Poľsko - geografia
Poloha, rozloha, hranice
Poľsko je stredoeurópska krajina pri ležiaca pri pobreží Baltského mora. Takmer celé územie zaberajú rozsiahle nížiny. Rovinaté územia lemujú južný okraj Baltského mora od Dánska až po Fínsky záliv. Na juhu zasahuje do Poľska pohorie Sudety a vyklenutý oblúk Západných Karpát, tvoriaci vyvýšený okraj rozľahlej Stredoeurópskej nížiny.
Poľsko sa rozlohou 312 685 km² zaraďuje na siedme miesto v Európe (zaberá asi 3,1 % jej rozlohy). Dnešné hranice Poľska boli stanovené roku 1945 na rokovaniach na Jalte a v Postupime. Celkova dĺžka štátnych hraníc je 3 538 km. Hraničí so Slovenskom, Českom, Nemeckom, Ruskom, Litvou, Bieloruskom a s Ukrajinou.
Povrch
Územie Poľska sa zvažuje od juhovýchodu na severozápad. Vyvýšený okraj južnej hranice sa spočiatku prudšie, potom mierne zvažuje do rovinatých oblastí, ktoré zaberajú 91,5% rozlohy štátu. Najvyšším bodom Poľska je štít Rysy v Tatrách (2499 m), najnižším centrálna časť delty Visly (-1,8 m ). Oblúk Karpát prechádza na územie Poľska z Česka a Slovenska vonkajším pásom flyšových Karpát – Beskydami. Na poľskom území ich Lupkovský priesmyk rozdeľuje na Západné Beskydy (Babia hora 1725 m) a Východné Beskydy (Tarnica 1348 m).
Najvyššou časťou karpatského oblúka v Poľsku sú Tatry, kde sa nachádzajú početné tatranské jazerá a dlhé, hlboké doliny (najdlhšia Bielovodská dolina). Pozdĺž juhozápadných hraníc sa ťahá v dĺžke asi 300 km pohorie Sudety. Delí sa na Západné Sudety (sem patria Krkonoše – Snežka 1602 m), Stredné Sudety a Východné Sudety. Vrchy Západných a Stredných Sudet obklopujú dve malebné kotliny – Jeleniogórskú a Klodzkú. Medzi Tatrami a Sudetami leží severná časť Ostravskej panvy, ktorá spája dolinu Odry s kotlinou Visly. Na sever od Visly sa rozkladá Malopoľská vrchovina. Za Vislou na východ pokračuje vrchovinové pásmo s veľmi rozčlenenou Lublinskou pahorkatinou.
Na juhozápade sa rozkladá Sliezská nížina. Na ňu nadväzuje severnejšia Veľkopoľská nížina, ktorá prechádza do Mazovskej nížiny. Na sever od nížin sa rozprestiera zaujímavá a malebná krajina jazerných plošín (hojný výskyt jazier, morénové valy), ktorá dáva pomerne rovinatému povrchu osobitný ráz. Tok Visly delí toto územie na západnú Pomoranskú jazernú pahorkatinu a východnú Mazúrsku jazernú pahorkatinu.
Najsevernejším pásmom Poľska je pobrežie Baltského mora. Tvorí ho väčšinou ploché nízke pobrežie so širokou piesočnatou plážou. Západná časť pobrežia od ostrova Wolin až po mys Rozewie má rovné pobrežie s viacerými pobrežnými jazerami. Charakter východnej časti pobrežia určuje široká Gdanská zátoka, do ktorej ústi Visla. Pre oblasť ústia Odry sú charakteristické nánosové ostrovy, ktoré uzatvárajú Štetínsky záliv.
Podnebie
Poľsko leží v miernom klimatickom pásme. Jeho územie je otvorené hlavným podnebným vplyvom okolia, čo podmieňuje prechodný charakter počasia na rozhraní oceánskeho a kontinentálneho podnebia. Najteplejšími oblasťami sú Sliezska nížina a západná časť podkarpatských kotlín. Najchladnejšia je oblasť Tatier.
