Obec Chocholná-Velčice sa nachádza na pravom brehu stredného toku Váhu v trenčianskej kotline, asi 9 km na juhozápad od Trenčína. Zo severozápadu je chránená pohorím Biele Karpaty. Kataster obce tvorí úzky pás územia od nivy Váhu až po štátnu hranicu s Českou republikou. Nadmorská výška je v strede obce 220 m, v ostatných častiach katastra je od 198 m n.m. (niva Váhu) do 806 m n.m. (Dúžnik). Rozloha katastra je 2797 ha.
Krajinnými dominantami tohto územia sú najmä vrcholy Bošáckych bradiel (Horné bradlo, ktorého vrchol 703,5 m n.m. je už mimo katastrálneho územia obce, Tlstá hora - 606 m n.m., Sokolí kameň - 696,5 m n.m. a Skalický vrch - 437,7 m n.m.), a hlavný hrebeň Bielych Karpát s vrcholmi Kykula - 746,4 m n.m. a Machnáč - 771,1 m n.m.
Zlúčením Malej Chocholnej a Veľkej Chocholnej v roku 1943 vznikla obec Chocholná. Pri ďalšom zlučovaní v roku 1960 bola obec Chocholná zlúčená s do tej doby samostatnou obcou Velčice, čím vznikla dnešná obec Chocholná-Velčice.

História
Výhodná poloha obce v blízkosti vodných tokov, lesných plôch a možnosť obrábať pôdu, to všetko boli určujúce činitele pre usídlenie ľudí na terajšom území obce v dobe, keď človek len začínal objavovať krajinu a postupne sa v nej usadzoval natrvalo.

Malá Chocholná
Prvá písomná zmienka o obci Malá Chocholná je z roku 1396, kde je uvádzaná ako Kys Chocholná. Ďalšie písomné doklady o obci sú z rokov 1422 (Hoholná), 1470 (Kokholná), 1598 (Kys Kocholna) a z roku 1773 (Mala Chocholna, maď. Kischocholna, Kistarajos).
Obec patrila zemianskym rodinám Zamaróckych, Velčických a Rakolubských. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a povozníctvom. Podľa údajov z literatúry bol stav domov a obyvateľstva nasledovný: 1598 - 30 domov
1720 - 15 daňovníkov
1784 - 16 domov, 21 rodín, 98 obyvateľov
1828 - 18 domov, 137 obyvateľov

Veľká Chocholná
Územie tejto až do roku 1943 samostatnej obce bolo osídlené už v mladšej dobe bronzovej, čo dokazuje sídlisko a žiarové pohrebisko lužickej kultúry z tej doby. Písomne je táto obec nepriamo doložená už v roku 1396, priamo až v roku 1481 ako Naghoholna. Ďalšie písomné doklady o obci sú z rokov 1508 (Nadhoholna), 1598 (Nagy Kocholna) a 1772 (Welka Chocholna, maď. Nagychocholna, Nagytarajos).
Veľká Chocholná patrila zemianskym rodinám. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, pracovali v lesoch. Podľa údajov z literatúry bol stav domov a obyvateľstva nasledovný:
1598 - 4 mlyny a 20 domov
1720 - 20 daňovníkov, všetko želiarov
1784 - 65 domov, 80 rodín, 439 obyvateľov
1828 - 18 domov, 137 obyvateľov

Velčice
Prvá písomná zmienka o obci Velčice je z roku 1345, kde je uvádzaná ako Welchycz. Ďalšie písomné doklady o tejto obci sú z rokov 1380 (Welczecz), 1409 (Wilczicz), 1462(Welchycz), 1773(Welczicze, maď. Velcsic, Velcsoc). Velčice patrili zemianskym rodinám Velčických, Slamkovcov a Ambrovcov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Podľa údajov z literatúry bol stav domov a obyvateľstva v obci nasledovný:
1598 - mlyn a 34 domov
1784 - 61 domov, 65 rodín, 379 obyvateľov
1828 - 62 domov, 426 obyvateľov

Dostatok dreva a lacná vodná energia umožnili v obci vznik papierní (r. 1826 vo Velčiciach, I. pol. 19. storočia vo Veľkej Chocholnej). Koncom 19. stor. pracovali v Malej i Veľkej Chocholnej pálenice. Najväčší priemyselný rozvoj zaznamenala najmä Malá Chocholná na prelome 19. a 20. storočia. V tomto čase vznikla v obci továreň na výrobu a spracovanie dýh, ktoré sa vyvážali až do zámoria. Jej zakladateľom bol Felix Kohn. Fabrika ovplyvnila spoločenský život celej obce. Zamestnanci fabriky rozvinuli telovýchovnú činnosť v Sokole, za dva roky (1925-1927) bola vybudovaná Sokolovňa z prostriedkov fabriky i zbierok obyvateľov. V roku 1907 vznikla pri fabrike miestna organizácia Sociálnodemokratickej strany a v roku 1919 vznikol Potravinový spolok. Zvonica v Malej Chocholnej oznamovala robotníkom začiatok a koniec pracovného dňa. Prvá svetová vojna sa zapísala do histórie obce pamätnou tabuľou Jánovi Križanovi, účastníkovi Kragujevackej vzbury. Obete II. svetovej vojny a ťažké boje o obec v apríli 1945 pripomína občanom pamätník v strede obce. V strede obce na starom cintoríne je postavená zvonica vežového typu, klasicistická stavba z 1. polovice 19. storočia. Významný rozvoj obce nastal po skončení 2. svetovej vojny, najmä však od 60. rokov. V obci vyrástli stavby celospoločenského významu - kultúrny dom, materská škola, rekonštrukcia základnej školy, budova Jednoty, dve predajne potravín, požiarna zbrojnica, stavby Roľníckeho družstva podielnikov, cestné komunikácie.

