, zaraďuje sa Poľsko na popredné miesto v celosvetovom meradle najmä v rebríčku zásob uhlia, hnedého uhlia, rašeliny, medených rúd, síry a kamennej soli. Významnejšie sú aj ložiská cínu a olova, sklárskych pieskov a stavebného kameňa.

Hornosliezska čiernouhoľná panva patrí k veľkým svetovým zásobárňam čierneho uhlia. Ťaží sa v nej vyše 95% poľského čierneho uhlia. V posledných rokoch vzrastá ťažba ropy a zemného plynu z ložísk v Sandomierskej kotline, v tradičnej oblasti východných Karpát a najnovšie aj na zapade krajiny (Zielona Góra).

Obyvateľstvo

Druhá svetová vojna a jej dôsledky významne zmenili zloženie obyvateľstva v Poľsku. Povojnový počet obyvateľov ovplyvnili najmä obrovské ľudské straty – vyše 6 miliónov osôb. Po vojne sa výrazne zmenilo národnostné zloženie obyvateľstva, najmä pri úprave hraníc Poľska a presídlením národnostných skupín. Rasové a národnostné zloženie: Poliaci 97,1%, Ukrajinci 1,1%, Nemci 0,9%, iní 0,9%. Tieto skutočnosti prispeli k tomu, že Poľsko sa stalo národnostne jednotným štátom. Počet obyvateľov Poľska po druhej svetovej vojne postupne vzrástol najmä vďaka vysokému prirodzenému prírastku. Terajší počet obyvateľov hovorí o čísle 38 632 500 s hustotou zaľudnenia 124 obyv./km².

Náboženstvo: rímskokatolícke 90,1%, pravoslávne 1,4%, evanjelické 0,3%, iné 8,2% .

Administratívne zloženie

Administratívne sa Poľsko delí na 49 vojvodstiev, z toho tri mestské (Varšava, Krakov, Lodž), a 2 327 gmin (obcí). Miest s počtom obyvateľov nad 100 000 je 28. Najväčšie mestá sú: Varšava, Lodž, Krakov, Wroclaw, Poznaň, Gdansk, Štetín, Katovice. Hlavným mestom Poľska je od roku 1596 Varšava, ktorá z malej osady, založenej v 12. storočí, vyrástla na miliónové mesto. Okrem tradičného členenia, možno Poľsko rozdeliť na 7 väčších zemepisných oblastí. Každa z nich sa viaže na časť povodia niektorej z hlavných riek Poľska.

Západopomorská oblasť: Zaberá severozápadnú časť Poľska od Baltského pobrežia na severe po rozvodie Noteću na juhu a od Odry na západe po riečku Leba na východe. Po Sliezku patrí k najzalesnenejším oblastiam štátu. Piesočnaté pôdy nie sú veľmi vhodné na pestovanie obilnín, preto sa tam rozprestierajú zelené lúky a pasienky. Táto oblasť je vhodná na prechádzky a turistické pochody najredšie obývaným územím Poľska. Najvýznamnejším mestom tejto oblasti je Štetín. Je najväčším prístavom štátu, materským prístavom poľskej námornej a rybárskej flotily. Za druhej svetovej vojny bol zničený na 50%, no vďaka veľkému stavebnému úsiliu znova vyrástol na moderné mesto. O 65 km ďalej na sever leží prístav, rozvíjajúce sa priemyselné centrum a známe kúpele Świnoujście. Tu sa začína pás poľských prímorských kúpeľov, ťahajúce sa až po Gdansk. Táto oblasť plní významnú úlohu pri výmene tovaru.

Pomoranská oblasť: Územne je najmenšou oblasťou. Jej ťažiskovou oblasťou je delta Visly a pobrežie Gdanskej zátoky. Najväčším a najzaujímavejším mestom je Gdansk – prístav, priemyselné, vedecké a kultúrne centrum Pomoranska. Vo svetoznámych morských kúpeľoch Sopot je rozľahlá široká piesočnatá pláž. Na severe oblasti leží druhý najväčší poľský prístav Gdyňa. Z celoštátneho hľadiska je táto oblasť ako územie s osobitným významom pre námornú dopravu a letnú rekreáciu.

Mazúrska oblasť: Severovýchodná časť Poľska, zdobená romantickou a malebnou krajinou Mazúrskej jazernej pahorkatiny. Kamenisté i piesočnaté pôdy bránia širšiemu rozvoju poľnohospodárstva. Najväčším mestom oblasti je Olsztym – významný železničný uzol, neveľké priemyselné centrum. Z celoštátneho hľadiska sa Mazúrska oblasť iba skromne zapája do výrobného procesu, jej hlavným bohatstvom sú rozmanité prírodné krásy a tiché prostredie, takže slúži ako dôležité rekreačné a turistické centrum obyvateľstva celého Poľska.