Vodstvo
Riečna sieť vznikla v treťohorách a vo štvrtohorách. K úmoriu Baltského mora patrí vodstvo z 99,7% územia štátu. Najväčšou a najdlhšou riekou Poľska je Visla. Meria 1068 km, pramení v poľských Sliezkych Beskydách. Prijíma rieky ako Pilica, San, Wieprz, Narew. Druhá najväčšia rieka Odra meri 854 km. Pramení v Česku. Najdlhším prítokom Odry je Varta (808 km). Hustá riečna sieť je pospájaná početnými umelými kanálmi a prieplavmi, ktoré slúžia vodnému hospodárstvu, spájajú povodie Odry, Visly, Bugu, Dnepra a Labe.
Poľsko je mimoriadne bohaté na jazerá. Má asi 9300 jazier. Celková rozloha vodnej hladiny poľských jazier sa odhaduje na 3200 km². Najbohatšia na jazerá je Pomoranská jazerná pahorkatina so 4129 jazerami. Väčšiu celkovú rozlohu ma však Mazúrska jazerná pahorkatina. Najhlbším jazerom je Hańcza (Mazúrska j. p.). V povojnových rokoch sa vybudovali viaceré umelé vodné nádrže. Najväčšie sú na Visle (Goczalkowicka), Narewe a Bugu (Solinská) a Malej Panewe (Turawská).
Na území Poľska vystupuje viac minerálnych prameňov rozličného zloženia, slané pramene v Kolobrzegu, sírnaté pramene v kúpeľoch Busko Zdrój, železité vody v Naleczowe, najhodnotnejšie minerálne vody má Krynica atď.
Rastlinstvo, živočíšstvo
- zmiešané lesy, ihličnaté lesy (smrekové, jedľové), listnaté lesy (buk, javor);
- vo vyšších nadmorských výškach rastú výlučne jedle (Tatry);
- v údoliach riek sú lúky s bohatstvom rozličných bylín;
- najväčšiu časť územia Poľska (62%) zaberá obrábaná pôda: obilniny, zemiaky, krmoviny a technické plodiny;
- zubry, rysy, bobry, losy, vlky, hnedý medveď, divé labute, kačice, sladkovodné ryby.
Národné parky
- 13 národných parkov: 5 vo vrchoch (Tatrzański, Pieniński, Babiogórski, Bieszczadki a Karkonoski), 3 v pásme pahorkatín (Świetokrzyski, Roztoczański a Ojcowski), 2 na nížinách (Bialoweski a Kampinoski), 1 v oblasti jazier (Wielkopolski) a 2 prímorské (Woliński a Slowiński).
Nerastné bohatstvo
V povojnovom období, keď sa osobitný dôraz kládol na rozvoj priemyslenej základne Poľska, zintenzívnil sa aj záujem o nerastné bohatstvo krajiny. V priebehu niekoľkých rokov sa objavili nové významné ložiská priemyselných surovín. Zásobami nerastného bohatstva, ktoré sú dnes známe, zaraďuje sa Poľsko na popredné miesto v celosvetovom meradle najmä v rebríčku zásob uhlia, hnedého uhlia, rašeliny, medených rúd, síry a kamennej soli. Významnejšie sú aj ložiská cínu a olova, sklárskych pieskov a stavebného kameňa.
Hornosliezska čiernouhoľná panva patrí k veľkým svetovým zásobárňam čierneho uhlia. Ťaží sa v nej vyše 95% poľského čierneho uhlia. V posledných rokoch vzrastá ťažba ropy a zemného plynu z ložísk v Sandomierskej kotline, v tradičnej oblasti východných Karpát a najnovšie aj na zapade krajiny (Zielona Góra).
