Austrálci – Aborigénci – Austrálsky krováci
Sú pôvodnými obyvateľmi Austrálie, ktorí na toto územie prišli pred 40-50 tisíc rokmi. To, odkiaľ prišli sa vedci ešte nedohodli, ale zhodujú sa v tom, že nepochádzajú z Austrálie. Pod pojmom Aborigénci nerozumieme jednotný národ, ale skupinu takmer 700 rôznych kmeňov a klanov. Čo sa týka jazyka, patria do málopočetnej austrálskej jazykovej skupiny. Existuje tu približne 250 rôznych dialektov, ktoré nemajú písomný prejav. Z celkového počtu Aborigéncov – približne 400 tisíc hovorí týmito jazykmi len 45-50 tisíc ľudí. Tieto dialekty často neumožňovali dorozumieť sa ani dvom susediacim kmeňom. Mnohými z týchto dialektov dnes hovorí len pár ľudí. Dnes je spoločným komunikačným jazykom angličtina.
Austrálčania nepatria k žiadnej etnickej skupine a preto antropológovia museli pre nich vytvoriť novú skupinu. Niektorí vedci tvrdia, že medzi nimi samotnými sú tri rasovo odlišné skupiny. Austrálčania sú strednej až vysokej postavy, robustne stavaní, s dlhými končatinami a nezvyčajne štíhlymi lítkami. K charakteristickým črtám ich tváre patria mohutné nadočnicové oblúky, šikmé čelo, široký plochý nos, veľké a široké ústa a silné zuby. Vlasy majú väčšinou zvlnené až kučeravé a čierne. Deti z niektorých kmeňov majú žlté vlasy. Túto anomáliu vedci dodnes neobjasnili.
Aborigénci sa pôvodne živili zberom a lovom. Dnes už len malá časť z nich žije pôvodným spôsobom života. Domorodci vždy žili v kmeňoch. Počet príslušníkov jednotlivých kmeňov sa pohyboval od niekoľko sto po niekoľko tisíc. Každý kmeň sa rozkladal na menšie skupiny – tlupy, ktoré mali po dvadsať až sto členov a ďalej na jednotlivé triedy. Príslušník jednej triedy sa nesmie oženiť so ženou zo svojej triedy. Preto často dochádza k vymieraniu kmeňa, lebo muži nenachádzajú manželky. Postavenie ženy je veľmi ťažké, keďže je úplne majetkom muža. Muži nosia dlhé vlasy a ženy chodia ostrihané dohola.
Jediným zdomácneným zvieraťom bol pes Dingo. Neslúžil im len pri obstarávaní potravy, ale aj v noci ako prikrývka. Nahí Austrálčania sa obklopili svojimi psami a podľa ich počtu dokonca merali teplotu. Studenú noc označovali ako "noc 3 psov" a teplota okolo bodu mrazu bola "teplota šiestich psov". Aborigénci sú majstrami lovu s bumerangom. Existuje niekoľko typov bumerangu, závisí od typu lovenej zvery.
Náboženstvo - dnes až 73% domorodcov sa hlási ku kresťanstvu a len približne 2% praktizujú pôvodné náboženstvá. Austrálski domorodci majú bohatý duchovný život. Aborigénovia veria, že majú rastlinných zvieracích i ľudských predkov, ktorí stvorili svet a všetko, čo s ním súvisí. Hovoríme o totemovom náboženstve. Tento proces vytvárania sveta nazývajú "Čas snov". O tomto čase sa medzi domorodcami traduje množstvo piesní a legiend prenášaných z pokolenia na pokolenie ústnou formou. Duševný život Austrálčanov je pre nás veľmi zložitý a ťažko pochopiteľný. Jedným z posvätných miest je aj známy monolit Ayersova skala. Pri obradoch sa farbia bielou farbou.
Austrálsky domorodci patria k najprimitívnejším národom. Nízky stupeň kultúrneho vývoja sa vysvetľuje ťažkými prírodnými podmienkami a izoláciou od ostatného sveta. Aj napriek tomu je dnes aborigénske umenie vyhľadávané – zdroj obživy.
Ukradnutá generácia - princípom bolo oddeliť domorodé deti od ich rodičov, zničiť všetky rodinné väzby, vychovať z nich Európanov. Deti umiestňovali do rôznych zariadení po celej Austrálii, kde im klamali o smrti ich príbuzných, nemali dovolené návštevy, vnucovali im náboženskú výchovu, prísny režim, boli fyzicky trestané a zneužívané. Podarilo sa im vštepiť len pocit strachu, zatrpknutosti, nedôvery, samoty a prázdnoty. Nútili ich správať sa ako bielych, ale nikdy sa tak ako k bielym k nim nesprávali a odmietali, že by sa tak niekedy mohlo stať. Vláda mala pre tento krok svoje dôvody. Domorodcov považovala za hanbu krajiny, za zlých rodičov a preto bolo podľa nich najlepšie vytrhnúť ich deti z takého prostredia. Veď im bola poskytnutá strecha nad hlavou, jedlo, vzdelanie a vhodné prostredie na rast osobnosti. Možno to bolo aj ich prvotným úmyslom, lenže prípadov, kde sa vyskytovalo hrubé zaobchádzanie, nerešpektovanie práv jednotlivca, znásilnenia a oddelenie od rodín, bolo oveľa viac. Vrchol rasizmu predstavoval A.O.Neville, západoaustrálsky komisár pre záležitosti pôvodných obyvateľov. V roku 1947 navrhol vedecké riešenie "aborigénskeho problému". Za dve alebo tri generácie sa pigmentovou manipuláciou mali domorodci zmeniť na belochov. Na prelome tisícročí mala byť Austrália biely kontinent.
Dnes je veľkým problémom Aborigéncov – nezamestnanosť, alkoholizmus, kriminalita a negramotnosť.
