V rezerváciách, ktorých plocha sa neustále zmenšovala, vládla nepredstaviteľná bieda, ktorá nútila Afričanov odchádzať na prácu na diamantové doly a európske farmy v zemi, alebo ju hľadať v Juhoafrickej únií. Pomerne najmenej boli postihnutí Ovambovia, ktorí si zachovali veľké časti svojho územia a vytrvali pri roľníctve; boli však nútení platiť veľké dane a podliehali vykorisťovaní pomocou nízkych výkupných cien. Naproti tomu Khoinovia (Namovia aj Orlamovia), Damarovia a sčasti aj Hererovia stratili pôvodné kmeňové vzťahy, jazyk a teraz hovoria afrikánčinou; slúžili ako bezprávni nádenníci na farmách alebo v doloch.
Po druhej svetovej vojne mala aj Juhozápadná Afrika, rovnako ako všetky ostatné mandáty bývalej Spoločnosti národov medzinárodné poručníctvo; avšak Smutsova vláda odmietla uznať OSN za právneho nástupcu Spoločnosti národov a podávať výročné správy o stave poručenského územia. V roku 1951 Juhoafrická únia nezákonne anektovala Juhozápadnú Afriku a prehlásila ju za piatu provinciu. OSN bola bezmocná, pretože koloniálne mocnosti vzali juhoafrických expanzionistov pod svoju ochranu. Rasisti začali na tomto území , ktoré právne nepatrilo únií, aplikovať všetky diskriminačné zákony, dokonca mali tú drzosť, že vyzvali niektorých náčelníkov, aby slávnostne potvrdili, že si prajú pripojenie k Juhoafrickej únií. Väčšina náčelníkov však odmietla, a tak boli Hererovia presídlení do ešte horších podmienok. Boj Afričanov bol nesmierne obtiažny , pretože boli alebo roztrieštení v malých a oddelených rezerváciách alebo žili ojedinele na farmách. Napriek tomu sem v 50. rokoch zavial nový vietor zmien v Afrike a utvorili sa prvé organizácie odhodlané vybojovať pre Afričanov rovnoprávnosť. Už v roku 1946 začal náčelník Kutako posielať OSN sťažnosti a v roku 1957 vyslal anglického misionára M. Scotta, aby v poručenskej rade predložil správu o diskriminačnej politike Juhoafrickej únie. Táto správa, ktorá odhalila barbarský režim vládnuci v Juhozápadnej Afrike, bola popudom k tomu, že sa OSN aj svetová verejnosť začali dôkladne zaoberať pomermi v celej Únií. V roku 1961 na Valnom zhromaždení uznalo OSN Juhoafrickú republiku za nespôsobilú k vykonávaniu poručenskej správy a žiadalo odvolanie všetkých ozbrojených síl. Tieto opatrenia stimulovali aj národnooslobodzovací boj. Valné zhromaždenie OSN v roku 1966 odmietlo požiadavku Juhoafrickej republiky na toto územie a v roku 1968 táto krajina získala názov Namíbia.