Egypt

Egypt
1. HISTÓRIA
Egyptský štát a egyptská civilizácia patria k najstarším na svete a údolí Nílu je považovaná za jednu z hlavných aktérov svetovej kultúry. Názov Egypt je odvodený od staroegyptského slova Chétkaptah, t. j. Pevnosť ducha Ptahova. K hustému zaľudneniu dolného toku Nílu došlo prvý krát na konci paleolitu, asi 10 000 rokov pred naším letopočtom, keď celá severná Afrika sa menila na savanu a púšte, iba brehy Nílu poskytovali vhodné podmienky pre trvalé osídlenie. V neolitu, ktorý v Egypte začína asi v 7. tisícročí, nastáva prechod k produktívnemu hospodáreniu, i keď je spojená s loveckou činnosťou. V tejto dobe sa začína pestovať pšenica a proso, chovať dobytok, ovce a osly. Do roku 3700, sú kladené počiatky spracovania kovu, používajú sa kovové nástroje, ktoré umožnili rýchlejší rozvoj hmotnej kultúry, výroby keramiky i výrobe textilu a kovových nádob. Z pôvodných asi 40 malých štátov sa vytvorili dve silné politické centrá, v Dolnom i v Hornom Egypte, ktorá viedla medzi sebou boje. Na konci tohto obdobia sa objavujú i prvé hieroglyfické obrazy. 1.2 Doba dynastická 3100-332 p. n. l.
Dejiny starého Egypta sa obvykle delia na niekoľko období na 30 dynastií:
- najstaršia ríša /3100 – 2700/ - zjednotenie Horného a Dolného Egypta, boli položené základy k jednotnému zavodňovaciemu systému pod štátnu kontrolu a boli vybudované prvé mestá ako politické strediská. V období Najstaršej ríše boli položené základy egyptského náboženského systému, v ňom bol vládca /faraón/ považovaný za boha, rovnako z toho sa rozvinul kult rôznych božstiev a vytvorila sa zvláštna trieda kňazov, ktorí boli vlastníkmi veľkého majetku a vplyvu.
- stará ríša /2700 – 2250/ III. až IV dynastia, bolo obdobím, v ktorom sídlila centralizácia a byrokracia štátu. Najväčšieho rozmachu dosahuje stavebná činnosť, kde vznikajú veľké a známe pyramídy u Gíze (Snefruova, Cheopsova a Chefrénova). Stavajú sa veľké chrámy bohu Ré. Egypt sa stáva významnou mocnosťou Predného východu, sú z neho podnikané výpravy do Ázie a Líbie. Za VI. dynastie nastáva úpadok vzrastá moc úradníkov a provinčných správcov, ktorí si získavajú od faraóna rôzne výsady. V tejto dobe sa však dostavuje i veľký rozvoj výtvarného umenia.
- Nasledujúca perióda je známa ako prvé prechodné obdobie (VII. až XI. dynastia, 2250 – 1991). Je to obdobie pre ktoré je charakterizované sociálnymi prevratmi, vnútornými zmätkami, rozpadom ríše na jednotlivé provincie.

Období Strednej ríše – boli časti Egypta opäť zjednotené pod jedinou vládou a k ríši bola pripojená bola i Núbia, bohatá zlatom, slonovinou a ebenovým drevom. Amenhotep I. dovŕšil reorganizácia štátnej správy, bojoval úspešne s Kréťania, podnikol výpravy do Palestíny, upevnil obchodný styk so štátmi ázijského kontinentu. V tomto období dosahuje vrchol i egyptská veda: zachovalo sa mnoho spisov lekárskych, matematických, geometrických, astronomických, začínajú i počiatky teoretického myslenia. Zdokonaľuje sa tiež technika výroby skla, zavodňovacích strojov, výroba cukru a pod. V tomto období vznikajú i veľké triedne rozpory, zväčšuje sa počet neslobodných obyvateľov a otrokov. Krátko pred zánikom XII. Dynastie vypuklo veľké postavenie chudobných, k nemu sa pripojili i otroci. Od roku 1786 začína tzv. druhé prechodné obdobie. Najvýznamnejšie udalosti tejto doby bol vpád ázijských Hyksósov, ktorý sa zmocnili nadvlády nad Dolným Egyptom, zatiaľ čo Horný Egypt im platil poplatky. Avšak prešla vláda do rúk jednotlivých provinčných správcov. Hyksónská okupácia priniesla do Egypta všeobecné používanie bronzu a rad nových zbraní. Oslobodenie Egypta vyšlo opäť z juhu, kedy sa podarilo zjednotiť, Egypťania sa naučili ovládať nové zbrane a postupne v ťažkých bojoch vyhnali Hyksónov zo zeme. Nová ríša (XVIII. až XX. Dynastia, 1575 – 1087) bolo obdobím významného ekonomického pokroku, použitie bronzu umožnilo ďalší rozvoj výrobných prostriedkov. Niektoré plodiny boli možné obrať dvakrát do roka, bolo zavedený chov koní a používanie kolesových vozidiel pre dopravu. V dobe známych vládcov ako štyroch Amenhotepov, Thutmósa I., kráľovná Hatšepsowet a Tutanchamóna, došlo k úplne obnove ríše a obrane zeme bola prenesená mimo hranice, do Palestíny a Sýrie a do Núbia. Zároveň sa rozvíjajú obchodné styky a diplomatická činnosť. V tejto dobe boli postavené veľké stavby v Karnaku, Luxoru, Abú Simbelu, kolosálne sochy a mnoho skalných hrobov. Egypt postupne stráca nadvládu v Ázii a s časti i Núbii. Je to však súčasne obdobie veľkého rozkvetu krásnej literatúry a vedy /spisy matematické a lekárske, zostavenie prvých hodín, máp hviezdnej oblohy, topografické plány atď./ Období od konca Novej ríše až do obdobia dobytia zeme Alexandrom Veľkým sa nazýva neskoršie obdobie. Je to perióda úpadku, rozdelenie zeme, vpádu z cudzincov. Amónovi kňazi sa stávajú všemocnými vládcami, chrámy sa osamostatňujú ako hospodárske jednotky. Egypt bol niekoľkokrát okupovaný Asýranmi a bol nútený bojovať s núbijskou ríšou Napatov. V 7. storočí sa podarilo založiť poslednú samostatnú dynastiu, zbavenú od cudzej nadvlády.

