referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Zlatica
Piatok, 28. februára 2020
Poľsko (geografia, história, kulúra)
Dátum pridania: 17.03.2011 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: MariaR
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 339
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 10.1
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 16m 50s
Pomalé čítanie: 25m 15s
 

Poľsko - geografia

Poloha, rozloha, hranice

Poľsko je stredoeurópska krajina pri ležiaca pri pobreží Baltského mora. Takmer celé územie zaberajú rozsiahle nížiny. Rovinaté územia lemujú južný okraj Baltského mora od Dánska až po Fínsky záliv.  Na juhu zasahuje do Poľska pohorie Sudety a vyklenutý oblúk Západných Karpát, tvoriaci vyvýšený okraj rozľahlej Stredoeurópskej nížiny.

Poľsko sa rozlohou 312 685 km² zaraďuje na siedme miesto v Európe (zaberá asi 3,1 % jej rozlohy). Dnešné hranice Poľska boli stanovené roku 1945 na rokovaniach na Jalte a v Postupime. Celkova dĺžka štátnych hraníc je 3 538 km. Hraničí so Slovenskom, Českom, Nemeckom, Ruskom, Litvou, Bieloruskom a s Ukrajinou.

Povrch


Územie Poľska sa zvažuje od juhovýchodu na severozápad. Vyvýšený okraj južnej hranice sa spočiatku prudšie, potom mierne zvažuje do rovinatých oblastí, ktoré zaberajú 91,5% rozlohy štátu. Najvyšším bodom Poľska je štít Rysy v Tatrách (2499 m), najnižším centrálna časť delty Visly (-1,8 m ).  Oblúk Karpát prechádza na územie Poľska z Česka a Slovenska vonkajším pásom flyšových Karpát – Beskydami. Na poľskom území ich Lupkovský priesmyk rozdeľuje na Západné Beskydy (Babia hora 1725 m) a Východné Beskydy (Tarnica 1348 m).

Najvyššou časťou karpatského oblúka v Poľsku sú Tatry, kde sa nachádzajú početné tatranské jazerá a dlhé, hlboké doliny (najdlhšia Bielovodská dolina). Pozdĺž juhozápadných hraníc sa ťahá v dĺžke asi 300 km pohorie Sudety. Delí sa na Západné Sudety (sem patria Krkonoše – Snežka 1602 m), Stredné Sudety a Východné Sudety. Vrchy Západných a Stredných Sudet obklopujú dve malebné kotliny – Jeleniogórskú a Klodzkú. Medzi Tatrami a Sudetami leží severná časť Ostravskej panvy, ktorá spája dolinu Odry s kotlinou Visly. Na sever od Visly sa rozkladá Malopoľská vrchovina. Za Vislou na východ pokračuje vrchovinové pásmo s veľmi rozčlenenou Lublinskou pahorkatinou.

Na juhozápade sa rozkladá Sliezská nížina. Na ňu nadväzuje severnejšia Veľkopoľská nížina, ktorá prechádza do Mazovskej nížiny. Na sever od nížin sa rozprestiera zaujímavá a malebná krajina jazerných plošín (hojný výskyt jazier, morénové valy), ktorá dáva pomerne rovinatému povrchu osobitný ráz. Tok Visly delí toto územie na západnú Pomoranskú jazernú pahorkatinu a východnú Mazúrsku jazernú pahorkatinu.

Najsevernejším pásmom Poľska je pobrežie Baltského mora. Tvorí ho väčšinou ploché nízke pobrežie so širokou piesočnatou plážou. Západná časť pobrežia od ostrova Wolin až po mys Rozewie má rovné pobrežie s viacerými pobrežnými jazerami. Charakter východnej časti pobrežia určuje široká Gdanská zátoka, do ktorej ústi Visla. Pre oblasť ústia Odry sú charakteristické nánosové ostrovy, ktoré uzatvárajú Štetínsky záliv.

Podnebie

Poľsko leží v miernom klimatickom pásme. Jeho územie je otvorené hlavným podnebným vplyvom okolia, čo podmieňuje prechodný charakter počasia na rozhraní oceánskeho a kontinentálneho podnebia. Najteplejšími oblasťami sú Sliezska nížina a západná časť podkarpatských kotlín. Najchladnejšia je oblasť Tatier.

Vodstvo

Riečna sieť vznikla v treťohorách a vo štvrtohorách. K úmoriu Baltského mora patrí vodstvo z 99,7% územia štátu. Najväčšou a najdlhšou riekou Poľska je Visla. Meria 1068 km, pramení v poľských Sliezkych Beskydách. Prijíma rieky ako Pilica, San, Wieprz, Narew.  Druhá najväčšia rieka Odra meri 854 km. Pramení v Česku. Najdlhším prítokom Odry je Varta (808 km). Hustá riečna sieť je pospájaná početnými umelými kanálmi a prieplavmi, ktoré slúžia vodnému hospodárstvu, spájajú povodie Odry, Visly, Bugu, Dnepra a Labe.

Poľsko je mimoriadne bohaté na jazerá. Má asi 9300 jazier. Celková rozloha vodnej hladiny poľských jazier sa odhaduje na 3200 km². Najbohatšia na jazerá je Pomoranská jazerná pahorkatina so 4129 jazerami. Väčšiu celkovú rozlohu ma však Mazúrska jazerná pahorkatina. Najhlbším jazerom je Hańcza (Mazúrska j. p.). V povojnových rokoch sa vybudovali viaceré umelé vodné nádrže. Najväčšie sú na Visle (Goczalkowicka), Narewe a Bugu (Solinská) a Malej Panewe (Turawská).

Na území Poľska vystupuje viac minerálnych prameňov rozličného zloženia, slané pramene v Kolobrzegu, sírnaté pramene v kúpeľoch Busko Zdrój, železité vody v Naleczowe, najhodnotnejšie minerálne vody má Krynica atď.

Rastlinstvo, živočíšstvo

- zmiešané lesy, ihličnaté lesy (smrekové, jedľové), listnaté lesy (buk, javor);
- vo vyšších nadmorských výškach rastú výlučne jedle (Tatry);
- v údoliach riek sú lúky s bohatstvom rozličných bylín;
- najväčšiu časť územia Poľska (62%) zaberá obrábaná pôda: obilniny, zemiaky, krmoviny a technické plodiny;
- zubry, rysy, bobry, losy, vlky, hnedý medveď, divé labute, kačice, sladkovodné ryby.

 
   1  |  2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.