Poľsko - kultúra

Literatúra

Medzi najstaršie písomné pamiatky patrí kronika Galla Anonyma (10.storočie), venovaná zväčša udalostiam za vlády Boleslava Krivoustého. Na rozhraní 13. a 14. stor. vznikla anonymná Kronika Wielkopolska a v 15. stor. literárne najvyspelejšia Hisotria Polonica od Jana Dlugosza. Za jedného z najlepších poľských básnikov sa považuje Jan Kochanowski, z obdobia renesancie (Odmietnutie gréckych vyslancov, Náreky, Zhoda...). Z obdobia barokovej literatúry môžeme spomenúť Waclawa Potockého a jeho epos Chočimská vojna. Epochu poľského romantizmu otvára Adam Mickiewicz (Poezje). V ďalšom období prichádza Henryk Sienkiewicz, autor populárnych historických románov.

Divadlo

Dramatická tvorba v Poľsku má dlhú tradíciu. Prvý zachovaný divadelný text (Návšteva hrobu) je z roku 1253. Takisto divadlo má nezabudnuteľnú minulosť. Prvé, v ktorom uvádzali hry v poľštine, vzniklo v roku 1765 vo Varšave. Národný repertoár zahrňuje dramatickú tvorbu Jana Kochanowskeho, Adama Mickiewicza, Juliusza Slowackeho atď.

Film

Prvé poľské filmy vznikli v roku 1908. V medzivojnových rokoch sa filmová tvorba pomerne rozvinula. Prvý celovečerný film – Zábavné pesničky od Leonarda Buczkowskeho – mal premiéru v januári 1947. Od roku 1948 existuje Vysoká divadelná a filmová škola v Lodži, ktorú založil Leon Schiller.

Hudba

Hudobná tradícia, ktorej najvýznamnejšie úspechy sa spájajú s menom Fryderyka Chopina, sa v medzivojnovom období veľmi intenzívne kultivovala a rozvíjala vďaka úsiliu mnohých talentovaných tvorcov, interpretov a popularizátorov hudby. Vysokú úroveň mali opery (Varšava, Poznaň) a filharmónie. Kontakt so zahraničím sa udržiaval aj medzinárodnými súťažami (Chopinova klavírna a Wieniawského husľová). Za fašistickej okupácie všetky formy organizovaného hudobného života zanikli. Spoločnosť bojkotovala kultúrne podujatia usporiadané okupantmi. Hudba sa rozvíjala a šírila výlučne ilegálne, lebo uvádzať poľskú hudbu, najmä Chopina, bolo zakázané.
Hudba sa po vojne rozvíjala pod heslom obrodenia a modernizovania národného slohu. V 50-tych rokoch populárny folklór svojrázne interpretovali rozliční tvorcovia. Diela významných skladateľov povojnového obdobia, napríklad Kazimiera Sikorskeho, Tadeusza Szelingowskeho a iných, získavajú obdiv na svetových pódiách.
Každoročne sa koná medzinárodný populárny festival známy pod názvom Varšavská jeseň.

Ľudové umenie, múzeá

Inštitúcií zhromažďujúcich a chrániacich ľudové umenie je veľa: Etnografické múzeum vo Varšave, Krupiowské múzeum v Nowogorode Lozyńskom (skanzen), Etnografické múzeá v Krakove, Toruni, Múzeum Kašubské chaty vo Wdzydziach (skanzem)... Najdôležitejšie múzeá umenia sú národné múzeá vo Varšave, Krakove, Poznani, Wroclawi a Štetíne. Osobitný význam majú Štátne zbierky umenia vo Waweli, ktoré spolu so zámkom tvoria historicko umelecý komplex. Iným nevšedným múzeom je Štátne múzeum v Osvienčime, založené na území bývalého koncentračného tábora.