Rozvíjajú sa styky s Gréckom a Feníciou. Za faraóna Neka oboplávali Feníčania v egyptských službách Afriku od východu k západu. Význam staroegyptskej civilizácie a kultúry pre svetové dejiny je nesmierny. Z egyptského písma sa vyvinula značná časť dnes bežne známych grafických systémov. V Egypte boli položené základy niekoľkých vedeckých odvetný a technologických postupov. Grécka a rímska civilizácia vďačila za mnohé priame vplyvy z nílskeho údolia a ich prostredníctvom sa niekoľko prvkov egyptskej vzdelanosti stali majetkom celého ľudstva.

2. HLAVNÉ MESTO: CAIRO

3. PRÍRODNÉ BOHATSTVO
Egypt je zemepisne africkou a národnostne, kultúrne a politicky arabskou zemou Stredného a Blízkeho východu. Egyptské územie leží v severovýchodnej časti Afriky a Sinajským polostrovom zasahuje okrajovo do Ázie. Hranice medzi oboma kontinentmi tvorí Suezský preplav. Egypt leží medzi 24o a 36o východnej dĺžky a 22o a 31o severnej šírky. Klimaticky patrí medzi subtropické zeme. Na severu tvorí jeho prirodzenú hranicu Stredozemné more (995 km), na západe susedí Egypt s Líbiou, na juhu zo Sudánom, na východe vytvára najdlhší opäť prirodzenú hranicu s Červeným morom (1941 km), menšia časť východnej hranici pripadá na Akabský záliv a Izrael. Rozloha Egypta je 1 002 000 km2. Však len 36 000 km2 egyptského územia je súvislé osídlených. Asi dve tretiny obyvateľstva sú sústredení v nílskej delte a ostatná tretina v nílskom údolí. Ázijská časť Egypta meria zhruba 56 000 km2. Z hľadiska zemepisného sa Egypt delí na tri základné oblasti:
1. Nílske údolie
2. Arabská púšť
3. Líbyjská púšť

4. PODNEBIE
Podnebie v Egypte je v lete horúco a sucho, mierna zima avšak čím viac sa približujeme k hraniciam tím sú vodné zrážky častejšie.

5. POVRCH A VODSTVO
Egypt má len jednu rieku - Níl, tá je však je najväčšou riekou Afriky ale aj druhou najdlhšou riekou na svete. Okrem toho má veľký význam i pre niektoré zberné oblasti ako Tanzánia, Keňa, Uganda, Etiópia. Prirodzený prietok sa kolíše medzi 555 m3/sek. a 6435 m3/sek. Budovaním priehrad s nádržami je nílska voda zadržovaná pre suchšie oblasti a zároveň sa tím zem chráni pred záplavami. Vysoká Asuánská priehrada zaisťuje plnú reguláciu nílskych vôd. Údolie rieky Nílu je veľmi úzke - 2 až 15 km. Za hranice jeho zavlažovacieho územia začína ostrá hranica púšť. 6. NERASTNÉ BOHATSTVO
Egyptské nerastné bohatstvo nie je veľké. Hospodársky význam majú predovšetkým fosfát, železo, mangánová a hliníková ruda, nafta.