Obyvateľstvo
Druhá svetová vojna a jej dôsledky významne zmenili zloženie obyvateľstva v Poľsku. Povojnový počet obyvateľov ovplyvnili najmä obrovské ľudské straty – vyše 6 miliónov osôb. Po vojne sa výrazne zmenilo národnostné zloženie obyvateľstva, najmä pri úprave hraníc Poľska a presídlením národnostných skupín. Rasové a národnostné zloženie: Poliaci 97,1%, Ukrajinci 1,1%, Nemci 0,9%, iní 0,9%. Tieto skutočnosti prispeli k tomu, že Poľsko sa stalo národnostne jednotným štátom. Počet obyvateľov Poľska po druhej svetovej vojne postupne vzrástol najmä vďaka vysokému prirodzenému prírastku. Terajší počet obyvateľov hovorí o čísle 38 632 500 s hustotou zaľudnenia 124 obyv./km².
Náboženstvo: rímskokatolícke 90,1%, pravoslávne 1,4%, evanjelické 0,3%, iné 8,2% .
Administratívne zloženie
Administratívne sa Poľsko delí na 49 vojvodstiev, z toho tri mestské (Varšava, Krakov, Lodž), a 2 327 gmin (obcí). Miest s počtom obyvateľov nad 100 000 je 28. Najväčšie mestá sú: Varšava, Lodž, Krakov, Wroclaw, Poznaň, Gdansk, Štetín, Katovice. Hlavným mestom Poľska je od roku 1596 Varšava, ktorá z malej osady, založenej v 12. storočí, vyrástla na miliónové mesto. Okrem tradičného členenia, možno Poľsko rozdeliť na 7 väčších zemepisných oblastí. Každa z nich sa viaže na časť povodia niektorej z hlavných riek Poľska.
Západopomorská oblasť: Zaberá severozápadnú časť Poľska od Baltského pobrežia na severe po rozvodie Noteću na juhu a od Odry na západe po riečku Leba na východe. Po Sliezku patrí k najzalesnenejším oblastiam štátu. Piesočnaté pôdy nie sú veľmi vhodné na pestovanie obilnín, preto sa tam rozprestierajú zelené lúky a pasienky. Táto oblasť je vhodná na prechádzky a turistické pochody najredšie obývaným územím Poľska. Najvýznamnejším mestom tejto oblasti je Štetín. Je najväčším prístavom štátu, materským prístavom poľskej námornej a rybárskej flotily. Za druhej svetovej vojny bol zničený na 50%, no vďaka veľkému stavebnému úsiliu znova vyrástol na moderné mesto. O 65 km ďalej na sever leží prístav, rozvíjajúce sa priemyselné centrum a známe kúpele Świnoujście. Tu sa začína pás poľských prímorských kúpeľov, ťahajúce sa až po Gdansk. Táto oblasť plní významnú úlohu pri výmene tovaru.
Pomoranská oblasť: Územne je najmenšou oblasťou. Jej ťažiskovou oblasťou je delta Visly a pobrežie Gdanskej zátoky. Najväčším a najzaujímavejším mestom je Gdansk – prístav, priemyselné, vedecké a kultúrne centrum Pomoranska. Vo svetoznámych morských kúpeľoch Sopot je rozľahlá široká piesočnatá pláž. Na severe oblasti leží druhý najväčší poľský prístav Gdyňa. Z celoštátneho hľadiska je táto oblasť ako územie s osobitným významom pre námornú dopravu a letnú rekreáciu.
Mazúrska oblasť: Severovýchodná časť Poľska, zdobená romantickou a malebnou krajinou Mazúrskej jazernej pahorkatiny. Kamenisté i piesočnaté pôdy bránia širšiemu rozvoju poľnohospodárstva. Najväčším mestom oblasti je Olsztym – významný železničný uzol, neveľké priemyselné centrum. Z celoštátneho hľadiska sa Mazúrska oblasť iba skromne zapája do výrobného procesu, jej hlavným bohatstvom sú rozmanité prírodné krásy a tiché prostredie, takže slúži ako dôležité rekreačné a turistické centrum obyvateľstva celého Poľska.
