Mesto Trenčín vďaka priaznivej geografickej a strategickej polohe v údolí rieky Váh patrilo už v minulosti k v významným mestám na Slovensku. Archeologické nálezy svedčia o osídlení trenčianskej lokality už v staršej dobe kamennej. Na začiatku nášho letopočtu Rimania posunuli hranice svojho impéria až k Dunaju, kde budovali opevnené tábory. Trenčín má originálne svedectvo o ich prítomnosti v podobe nápisu na hradnej skale, ktoré pripomína víťazstvo cisára Marka Aurélia nad Kvádmi v roku 179 n.l. v Laugaríciu. Trenčín vstúpil do histórie v 2. storočí n. l. Z tejto doby sa zachoval rímsky nápis na hradnej skale Trenčianskeho hradu. Je to zároveň najsevernejšia pamiatka na pobyt Rimanov v strednej Európe. V markomanských vojnách prenikli Rimania údolím Váhu až k dnešnému Trenčínu, kde prezimovali pri osade Laugaricio. Dôkazom toho je latinský nápis z roku 179. Maximianus v ňom vyslovuje vďaku za víťazstvo cisárov vojsku druhej pomocnej légie v počte 855 vojakov. Pravosť nápisu dokazuje nález kamenného podstavca sochy Marca Valeria Maximiana v pozostatkoch antického mesta Diana Veteranorum (v dnešnej Zane v Alžírsku), kde sa v texte spomínajú jeho vojenské činy a spomína sa aj Laugaricio.
V časoch rozkvetu Veľkomoravskej ríše patril Trenčín k Nitrianskému kniežatstvu. V prvej polovici 11. stor. sa táto oblasť stala súčasťou Uhorska. Trenčín sa stal sídlom pohraničného županstva a neskôr centrom trenčianskej kráľovskej župy a stavovskej stolice. Po vpáde Tatárov v 13. stor. bol spustošený. V roku 1275 sa hrad dostal do vlastníctva významného veľmoža Petra Čáka. Jeho syn Matúš Čák ovládol takmer celé územie dnešného Slovenska. Na Trenčianskom hrade, ktorý bol jeho hlavným sídlom, mali jeho hodnostári podobné tituly ako na kráľovskom dvore. Obdobie vrcholu jeho slávy bolo zároveň aj najväčším rozkvetom mesta. K rozpadu Matúšovej dŕžavy došlo až po jeho smrti. História ho glorifikovala ako slovenského národného veľmoža. V roku 1412 bol Trenčín povýšený kráľom Žigmundom na slobodné kráľovské mesto. Podobne ako iným európskym mestám, ani Trenčínu sa nevyhli mnohé katastrofy a vojny. V polovici 17. stor. muselo mesto odolávať nájazdom Turkov, avšak nepodarilo sa im Trenčín dobyť. Veľké utrpenie mesto zažilo aj v čase kuruckej blokády v 18. stor., kedy mesto zastihol aj mor. Koncom 18. stor. hrad vyhorel a s jeho obnovou sa začalo v 20. stor. V druhej polovici 19. storočia sa Trenčín stal obchodným a priemyselným centrom stredného Považia.
Časti mesta
Trenčín má 4 hlavné mestské časti
- MČ Stred: Stred mesta - Dolné mesto, Dlhé Hony, Noviny, Trenčianske Biskupice
- MČ Juh (Trenčín): Juh I., Juh II., Juh III.
- MČ Sever: Sihoť I., Sihoť II., Sihoť III., Sihoť IV., Opatová nad Váhom, Pod Sokolice, Kubrá, Kubrica
- MČ Západ: Zámostie, Kvetná, Istebník, Orechové, Zlatovce, Nové Zlatovce, Záblatie
Ulice
počet ulíc: 259, medzi najznámejšie patria:
- Hanzlíková 511,90 ha (1976)
- Istebník 484,50 ha (1972)
- Kubrá 764,30 ha (1975)
- Kubrica 670,00 ha (1975)
- Orechové 387,70 ha (1972)
- Opatová 1 422,20 ha (1985)
- Trenčianske Biskupice 750,10 ha (1965)
- Záblatie 883,60 ha (1985)
- Zlatovce 807,30 ha (1976)
Námestia
počet námestí: 9
- Mierové námestie
- Štúrovo námestie
- Námestie sv. Anny
- Námestie SNP
- Holubyho námestie
- Slnečné námestie
- Námestie Dr. prof. Hlaváča
- Mariánske námestie
- Námestie sv. rodiny
Rozloha spolu: 8 199,70 ha
Hustota osídlenia na km²: 720,05 osôb na km²
