Južná Amerika
Základná charaktersitika
- je kontinent, ktorý je súčasťou svetadielu Amerika a nachádza sa v jeho južnej polovici. Južná Amerika je od Severnej Ameriky oddelená pevninskou úžinou nazývanou Stredná Amerika. K prepojeniu kontinentov prišlo z geologického hľadiska nedávno. Po celej dĺžke západného pobrežia Južnej Ameriky sa vypína pohorie Andy. Na východ od Ánd, smerom do vnútrozemia, sú rozľahlé oblasti tropického dažďového pralesu. Väčšina juhoamerickej pevniny východne od Ánd patrí do povodia Amazonky.
K prvému osídleniu Južnej Ameriky došlo zrejme prechodom ľudí cez pevninský most v mieste dnešného Beringovho prielivu. Existujú však aj náznaky migrácie z južného Tichého oceánu.Štáty a závislé územia
Juhoamerický kontinent bol od 16. storočia do začiatku 19. storočia takmer úplne rozdelený do kolónií pod španielskou a portugalskou správou. V súčasnosti sa v Južnej Amerike okrem nezávislých štátov ostáva niekoľko kolónií: Francúzska Guyana, Falklandy a priľahlé ostrovy.K juhoamerickému kontinentu sa počítajú aj priľahlé ostrovy, ktorých väčšina je kontrolovaných krajinami na kontinente. Ostrovy v Karibiku sa zaraďujú k Severnej alebo Strednej Amerike.
Hospodárstvo
V hospodárstve Južnej Ameriky treba rozlišovať štáty s vyspelým trhovým hospodárstvom a štáty s ekonomikou rozvojových krajín. Najvyspelejšími štátmi sú takzvané "južné štáty" (Brazília, Argentína, Čile a Uruguaj a na severe Venezuela).Priemysel
Hlavnými priemyselnými odvetviami sú ťažobný priemysel, hutníctvo, chémia, potravinárstvo, strojárstvo, textilný kožiarsky a v poslednej dobe rozvíjajúci sa spracovateľský priemysel. Najdôležitejšími ťaženými nerastnými surovinami sú železná ruda (takmer 20 % svetovej ťažby Brazília), ropa (Venezuela, Brazília, Argentína), meď (najväčšie nálezisko na svete je v Čile), bauxit, jód (60 % svetovej ťažby je v Čile), zlato, striebro, zinok, zemný plyn, cín, uhlie, urán, mangán, nikel, chróm, diamanty (Brazília) a iné. Južná Amerika má najbohatšie zdroje vodnej energie na svete. V posledných desaťročiach sa stavajú veľké priehradné nádrže a hydroelektrárne.Poľnohospodárstvo
Poľnohospodárska rastlinná výroba má plantážny, monokultúrny charakter. Orná pôda zaberá 6 % využiteľnej pôdy, lúky a pasienky 28,3 % a lesy 48 %. Najdôležitejšími pestovanými plodinami sú cukrová trstina, káva (40 % svetového zberu), citrusy, banány, kakao, ďalej pšenica, kukurica, ryža, sója, fazuľa, zelenina, slnečnica, bavlna, kokosové orechy alebo tabak. Veľký význam má chov hovädzieho dobytka, oviec, ošípaných, koní, hydiny a lám, produkcia mäsa a koží, vlny. Južná Amerika je najlesnatejší kontinent sveta - prevažujú listnaté lesy.Doprava
Veľký význam pre hospodársky rozvoj má doprava - predovšetkým cestná, letecká a námorná. Najdôležitejšími prístavmi sú Santos, Rio de Janeiro, Porto Alegre, Maracaibo, Guayaquil, Buenos Aires, Montevideo a iné. Železničná doprava sa využíva na prepravu nákladov. Dôležitý je cestovný ruch.Obyvateľstvo
Obyvateľstvo Južnej Ameriky, ktorého populačným základom boli Indiáni, prešlo silným miešaním rás. Zmenila sa pôvodná demografická štruktúra obyvateľstva vplyvom prisťahovalectva z Európy a Afriky. Vysoká pôrodnosť a súčasne klesajúca úmrtnosť spôsobujú populačnú explóziu. Dochádza ku koncentrácii obyvateľstva tam, kde sú vhodnejšie prírodné podmienky (napríklad klčovanie dažďových pralesov). Podiel mestského obyvateľstva rastie predovšetkým migráciou z dedín (nové miliónové mestá Manaus, Goiánia a Arequipa). Vznikajú obrovské aglomerácie (napr. Gran Buenos Aires, Sao Paulo) a v neposlednom rade rozvoj dopravnej infraštruktúry urýchľuje integráciu medzi metropolami a odľahlými regiónmi. K najväčším veľkomestám patrí Sao Paulo, Rio de Janeiro, Lima, Bogota, Santiago a Buenos Aires.Fyzicko-geografická charakteristika