Veľkopoľská oblasť: Najrozsiahlejšia zemepisná oblasť. Patrí k nej takmer celá Veľkopoľská nížina, južná časť Pomoranskej jazernej pahorkatiny a na juhovýchode časť Malopoľskej vrchoviny. Vzhľad krajiny určuje na väčšine územia kultúrna krajina s ornou pôdou a pasienkami zabezpečujúcimi chov dobytka. Na západe sú hojnejšie zastúpené lesy. Historickým strediskom oblasti je starobylá Poznaň. V 15. a 16. storočí patrila k najznámejším obchodným strediskám Európy. Tradíciu obchodného centra si udržala až do súčasnosti (veľtrhy). Na východ od Poznane je najstaršie hlavné mesto Poľska Hnezdno. Najväčším mestom oblasti je Lodž, po Varšave druhé najväčšie mesto Poľska. Je veľkým vedeckým a kultúrnym strediskom (a hlavným centrom poľskej kinematografie). Tejto oblasti z celoštátneho hľadiska určujú jej zásoby nerastného bohatstva (hnedé uhlie, soľ, vápence, sadrovce, železná ruda), poľnohospodárstvo, ktoré je základom rozvinutého potravinárskeho priemyslu, a výrobky podnikov strojárskeho a textilného priemyslu.
Mazovská oblasť: Vypĺňa východné územie strednej časti Poľska, ktoré patrí do povodia stredného toku Visly, Narewu a Bugu. Lesy zaberajú len 20% rozlohy, patria k nim však prírodne osobitne hodnotné lesné komplexy, z nich dva národné parky (Kampinoski a Bialowieski park Narodowy). Varšava, hlavné a najväčšie mesto Poľska, je rozložená na obidvoch brehoch streného toku Visly. Pre svoju centrálnu a dobrú komunikačnú polohu sa postupne stala sídlom korunných snemov, miestom korunovácie kráľov a roku 1596 urobil z nej kráľ Žigmund III. hlavné mesto krajiny. Dnes je Varšava sídlom politických a vládnych orgánov, najdôležitejším dopravným uzlom štátu, prvoradým centrom kultúry a vedy. Veľký význam má aj ako turistické centrum s mnohými historickými pamiatkami.
Sliezska oblasť: Zaberá povodie strednej Odry. Najväčšiu časť Sliezskej oblasti zaberá Sliezska nížina, ktorou preteká od juhovýchodu na severozápad Odra. Na Sliezskej nížine sú úrodné pôdy (vyspelá poľnohospodárska výroba). Hlavným mestom Sliezskej oblasti je Wroclaw, rozložená na Odre a jej štyroch prítokoch. Vznikla v 9. st. na ostrove pri brode cez Odru. Koncom 16. st. patrila k najväčším mestám Európy. Najväčším správnym strediskom Hornosliezskej priemyselnej oblasti sú Katovice. V ich okolí vznikla ťažisková oblasť poľského priemyslu. Vznik tejto oblasti podmienil výskyt nerastného bohatstva, najmä rúd a čierneho uhlia. Z celoštátneho hľadiska je Sliezska oblasť najvýznamnejším priemyselným a dôležitým poľnohospodárskym i rekreačným územím.
Malopoľská oblasť: Zaberá historické územie. Na juhu sa ťahá malebný zalesnený oblúk Karpát a ich predhoria; v kraji je rozvinuté najmä lesníctvo, chov dobytka a cestovný ruch. Severozápadnú časť zaberá redšie osídlená Malopoľská vrchovina s významnými ložiskami nerastného bohatstva. V povodí Wieprza na Lublinskom polesí prevláda močaristé územie so 67 malými jazerami. Hlavným mestom oblasti je Krakov, niekdajšie hlavné mesto Poľska (14.-16. storočie). Vďaka svojej bohatej histórii je kultúrno-historicky najzaujímavejším mestom Poľska (711 stavebných pamiatok, najmä kráľovská rezidencia Wawel, Jagelovská univerzita). Druhým najvýznamnejším mestom Malopoľska je Čenstochová. Táto oblasť má úlohu významnej zásobárne nerastných surovín, oblasti s dôležitými priemyselnými centrami, veľkej obilnej komory a napokon aj frekventovanej turistickej oblasti s ťažiskovým rekreačným územím v Tatrách (hlavé centrum Zakopané) a viacerými významnými kúpeľmi (Krynica, Rabka atď.).