Veľkopoľská oblasť: Najrozsiahlejšia zemepisná oblasť. Patrí k nej takmer celá Veľkopoľská nížina, južná časť Pomoranskej jazernej pahorkatiny a na juhovýchode časť Malopoľskej vrchoviny. Vzhľad krajiny určuje na väčšine územia kultúrna krajina s ornou pôdou a pasienkami zabezpečujúcimi chov dobytka. Na západe sú hojnejšie zastúpené lesy. Historickým strediskom oblasti je starobylá Poznaň. V 15. a 16. storočí patrila k najznámejším obchodným strediskám Európy. Tradíciu obchodného centra si udržala až do súčasnosti (veľtrhy). Na východ od Poznane je najstaršie hlavné mesto Poľska Hnezdno. Najväčším mestom oblasti je Lodž, po Varšave druhé najväčšie mesto Poľska. Je veľkým vedeckým a kultúrnym strediskom (a hlavným centrom poľskej kinematografie). Tejto oblasti z celoštátneho hľadiska určujú jej zásoby nerastného bohatstva (hnedé uhlie, soľ, vápence, sadrovce, železná ruda), poľnohospodárstvo, ktoré je základom rozvinutého potravinárskeho priemyslu, a výrobky podnikov strojárskeho a textilného priemyslu.

Mazovská oblasť: Vypĺňa východné územie strednej časti Poľska, ktoré patrí do povodia stredného toku Visly, Narewu a Bugu. Lesy zaberajú len 20% rozlohy, patria k nim však prírodne osobitne hodnotné lesné komplexy, z nich dva národné parky (Kampinoski a Bialowieski park Narodowy). Varšava, hlavné a najväčšie mesto Poľska, je rozložená na obidvoch brehoch streného toku Visly. Pre svoju centrálnu a dobrú komunikačnú polohu sa postupne stala sídlom korunných snemov, miestom korunovácie kráľov a roku 1596 urobil z nej kráľ Žigmund III. hlavné mesto krajiny. Dnes je Varšava sídlom politických a vládnych orgánov, najdôležitejším dopravným uzlom štátu, prvoradým centrom kultúry a vedy. Veľký význam má aj ako turistické centrum s mnohými historickými pamiatkami.

Sliezska oblasť: Zaberá povodie strednej Odry. Najväčšiu časť Sliezskej oblasti zaberá Sliezska nížina, ktorou preteká od juhovýchodu na severozápad Odra. Na Sliezskej nížine sú úrodné pôdy (vyspelá poľnohospodárska výroba). Hlavným mestom Sliezskej oblasti je Wroclaw, rozložená na Odre a jej štyroch prítokoch. Vznikla v 9. st. na ostrove pri brode cez Odru. Koncom 16. st. patrila k najväčším mestám Európy. Najväčším správnym strediskom Hornosliezskej priemyselnej oblasti sú Katovice. V ich okolí vznikla ťažisková oblasť poľského priemyslu. Vznik tejto oblasti podmienil výskyt nerastného bohatstva, najmä rúd a čierneho uhlia. Z celoštátneho hľadiska je Sliezska oblasť najvýznamnejším priemyselným a dôležitým poľnohospodárskym i rekreačným územím.

Malopoľská oblasť: Zaberá historické územie. Na juhu sa ťahá malebný zalesnený oblúk Karpát a ich predhoria; v kraji je rozvinuté najmä lesníctvo, chov dobytka a cestovný ruch. Severozápadnú časť zaberá redšie osídlená Malopoľská vrchovina s významnými ložiskami nerastného bohatstva. V povodí Wieprza na Lublinskom polesí prevláda močaristé územie so 67 malými jazerami. Hlavným mestom oblasti je Krakov, niekdajšie hlavné mesto Poľska (14.-16. storočie). Vďaka svojej bohatej histórii je kultúrno-historicky najzaujímavejším mestom Poľska (711 stavebných pamiatok, najmä kráľovská rezidencia Wawel, Jagelovská univerzita). Druhým najvýznamnejším mestom Malopoľska je Čenstochová. Táto oblasť má úlohu významnej zásobárne nerastných surovín, oblasti s dôležitými priemyselnými centrami, veľkej obilnej komory a napokon aj frekventovanej turistickej oblasti s ťažiskovým rekreačným územím v Tatrách (hlavé centrum Zakopané) a viacerými významnými kúpeľmi (Krynica, Rabka atď.).