Menej významným je kaolín, azbest, baryt, sóda, síra, pre stavebníctvo vápno, vynikajúca je žula a pieskovec, porfyr, mramor, alabaster, bazalt, diorit. Soľ sa získava z ložísk odparovaním morskej vody. Tradičné klenotníctvo využíva domáci drahý kameň.

7. FAUNA A FLÓRA
Zvieratá a rastlinstvo sa v jednotlivých egyptských oblastiach veľmi líšia podľa prírodných podmienok. V zavlažovaných oblastiach a tam, kde sú podmienky pre pastvu, prevládajú prevažne hospodárske zvieratstvo a poľnohospodárske plodiny. Z hospodársky dôležitých zvierat treba uviesť hovädzí dobytok, byvoly, osly, ovce, kozy, sliepky, husi, holuby. Polodivoko žijú blízkosti ľudských osídiel mačky a psy. Z plodín pestujú hlavne pšenicu, jačmeň, ryžu, kukuricu, šošovicu, hrach, bavlnu, ľan, cukrovú trstinu, podzemnicu olejnú, sezam, zemiaky, cesnak, hlávkový šalát, olivy, pomaranče, baklažán, špenát, papriku, broskyne, hrušky, citróny, mandarínky, jahody, banány a pod. Zelenina a ovocie sú síce na trhu celoročne vo veľkom výbere, ale ich vitamínová hodnota a podiel nerastných látok je pomerne malá. Kvety sa v Egypte pestujú pre okrasu i na predaj. Darí sa tu mnohým druhom kvetín, predovšetkým ružám, jásminu, oleandrom, narcisom, karafiátom, fialkám a ľaliám. V oblastiach hospodársky nevyužitých sa vyskytujú divoko žijúce šakaly, hyeny, líšky, antilopy a gazely, muflóny, kozorožce. Na južnom území krajiny je veľký počet hadov, z plazov sa ďalej vyskytujú jaštery, v Níle žijú krokodíly. Z vtákov je charakteristický pelikán, dudok. Je tu i veľký počet drobného spevavého vtáctva. More poskytuje značné množstvo rýb i vodných živočíchov. Hmyz nemá príliš veľmi široké druhové spektrum, je však obtiažne svojím veľkým výskytom.

8. OBYVATEĽSTVO
Pôvodný Egypťania boli hamitského pôvodu, zložený z mnohých kmeňov. Kde a odkiaľ Egypťania pochádzajú nie je preukázané. Už vo staroveku dochádzalo k miešaniu s obyvateľstvom iných etnických skupín, iných kontinentov a iných rás, predovšetkým nadvlády Libijcov, Núbijcov a Peržanov, v prítomnosti i vplyvu prítomnosti veľkého množstva zajatých otrokov zo susedných krajín. Najvýznamnejšie obdobie prenieslo príchod semitských Arabob z Arabského polostrova. Odhaduje sa, že ich po roku 641 n. l. prišlo v niekoľkých vlnách asi 100 000. Arabovia sa s domácim obyvateľstvom rýchlo zmiešali, takže dnes je veľmi ťažké nájsť pôvodného obyvateľa. V 19. a 20. storočí sa na pobreží začali usadzovať opäť Gréci a Taliani, v mestách v menšej miere Angličania a Francúzi. Väčšina Egypťanov sa v súčasnosti sa považuje za Arabov a to vzhľadom, jazykom i kultúrou. 9.

NÁBOŽENSTVO
Pôsobením veľkého množstva etnických skupín v Egypte je pomerne značné množstvo náboženstva a cirkvi. Väčšina Egypťanov sú však moslimovia. Z nich zasa väčšina sú sunniti, označenie za pravoverného moslima, avšak šíitov je veľmi málo, ostatní sa považujú za kacírov, odpadlíkov. Počet kresťanov sa odhaduje na 6 miliónov. Väčšinou patria ku pravoslávnej, katolíckej či protenstanská. Islam je náboženstvom najrozšírenejším, ale jeho úloha ako rozhodujúci determinant svetového názoru pomerne rýchlo slabne a to i cez niekoľko pokusov jeho poderného myslenia.