Poľsko – história
Prehľad historických udalostí
6. stor. - príchod slovanských kmeňov (Poľania, Vislania, Mazovania, Slezania a i.).
9. stor. - vislianske kniežactvo súčasťou Veľkej Moravy.
10. stor. - Mieško I. z rodu Piastovcov, vládca Poľanov, zjednotil poľský štát s centrom v Hnezdne.
966 - sobášom s Dúbravkouz rodu Přemyslovcov prijal Mieško kresťanstvo; začiatok christianizácie Poľska.
11. stor. - za Boleslava Chrabrého územné expanzie, ubránenie nezávislosti od Rímskonemeckej ríše.
11.-12. stor. - územná rozdrobenosť, oslabenie ústrednej moci, zápas o moc medzi Piastovcami.
13. stor. - mongolské vpády.
1226 - knieža Konrád I. Mazovský povolal na obranu proti Prusom Rád nemeckých rytierov.
1241 - Poliaci porazení Mongolmi v bitke pri Lehnici.
1283 - Rád nemeckých rytierov ovládol celé Prusko.
1320 - Vladislav I. Lokietko, zjednotiteľ Poľska, korunovaný za kráľa.
1320-1454 - stavovská monarchia.
1364 - založená univerzita v Krakove.
1370 - po vymretí Piastovcov na poľský trón nastúpili Anjouovci.
1386 - sobášom lit. kniežaťa Vladislava II. Jagiella s kráľovnou Jadwigou z Anjou sa na poľský trón dostali Jagielovci.
1386-1568 - poľsko-lit. personálna (krewská) únia.
1410 - bitka pri Grunwalde.
1454 - kráľovská moc obmedzená Nieszawskými štatútmi.
1525 - územie Pruska sa stalo lénom poľského kráľa.
1569 - lublinskou úniou vznikol jednotný poľsko-lit. štát Rzecz Pospolita.
16. stor. - rast moci vysokej šľachty.
1572-1764 - po vymretí Jagelovcov kráľa volila poľ. šľachta; oligarchia magnátov, likvidácia centrálnej moci; krajina terčom útokov susedných štátov.
2. pol. 17.stor. - turecká ofenzíva.
1683 - kráľ Jan III. Sobieski pomohol poraziť Turkov pri Viedni.
1768-72 - barská konfederácia.
1772 - prvé delenie Poľska.
1793 - druhé delenie Poľska.
1794 - porážka povstania T. A. B. Kościuszka proti okupantom.
1795 - tretie delenie Poľska, koniec poľského štátu.
1807 - po porážke Pruska Napoleonom I. Bonapartem vzniklo Varšavské kniežactvo.
1815 - Varšavské kniežactvo premenené na kráľovstvo a spojené do personálnej únie s Ruskom.
1830-31 - septembrové povstanie.
1846 - krakovské povstanie.
1918 - po porážke okupačných mocností v 1. svet. vojne získalo Poľsko samostatnosť.
1918-21 - konflikty so susednými štátmi pri určovaní hraníc.
1926 - vojenský prevrat nastolil autoritatívny režim J. K. Pilsudského.
1.9.1939 - prepadnutím Poľska Nemeckom sa začala 2. svet. vojna, nasledoval vpád Červenej armády a rozdelenie Poľska na 2 okupačné časti.
1943 - povstanie vo varšavskom gete.
1944 - varšavské povstanie.
1945 - oslobodeneie Poľska; agrárna reforma, znárodňovanie.
1947 - v zmanipulovaných voľbách zvíťazila KS.
50. roky 20. stor. - nastolený stalinský režim, represie voči opozícii.
60. roky 20. stor. - uvoľnovanie polit. pomerov.
70. roky 20. stor. - vlna rob. štrajkov, krvavé potlačenie rob. nepokojov v Gdansku.
1980 - štrajky organizované hnutím Solidarita na čele s L. Walesom.