Súčasnosť
V súčasnej dobe žije na území obce 1700 obyvateľov. Majú tu sídlo viacerí súkromní ponikatelia, zaoberajúci sa potravinárstvom, výrobou stavebných prvkov, zemnými prácami, cestnou dopravou a obchodnou činnosťou. Významné miesto v živote obce má i poľnohospodárske družstvo, ktoré obhospodaruje väčšinu poľnohospodárskej pôdy. Prevažná časť obyvateľstva však dochádza za prácou do Trenčína. Túžba obyvateľov obce po zabezpečení domácností dostatkom zdravej pitnej vody sa zavŕšila v roku 1995 dobudovaním obecného vodovodu. V roku 1996 bola obec plynofikovaná. V nedávnych rokoch uskutočnili Slovenské telekomunikácie š.p. komplexnú telefonizáciu obce i priľahlých kopaníc, napojenú na novú digitálnu ústredňu. V juhovýchodnej časti katastra prechádza obcou v roku 1998 ukončená výstavba diaľnice D61 s významnou križovatkou Chocholná. Pre budúce roky pripravuje obec v spolupráci s okolitými obcami odkanalizovanie obce do pripravovanej čistiarne odpadových vôd v Ivanovciach.
Kultúrno-spoločenský život udržujú v obci viaceré organizácie. Na základnej škole pôsobilo v minulosti viacero učiteľov, ktorí obetavo pracovali pre rozvoj obce. Začiatkom storočia za ťažkých podmienok maďarizácie pôsobil na kopaniciach vlastenecký učiteľ, spisovateľ a osvetový pracovník Ferdinand Dúbravský, ktorý na Kykuli v roku 1903 založil prvú kopaničiarsku školu na Slovensku. Snahou zveľaďovať kultúrny a spoločenský život sa do histórie obce zapísali i ďalší učitelia - Gustáv Ábel, manželia Melánia a Ondrej Maťašovci, Ján Vácval i Emília Baďurová.
K životu obce patrilo i ochotnícke divadlo. Ľudové tradície udržiavali v obci folklórny súbor Kykula a detský folklórny súbor Kykulka (vedúca Katarína Kuchtová), ktoré však už dnes nepracujú. Aktívna je ženská spevácka skupina Studienka, ktorú vedie Anna Petrová. Aktívne pracujú aj ďalšie záujmové organizácie, ako Dobrovoľný požiarny zbor, Miestna ľudová knižnica, MO Matice slovenskej, Demokratická únia žien Slovenska, Červený kríž, Poľovnícke združenie Sokolí kameň, Telovýchovná jednota Sokol, chovatelia a iní.
Pre telesný pohyb slúži futbalové ihrisko a tenisové kurty, v okolí sú výborné podmienky na turistiku. Z prírodovedného hľadiska sú zaujímavé minerálne premene - kyselky vo všetkých kútoch obce i v jej intraviláne.
Po vstupe Slovenska do zväzku Európskej únie sa i obci otvárajú nové možnosti a cesty ďalšieho rozvoja. Spolu s okolitými obcami vytvorila naša obec združenie obcí, ktorého cieľom je spolupráca obci pri rozvoji celého regiónu. Prvým výsledkom spolupráce je spoločný Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja združenia obcí do roku 2013.  Pre plnenie svojich programových cieľov spracovala obec viacero projektov - projekty rekonštrukcie centra obce, verejného osvetlenia, kultúrneho domu i obecného úradu. Zmeny územného plánu majú zabezpečiť obci rozvoj výrobných území i plôch pre výstavbu rodinných domov.
V súčasnosti sú realizované dve stavby - rekonštrukcia domu smútku v Malej Chocholnej a výstavba komunikácií na cintoríne vo Velčiciach. Stavebne je pripravená kanalizácia obce. Za účelom jej realizácie obec vstúpila do partnerského zväzku s viacerými obcami, ktoré sa snažia spoločne získať finančnú pomoc z Kohézneho fondu pre projekt "Ochrana vodných zdrojov trenčianskeho regiónu". Súčasťou projektu je i vybudovanie kanalizácie v našej obci.
Práca obyvateľov obce, jej vedenia v spolupráci so spoločenskými organizáciami a politickými stranami v obci sú aj v súčasných neľahkých podmienkach zárukou ďaľšieho rozvoja obce.