Krásna Hôrka

Hrad Krásna Hôrka stojí na osamelom homoľovitom kopci. Táto pôsobivá dominanta v severovýchodnej časti Gemeru je jedným z našich najzachovalejších a najstarších hradov patriacich rodine Andrássyovcov. S osudmi tejto rodiny je spätý aj kaštieľ a obrazáreň v Betliari a mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí. Hrad vznikol na dôležitej stredovekej ceste smerujúcej do bohatých baníckych oblastí Slovenského Rudohoria pravdepodobne na mieste hradiska, ktoré poskytlo roku 1241 útočisko kráľovi Belovi IV. pred Tatármi. Kráľ z vďačnosti daroval svojim spolubojovníkom Bebekovcom rozsiahle majetky na Gemeri a v Turci. Bebekovci vládli na hrade Krásna Hôrka vyše 300 rokov.
Pôvodný hrad bol vytvorený z mohutnej hranolovej vstupnej veže, jednotraktového obytného paláca a opevnenia. Roku 1441 sa hrad dostal do rúk Jiskrovho vojska, ktoré obsadilo Gemer. Posádka sídliaca na hrade urobila rozsiahle stavebné úpravy a vybudovala nový opevňovací systém. Keď vojská roku 1461 opustili hrad, pripadol opäť Bebekovcom, ktorí ho vlastnili až od roku 1566.
Nové požiadavky na obranyschopnosť hradu donútili Františka Bebeka pred vpádom tureckých vosk na južné Slovensko vybudovať nové opevnenie podľa návrhu A. da Vedano roku 1546. Prístupovú stranu chránili dve veže, spojené širokou delovou terasou, na ktorej dodnes stoja ťažké delá odliate v rokoch 1545 a 1547. Súčasne sa uskutočnila aj úprava hradných interiérov a v tom čase vzniknutá silueta hradu je dodnes typická pre panorámu krajiny.
Nový majiteľ Peter Andrássy prebudoval v rokoch 1578 - 1583 hrad na protitureckú pevnosť a okolo polovice 17. storočia sa stal honosným renesančným sídlom.
K významným barokovým úpravám patrí prestavba hradnej kaplnky roku 1770, keď hrad definitívne stráca svoj vojenský význam. Roku 1817 vyhorel a bol núdzovo reštaurovaný. Dionýz Andrássy v rokoch 1903 - 1905 hrad reštauroval a umiestnil tu múzeum svojho rodu. Postupná pamiatková obnova začala v 60 - tých rokoch nášho storočia.
Secesné mauzóleum postavené roku 1904 neďaleko obce podľa návrhov mníchovského architekta R. Berndla s kvalitnou sochárskou výzdobou od M. Fricka pripomína zomrelú manželku posledného majiteľa hradu, herečku Františku Hablavcovú.