1981 - voj. puč gen. W. Jaruzelského.
1988 - štrajková vlna.
1989 - vláda uznala Solidaritu; porážka KS vo voľbách.
1990 - prezidentom L. Walesa.
1999 - vstup do NATO.
2004 - vstup do EÚ.
Poľsko - kultúra
Literatúra
Medzi najstaršie písomné pamiatky patrí kronika Galla Anonyma (10.storočie), venovaná zväčša udalostiam za vlády Boleslava Krivoustého. Na rozhraní 13. a 14. stor. vznikla anonymná Kronika Wielkopolska a v 15. stor. literárne najvyspelejšia Hisotria Polonica od Jana Dlugosza. Za jedného z najlepších poľských básnikov sa považuje Jan Kochanowski, z obdobia renesancie (Odmietnutie gréckych vyslancov, Náreky, Zhoda...). Z obdobia barokovej literatúry môžeme spomenúť Waclawa Potockého a jeho epos Chočimská vojna. Epochu poľského romantizmu otvára Adam Mickiewicz (Poezje). V ďalšom období prichádza Henryk Sienkiewicz, autor populárnych historických románov.
Divadlo
Dramatická tvorba v Poľsku má dlhú tradíciu. Prvý zachovaný divadelný text (Návšteva hrobu) je z roku 1253. Takisto divadlo má nezabudnuteľnú minulosť. Prvé, v ktorom uvádzali hry v poľštine, vzniklo v roku 1765 vo Varšave. Národný repertoár zahrňuje dramatickú tvorbu Jana Kochanowskeho, Adama Mickiewicza, Juliusza Slowackeho atď.
Film
Prvé poľské filmy vznikli v roku 1908. V medzivojnových rokoch sa filmová tvorba pomerne rozvinula. Prvý celovečerný film – Zábavné pesničky od Leonarda Buczkowskeho – mal premiéru v januári 1947. Od roku 1948 existuje Vysoká divadelná a filmová škola v Lodži, ktorú založil Leon Schiller.
Hudba
Hudobná tradícia, ktorej najvýznamnejšie úspechy sa spájajú s menom Fryderyka Chopina, sa v medzivojnovom období veľmi intenzívne kultivovala a rozvíjala vďaka úsiliu mnohých talentovaných tvorcov, interpretov a popularizátorov hudby. Vysokú úroveň mali opery (Varšava, Poznaň) a filharmónie. Kontakt so zahraničím sa udržiaval aj medzinárodnými súťažami (Chopinova klavírna a Wieniawského husľová). Za fašistickej okupácie všetky formy organizovaného hudobného života zanikli. Spoločnosť bojkotovala kultúrne podujatia usporiadané okupantmi. Hudba sa rozvíjala a šírila výlučne ilegálne, lebo uvádzať poľskú hudbu, najmä Chopina, bolo zakázané.
Hudba sa po vojne rozvíjala pod heslom obrodenia a modernizovania národného slohu. V 50-tych rokoch populárny folklór svojrázne interpretovali rozliční tvorcovia. Diela významných skladateľov povojnového obdobia, napríklad Kazimiera Sikorskeho, Tadeusza Szelingowskeho a iných, získavajú obdiv na svetových pódiách.
Každoročne sa koná medzinárodný populárny festival známy pod názvom Varšavská jeseň.
Ľudové umenie, múzeá
Inštitúcií zhromažďujúcich a chrániacich ľudové umenie je veľa: Etnografické múzeum vo Varšave, Krupiowské múzeum v Nowogorode Lozyńskom (skanzen), Etnografické múzeá v Krakove, Toruni, Múzeum Kašubské chaty vo Wdzydziach (skanzem)... Najdôležitejšie múzeá umenia sú národné múzeá vo Varšave, Krakove, Poznani, Wroclawi a Štetíne. Osobitný význam majú Štátne zbierky umenia vo Waweli, ktoré spolu so zámkom tvoria historicko umelecý komplex. Iným nevšedným múzeom je Štátne múzeum v Osvienčime, založené na území bývalého koncentračného tábora.
