Austrália
- (z lat. terra australis = južná zem), dlhý tvar Austrálsky zväz, je štát v Austrálii a Oceánii, šiesta najväčšia krajina na svete a jediná krajina, ktorá sa rozkladá na celom kontinente. Austrálsky zväz zahŕňa aj niekoľko menších ostrovov, z ktorých najväčším je Tasmánia. Austrália je federáciou a formou vlády je konštitučnou monarchiou.

Geografia
Najbližšími susedmi Austrálie sú Indonézia, Východný Timor, Papua-Nová Guinea na severe Vanuatu, Šalamúnove ostrovy a francúzske územie Nová Kaledónia na severovýchode a Nový Zéland na juhovýchode. Najkratšia vzdialenosť medzi pevninou Papuy-Novej Guiney a Austráliou je približne 150 kilometrov. Austrálsky ostrov Boigu sa však nachádza len 5 kilometrov od pevniny Papuy-Novej Guiney, čo viedlo k zložitej dohode o hranici, aby mohli byť vodné trasy využívané obyvateľmi oboch krajín. Je tam suptropické, tropické a mierne podnebie.

Teritória
Austrália sa skladá zo šiestich federálnych štátov a dvoch teritórií. Štátmi Austrálskeho zväzu sú:

Nový Južný Wales (hlavné mesto Sydney)
Queensland (Brisbane)
Južná Austrália (Adelaide)
Tasmánia (Hobart)
Viktória (Melbourne)
Západná Austrália (Perth)

Najdôležitejšími teritóriami sú Severné teritórium (hlavné mesto Darwin) a Teritórium austrálskeho hlavného mesta (hlavné mesto Canberra). Hlavné mesto Canberra vzniklo na základe federálnej dohody ako kompromis medzi dvoma najväčšími austrálskymi mestami – Sydney a Melbourne. Všetky štáty majú vlastné dvojkomorové parlamenty, okrem Queenslandu a oboch spomenutých teritórií, ktoré majú jednokomorový parlament. Medzi právomoci štátnych parlamentov patrí výber daní a legislatíva v rôznych oblastiach, do ich pôsobnosti patrí tiež napr. súdnictvo a regulácia vzdelávania.

Austrália má tiež niekoľko zámorských území:
obývaných: ostrov Norfolk, Vianočný ostrov, Kokosové ostrovy, Ashmorov a Cartierov ostrov
neobývaných: Heardov ostrov, Ostrovy Koralového mora, Austrálske antarktické teritórium.

Dejiny
Austrália bola nepretržite obývaná už približne pred 50-tisíc rokmi. Pôvodnými obyvateľmi Austrálie sú domorodí obyvatelia (aborigéni) a ostrovania z Torreskej úžiny. Východná Austrália bola zámorským územím Veľkej Británie od roku 1770 a oficiálne vyhlásenou britskou kolóniou 26. januára 1788. Postupne, vďaka nárastu počtu obyvateľstva a preskúmaniu stále rozsiahlejších území, bolo vytvorených šesť kráľovských kolónií. 1. januára 1901 sa kolónie dohodli na vytvorení federácie a bol vytvorený Austrálsky zväz. Austrálsky zväz je od počiatkov stabilným demokratickým štátom a súčasťou (britského) Spoločenstva národov.

Politika
Prijatím ústavy Austrálskeho zväzu (Commonwealth of Australia) sa 1. januára 1901 vtedajšie britské kolónie na piatom svetadiele (Nový Južný Wales, Victoria, Queensland, Južná Austrália, Západná Austrália, Tasmánia) spojili do federácie. Hlavou štátu je aj naďalej britská kráľovná Alžbeta II., ktorú v krajine zastupuje generálna guvernérka Quentin Bryce AC. Zákonodarstvo je v rukách parlamentu, zloženého z dvoch komôr – senátu a snemovne reprezentantov. Volebné obdobie snemovne reprezentantov je trojročné, senátu šesťročné s tým, že sa každý tretí rok obmeňuje polovica poslancov. V čele vlády stojí ministerský predseda.

Pôvod mena
Meno Austrália je odvodené z latinského australis, čo znamená južný a pochádza z povestí z 2. storočia o "neznámej južnej zemi" (v latinčine terra australis incognita). Britský objaviteľ Matthew Flinders pomenoval krajinu Terra Australis, čo bolo neskôr skrátené do dnešnej podoby. Predtým, počas objaviteľských ciest holandských moreplavcov, niesla krajina názov Nova Holandicus, teda Nové Holandsko.