Fidžijci

Fidži je pomerne veľké súostrovie Melanézie tvorené 320 ostrovmi, z ktorých je obývaná len približne 1/3. Dnes tu žije vyše 850 tisíc ľudí z ktorých približne 57% tvorí pôvodné obyvateľstvo – Fidžijci.
História
- ostrovy boli osídlené približne okolo roku 1500 p.n.l.. Prví obyvatelia Fidži prišli z juhovýchodnej Ázie.
- z európskych moreplavcov ako prvý objavil Fidži Abel Tasman v roku 1643
- v roku 1874 sa ostrovy stali súčasťou britského impéria
- 1879 Briti začali importovali na Fidži migrantov z Indie – príčina dnešného konfliktu na ostrove
- 1970 Fidži získalo nezávislosť
- 1987 – 2x vojenský prevrat
- 1990 – nová ústava, ktorá zaručili domorodým Fidžijcom kontrolu v zemi a spôsobila emigráciu Indov
- 2000 – pozastavené členstvo v Commonwealthe

Fidži predstavuje akýsi zemepisný i antropologický prechod od Melanézie k Polynézii. Obyvatelia západných ostrovov sú výzorom, rečou i duchovnými tradíciami viac podobní Melanézanom a Fidžijci z východných ostrovov zas Polynézanom. Fidžijci sú výrazne pigmentovaní, majú kučeravé vlasy. Majú strednú postavu a vysoký konvexný nos.
Pôvodné obyvateľstvo obýva hlavne vnútrozemie ostrovov. Hlavnou obživou je poľnohospodárstvo. Dom Bure – kuchyňa je mimo, postavené sú z palmy.
Na ostrovoch sa dá dorozumieť troma jazykmi – fidžijčinou, angličtinou a hindčinou. Fidžijský jazyk patrí do Astronézskej (malajsko polynézskej) rodiny a do Východoaustronézskej skupiny. Čo sa týka písma, tak to vzniklo až v 19. storočí pod vplyvom misionárov. Používajú latinku.
Fidžici sa neklaňali žiadnym modlám, ale uctievali neviditeľnú nadľudskú silu, ktorá ovládala svet. Žiadne z ich božstiev nebolo priaznivo naklonené ľuďom. Tieto božstvá si takisto vyžadovali aj ľudské obety. Najväčším nešťastím bolo, ak človek zomrel slobodný. Prvé pokusy o misijnú činnosť na tomto území začali už koncom 18. storočia. Dnes patrí drvivá väčšina Fidžijcov ku katolíkom.
Kanibalizmus bol súčasťou náboženského života. Ľudskými obetami si chcel nakloniť svojich bohov, ktorí mali radi ľudské mäso. Dôkazy o kanibalizme podávajú aj svedectvá misionárov z 19. storočia. Posledný kanibal – Sanaila zomrel v roku 1959, dožil sa veku 96 rokov. Aj dnes môžeme nájsť stopy po kanibalizme – sú to rôzne suveníry pre turistov ako napríklad drevené kanibalské vidličky. Dnes patria Fidžijci k najpriateľskejším národom sveta.

Zaujímavosti
1. Tábua – posvätný zub vorvaňa, ktorý patrí k najdôležitejším znakom Fidži, je dokonca dávaný aj pred vlajku a štátny znak. Nedá sa kúpiť (nepustili by vás z ostrova), je predmetom odovzdávania z generácie na generáciu. Tábua je znakom rešpektu.
2. Yaqona – káva vyrábaná z istého druhu papriky. Kedysi sa využívala len pri obradoch, dnes je súčasťou každodenného života.
3. Drua - Kanoe – Fidžijci patria k najlepším výrobcom kanoe v celom Pacifiku. Svoje dvojité kanoe používali na obchod s Tongou.
4. Lapita – hrnčiarsky štýl, ktorý sa na Fidži objavuje už okolo roku 3000 p.n.l.
5. Tanec – nesie bojové prvky. Dnes slúži ako zdroj príjmov – rôzne predstavenia pre turistov.
Konflikt
- Fidžijci – 54%- kresťania, Indo-Fidžijci – 38% - hinduisti
- od vyhlásenia nezávislosti až 4 prevraty – 2x1987, 2001, 2006 (dôležitá úloha armády v prevratoch)
- dlhodobý konflikt medzi pôvodnými obyvateľmi Fidžijcami a Indo-Fidžijcami, ktorí sú potomkami indických robotníkov z čias britského kolonializmu
- príčinou tohto stavu je zvýhodňovanie Fidžijcov na úkor hlavne Indo-Fidžijcov
- príčinou je aj ústava, podľa ktorej majú Fidžici hlavné postavenie v krajine, patrí im 85% pôdy