Ázia

Ázia

Základná charakteristika                                                                                                                                                                                                                                                                            -

- je súčasť Starého sveta, východná časť euroázijského dvojkontinentu na severnej pologuli, 43,82 mil. km², asi tretina celej súše, medzi Severným ľadovým oceánom, Tichým oceánom a Indickým oceánom. Hranica s Európou a Áziou prebieha po východnom úpätí pohoria Ural, po rieke Emba, severným pobrežím Kaspického mora, Kumsko-Manyčskou zníženinou, Azovským morom, Kerčským prielivom, Čiernym morom, Bosporom, Marmarským morom, Dardanelami, Egejským morom, východnou Suezskou šijou, Červeným morom a prielivom Bab-al-Mandab. V Ázii, ktorá je značne členitá, sa vyvíjala spoločenská organizácia síce nerovnomerne, ale - v porovnaní s inými kontinentami sveta - omnoho rýchlejšie. Najmä v oblastiach Prednej Ázie (Chetiti), Strednej Ázie (v povodí Eufratu a Tigrisu) a na Ďalekom východe (India, Čína, Japonsko). V 3. tisícročí pred Kr. vznikali prvé civilizácie na Strednom východe, v 20. storočí pred Kr. sa vytvárala civilizácia v Číne a Indii.

Ázia predstavuje jednu z hlavných kolísok ľudstva vôbec a mongoloidnej rasy zvlášť.

• Rozloha: 44 413 000 km²


• Najväčšia vzdialenosť sever-juh: 6 440 km


• Najväčšia vzdialenosť východ-západ: 9 650 km


• Najsevernejší bod: Arktický mys, Rusko (81° 12' severnej šírky)


• Najzápadnejší bod: Bozcaada, Turecko (26° 02' východnej dĺžky)


• Najvýchodnejší bod: Dežňovov mys, Rusko (169° 40' západnej dĺžky)


• Najjužnejší bod: Pulau Pamana, Indonézia (0° 11' južnej šírky)


• Najvyšší bod: Mount Everest, Čínska ľudová republika/Nepál (8 848 m)


• Najnižší bod: Mŕtve more, Izrael/Jordánsko (392 m pod hladinou mora)


• Najvyššia zaznamenaná teplota: Tirat Tsvi, Izrael (54 °C)


• Najnižšia zaznamenaná teplota: Ojmiakon, Ruská federácia (-71,2 °C)


• Najväčšie jazero: Kaspické more (371 000 km²)


• Prevažné náboženstvo Islam

Hranice ázie presahuhú cez

Pohorie Ural, cez rieku Emba, cez Kaspické more, cez úžinu Bospor a Dardanely (medzi nimi aj Marmanské more), cez nížínu severne od Kaukazu, cez Čierne more a cez Stredozemné more.

Pobrežie

V ostrovnej Ázii ja dominujúcou črtou vulkanizmus a tektonická nestabilita.

Ostrovy

Cyprus, Cejlón, Veľké Sundy, Malé Sundy, Tehajwan, Filipíny, Japonské ostrovy, Kurily, Sachalin, Novosibírske ostrovy, Nová Zem.

Polostrovy

Malá Ázia, Arabský, Kórejský, Kamčatka, Čukotský, Tajmýr, Jamal, Sinajský, Malajský, Zadná a predná India, Katar.

Pohoria

Na severe sú pevniny aj moria väčšinu roka zamrznuté. Pohoria vyššie ako 2000 metrov nad morom zaberajú 14 percent rozlohy, na nížiny do 200 metrov pripadá 26 percent územia. Pamír,Ťanšan, Hindukúš, Kunlun, Himaláje, Karakoram, Ural, Altaj, Mount Everest ktorý má 8 848 m.n.m.

Nížiny

Mezopotámska, Západosibírska, Severosibírska, Kolýmska, Veľká Čínska, Indogangská.

Púšte

Gobi (Mongolsko, Čína) okolo 1 000 000 km štvorcových, Taklaman, Sahara, Kyzylkum, Karakum, Nafúd, Dahha, Rub al-Chalí (Saudská Arábia - Omán) okolo 800 000 km štvorcových, a Veľká Soľná púšť.

Pondebie

Suchá západná Ázia: Suchá klíma, nedostatok pitnej vody.

Severný kontinentálny región: Podnebie charakteristické výskytom stepí, polopúští, ihličnatých lesov, lesotundrý a tundrí.

Monzúnová Ázia: Monzúnové podnebie charakterizované nerovnomerným rozložením zrážok v priebehu roka.

Letný monzún: Prináša vlahu z Indického a Tichého oceánu

Zimný monzún:
Prichádza z ázijského kontinentu, preto je suchý. Vínimkou je rovníkové podnebie na ostrovoch Indonézie s celoročným nadbytkom zrážok.

Pásma: Studené, polárne, subtropické, mierne suché, studené a oceánske, Vysokohorské, Tropické suché, striedavo vlhké, rovníkové.

Vodstvo

Rieky: Eufrat, Tigris, Indus, Ganga, Brahmaputra, Iravadi, Mekong, Jang-c´-´tiang, Huang-He, Mekong, Ural. V Severno ľadovom oceáne: Ob, Lena, Jenisej, Kolyma. V bezodtokovej oblasti: Amudarja a Syrdarja.

Jazerá: Bajkalské, Tuz Golo, Kaspické more a Aralské.

Moria:
Sulunské, Floreské, Arafurské, Čierne, Stredozemné, Červené, Arabské, Andamanské, Juhočínske, Východočínske, Žlté, Japonské, Ochotské, Beringovo, Východosibírske, Kárske a Egejské more.

Oceány: Severný ľadový, Tichý a Indický oceán.

Zálivy: Adenský, Perzský, Bengálsky, Obský, Jenisejský, Anadýrsky, Šelichov, Pochajský, Bacboský, Thajský a Ománsky.

Pôdy

- čierne, šedé, červené a červenožlté

Živočíšstvo

V trvalo zaľadnených územiach sa nachádzajú: Medveď ľadový, tulene, mrože. V tajgách sa nachádzajú: Medvede, líšky, vlci, soby, tigre sibírske. V listnatých a zmiešaných lesoch sa nachádzajú: Zajace, srny, medvede, divé svine. V stepoch sa nachádzajú: Hraboše.

Živočíšna výroba

Chov oviec, kozy, hovädzí dobytok, ošípané, hydina, rybolov.

Typy krajín

Stepi, púšte, polopúšte, tundry, lesotundry, tajgy, zmiešané lesy, subtropická krajina, savany, dažďové a monzúnové lesy, džungla.