10. JAZYK
Jediným úradným jazykom je arabština. Väčšina inteligencie ovláda v rôznych stupňoch angličtinu, ktorá je povinným predmetom na výberových školách, technické obory sa prednášajú výhradne anglicky. Staršia generácia spravidla ovláda francúzštinu a dodnes sú v mestách francúzske lýceá, kde absolventi ovládajú francúzštinu. Ostatné jazyky sú málo rozšírené. Arabština je jazykom semitským. V základných rysoch bola arabština determinovaná jazykom koránu. V 8. storočí sa dostalo jej gramatické spracovanie v tejto podobe ju v celej arabskej ríši používali rozšírených stykoch s Európou sa slovná zásoba arabštiny obohacuje o technické výrazy a terminológiu moderných vied. Vedľa jedného spisovného jazyka, spoločného všetkým Arabom od Maroka až po Jemen, existujú živé hovorové dialekty, líšiace od miesta k miestu niekde i veľmi značne. Spisovná arabština od hovorenej odlišuje, čo sa udržuje umelou starostlivosťou, je jazykom, ktorému sa Arabi musia učiť a ich vedomosti sa odlišujú od vzdelania. Spisovnou Arabštianou sú písané knihy všetkých druhov, používajú sa v tlači, korešpondencii, vyhláškach. Hovorí sa v rozhlase, prednáškach na vysokých školách a všade tam, kde je treba odborná terminológia. V dennom styku sa však bežne nepoužíva, odpúšťajú si to aj niektoré rozhlasové stanice, aby im porozumeli i menej vzdelaní poslucháči. 11. MENA
Menovou jednotkou je egyptská libra. 12. ZÁSTAVA
Zástava sa skladá z 3 farieb: červenej, bielej, čiernej a v strede sú zlaté orly

13. ÚZEMNÉ ČLENENIE
Egypt je rozdelené do 26 govermentov. Geograficky sú rozdelený nasledovne:
1. Horný Egypt
2. Centrálny Egypt
3. Severný horný Egypt
4. Veľké Kairo
5. Prieplavová zóna
6. Delta
7. Alexandria a Matrouh

14. EKONOMIKA
V súčasnosti Egypt kladie veľký dôraz na plánovanie ekonomiky a sociálneho vývoja.

Podľa toho je rozdelený na plánovacie obdobie, ktoré sa uskutočnilo po 5rokoch a je rozdelený na 3 časti /1982-1987, 1987-1992, 1992-1997/.
Objektívny plán pre rok 1997:
- zvýšenie hrubého domáceho produktu
- zlepšenie produktivity
- redukovať bilanciu deficitného obchodu
- skrátiť výdavky rozpočtu a rozšíriť bázu súkromných majiteľov
- poistiť rovnováhu dopytu zásobách
- zlepšiť výkonnosť oblasti squat
Ekonomické reformy:
- pripustiť reálny a ideový vzrast pre Egyptské komodity
- fáza politiky - adaptovať na ekonomiku - liberalizácia a trhových mechanizmus
V krajine dominuje poľnohospodárstvo. Za posledné roky nastal nárast pri exporte. Štátny rozpočet: - bol nasledovný za roky 1997/1998:
Nárast nového rozpočtu z LE 77.5 billionov na LE 83.3 billionov, z čoho vyplýva že narástol o 7.5%. Medzi jednotlivé odvetia ako sú školstvo, kultúra služby sa rozdelilo L E 29.8 billion, čo bolo o 36% viac ako po minulé roky. Pridalo sa LE 4.6 billionov na medicínu a zdravotníctvo nasledujúcom roku tu nastal poskles o 10%.


15. MEDZINÁRODNÝ OBCHOD A MEDZINÁRODNÁ KOOPERÁCIA
Vývoj bilancie za roky na medzinárodnej úrovni 1991/92-96/97:
Celkový výsledok z rokov 1991/92 LE 63 billionov a v roku 96/97 to predstavovalo LE 96.3 billion. Čo sa však týka obchodnej bilancie deficit z 1991/92-96/97 bol zo LE 17 billionov na LE 34 billionov pričom to je nárast o LE 17 billionov, v komodite importu z LE 33 billionov na LE 51.3 billionov a v komodite export z LE 16.2 billionov v roku 91/92 na LE 17.33 billionov v roku 96/97.
V dopravných službách vzrástol z LE 0.3 billionov na LE 0.7 billionov. Medzinárodné korporácie a spolupráce za roky 1996/1997
Za tieto roky Egypt aktívne spolupracoval na medzinárodnej úrovni so Arabskými štátmi, je vyvinutá úzka spolupráca medzi susednými štátmi. Takisto často spolupracuje s WTO (the World Trade Organization), ako aj s USA, Európskou úniou, Africkými krajinami ako aj z Áziou.

16. POĽNOHOSPODÁRSTVO
Poľnohospodárska produkcia : produkcia cukru 13,575,000 ton, zeleniny 15,821,000 ton a ovocia 6,269,000 ton, rýb 400,000 ton. Významná produkcia sa sústreďuje predovšetkým pri spracovaní rýb, výskum a vývoj v poľnohospodárskej oblasti. 17. DOPRAVA
Doprava sa predovšetkým sústreďuje na more, sú tu vybudované prístavné v Alexandrii, Dekheile, Damiette and Port Saide, v letoviskách dominuje jachting, využívajú sa letiská i cestná doprava. Návštevníci tejto krajiny sa radi povozia po tradičných ťavách.