Horstvo:
Jednoduchosť tvaru kontinentu Južná Amerika je založená na jeho geologickej stavbe a geomorfologickom vývoji. Nad geologicky starými hlbinami Tichého oceánu, na západ od Panamskej šije po južný koniec pevniny, boli v treťohorách a štvrtohorách vyvrásnené v úzkom pruhu do veľhorských výšok juhoamerické Kordillery, nazývané Andy. Druhú časť jadro pevniny - tvorí rozľahlý starobylý Brazílsko-guayanský štít, zložený z najstarších hornín a vyvretých hlbinných telies. Medzi oboma hlavnými jednotkami, Andami a štítom, sa rozrpestierajú rozľahlé nížiny: Orinocká, Amazonská a Laplatská. Oba celky pevniny sa viditeľne stýkajú len v oblasti strednej Bolívie, kde sa skladba západného kraja štítu ponára do hĺbky pod andské vrásy. Nachádza sa tu množstvo vodopádov, z ktorých Salto Angel(979 m) je najvyšší vodopád na svete. Najvyššou horou Brazílskej vysočiny je Pico de Bandeira 2890 m n. m., pričom najvyšším vrchom celého Brazílsko-guayanského štítu je osamelá Pico da Neblina 3014 m. Andy sa delia na tri časti: severnú, centrálnu a južnú. Severné Andy sa rozprestierajú na území Venezuely a Kolumbie. Majú ti vetvy, ktoré sú od seba oddelené širokými úvalmi vrásneho i zlomového pôvodu a pretekajú nimi rieky Cauca a Magdalena. Najvyšším vrchom je Cristobal Colón 5775 m n. m.
Centrálne Andy sa delia na severnú a južnú časť. Ich najvyšším vrcholom je Ojos del Salado 6880 m n. m. Najvyšším vrchom celej Južnej Ameriky je Cerro Aconcagua 6959 m n. m. Južné Andy sú totožné s orografickým názvom Patagónske Andy. Dosahujú už nižšie výšky a vplyvom častých snehových zrážok sú i dnes silne zľadovatené. Ľadovcová modelácia vytvorila mnohé údolia, morské fjordy, zálivy a množstvo ostrovov. Súostrovie Galapágy sú sopečného pôvodu, Falkandy a Južná Georgia sú pevninského pôvodu. Najväčšou činnou sopkou je Guallatiri (6071 m n. m.), ktorá sa nachádza v Čile.
Počasie a podnebie:
Väčšina územia Južnej Ameriky patrí do pásma rovníkového tropického a subtropického. V miernom klimatickom páse leží len oblasť Patagónie, ráz podnebia tu určujú morské prúdy, prevládajúce vetry a vertikálna členitosť povrchu, preto je veľký rozdiel v klíme západného a východnéhopobrežia, medzi nížinami a horami Východné pobrežie je bohaté na zrážky a tiež tichomorské SZ svahy Ánd. Hlavným zdrojom zrážok je Atlantický oceán a v oblasti tropických dažďových pralesov silnie vplyv zrážok vznikajúcich výparom v priebehu dňa. Oproti tomu stredozápadný okraj Južnej Ameriky je suchší a chladnejší. Podnebie je v tejto oblasti ovplyvnené studeným Peruánskym prúdom a výstupnými hlbinnými prúdmi Tichého oceánu. Výnimkou je čilská Patagónia, ktorá leží v zrážkovom tieni Ánd. Je výrazne suchšie a v zime dochádza k prenikaniu chladného antarktického vzduchu.
Najdlhšou a najväčšou riekou Južnej Ameriky a celého sveta je Amazonka (7025 km dlhá, povodie 7180 tis. km2). Pramení v Peru, preteká celou nížinou, pokrytou tropickými dažďovými lesmi, a vlieva sa do Atlantického oceánu ústím, ktoré je široké až 200 km. Jej najväčšími prítokmi sú Madeira, Purus, Tapajós, Xingu, Japurá, Rio Negro a ďalšie. Väčšinu Guyanskej vysočiny odvodňuje ďalší veľtok - Orinoko. Do zálivu Rio de la Plata ústi Paraná s prítokom Paraguay a Uruguay. Brazílsku vysočinu odvodňuje Sao Francisco. Najväčšími andskými riekami sú Magdalena, Cauca, Maranon, Huallaga, Ucayali, Urubamba a iné. Významnou riekou Patagónie je Rio Negro, ktoré ústi do Atlantického oceánu.V Južnej Amerike nájdeme niekoľko typov jazier: lagunárne, slané močiare, tektonického pôvodu a ľadovcové jazerá v Patagónskych Andách.
