Enviromentálny prínos revitalizácie koryta Malého Dunaja a jeho okolia

Slovenské Podunajsko - poloha a členenie. Podunajsko leží na juhu Slovenska, pričom svojou juhozápadnou a južnou časťou pozdĺž toku Dunaja sleduje slovensko - maďarskú štátnu hranicu. Západné ohraničenie územia tvorí hranica s mestom Bratislava, severné ohraničenie určuje Malý Dunaj a severná hranica okresu Komárno. Severovýchodnú a východnú hranicu tvorí Parížsky kanál a dolný tok rieky Ipeľ, ktorá sa do Dunaja vlieva neďaleko Štúrova.

Administratívne patrí územie slovenskej časti Podunajska do Trnavského a Nitrianskeho kraja, v rámci nich do okresov Dunajská Streda, Komárno a Nové Zámky. Niekoľkými obcami zasahuje do okresu Senec, ktorý je súčasťou Bratislavského kraja. Takto vymedzené územie sa rozprestiera približne medzi 17. A 19. poludníkom východnej zemepisnej dĺžky, pretína ho 48 rovnobežka severnej zemepisnej šírky. Územie má výhodnú geopolitickú polohu a je súčasťou Euroregiónu Váh - Dunaj - Ipeľ.

Prvotnou príčinou všetkého, čo sa v regióne Podunajsko počas jeho histórie stalo, bola priamo či nepriamo takmer vždy rieka Dunaj. Tento druhý najväčší tok Európy s dĺžkou 2857 km, tečie cez 17 krajín. Pramení v Čiernom lese v Nemecku a ústí do Čierneho mora. Jeho povodie sa rozprestiera na ploche 817 000 km2. Na územie Slovenska priteká z Rakúska pri ústí Moravy pod hradom Devín a odteká pri ústí Ipľa neďaleko obce Chľaba. Slovenský úsek Dunaja je dlhý 172 kilometrov, z toho 142 kilometrov tvorí spoločnú hranicu s Maďarskom. Po vstupe na Podunajskú nížinu cez Devínsku bránu pri Bratislave sa tok rieky výrazne mení a jej spád klesá. Náhla zmena spádu zapríčinená predovšetkým tektonickým poklesávaním Podunajskej nížiny spôsobuje ukladanie materiálu a vznik brodov a sústavy ramien nazývanej vnútrozemská delta Dunaja. Najdlhším a najväčším ľavostranným ramenom Dunaja, ktoré odbočuje z hlavného toku pod Bratislavou, je Malý Dunaj. Tečie kanálom až po obec Most pri Bratislave, odkiaľ pokračuje v pôvodnom koryte širokom 30 - 50 metrov, s množstvom meandrov a s typickými lužnými lesmi v ich okolí. Malý Dunaj vyše 150 kilometrov dlhým tokom obteká Žitný ostrov. Celý ostrov dostal pomenovanie podľa severného ramena Dunaja, pod ktorým sa rozumie Malý Dunaj. Slovenský názov vznikol adaptáciou nemeckého názvu Schúttinsel

Tento najväčší riečny ostrov v Európe sa na území slovenskej časti Podunajska rozprestiera v dĺžke 84 kilometrov a šírke 15 až 30 kilometrov medzi hlavným tokom Dunaja a Malým Dunajom.

Od Bratislavy po Komárno zaberá plochu vyše 1600 km2. Jeho územie má rovinatý charakter s nadmorskou výškou 105 až 129 m n. m.

V dunajskom piesku a štrku sa nachádza približne 39 minerálov. Jedným z nich je aj zlato. Niektorí starší ľudia žijúci v tejto oblasti sa vo voľných chvíľach ešte donedávna zaoberali ryžovaním zlata. Obsah zlata v dunajských štrkopieskoch sa pohybuje od 12 do 125 mg/t.

Dunaj však prináša cennejšie bohatstvo. Žitný ostrov je bohatý na kvalitné podzemné vody, preto časť tohoto prírodného územia vyhlásili za chránenú oblasť prirodzenej akumulácie vôd. Prietok Dunaja sa pohybuje od 570 m3/s do 10 254 m3/s.


Význam Malého Dunaja

Územia, na ktorých sa rozprestiera Dunaj sú významné z hľadiska ochrany prírody, poľnohospodárstva, priemyslu, rybného hospodárstva a rekreácie. Na svojej dlhej púti do Čierneho mora poskytuje pitnú vodu, elektrickú energiu a príjíma odpadové vody. Z hodín geografie je nám známe, že najúrodnejšie pôdy na území Slovenska sú lužné pôdy ( čiernice ), ktoré sa nachádzajú len v okolí Dunaja a jeho ramien. Malý Dunaj poskytuje lužným lesom a priľahlým pôdam dostatok podzemnej vody, a tým vytvára vhodné podmienky pre existenciu fauny a flóry v tomto prostredí. Humusový horizont má veľkost až 1 meter. Je to aj vďaka tomu, že podzemná voda tohotu druhu pôd je už v hĺbke 1 metra. Bez vody by život na zemi neexistoval. Sladká voda poskytuje širokú škálu lokalít výskytu pre vodné živočíchy a rastliny. Na zemi je kyslík voľne prístupný v atmosfére, zatiaľčo vo vode je koncentrácia rozpusteného kyslíku oveľa nižšia. Život živočíchov v rieke zahŕňa všetky hlavné živočíšne skupiny a všetci členovia riečneho spoločenstva predstavujú ucelený vzorec potravinových vzťahov.

Prvé rastliny na Zemi sa vyvinuli vo vode. I dnes sa v nej hmýria mikroskopické rastliny, ktoré sa od svojich dávnych predchodcov veľmi nelíšia.
Kvitnúce vodné rastliny však mali iný vývoj. Iba málo kvitnúcich rastlín , napríklad zostera, rastie v mori. Neporovnateľne viac druhov žije v jazerách , rybníkoch a riekach. Väčšina z nich je zakorenená na dne, no niektoré sa nezakoreňujú a získavajú potrebné látky priamo z vody. Mnohé vodné rastliny často ani nezbadáme, pretože celý život trávia pod vodou.Také druhy ako lekno, sú oveľa nápadnejšie, lebo ich listy plávajú po hladine. Keďže vieme, že lekno rastie len v stojatých vodách, prikladáme
vysvetlenie, prečo ho spomíname.

Napríklad v obci Tomášov bola z Malého Dunaja umelo oddelená časť a tým bolo vytvorené jazierko zvané " Bačorka ", ktoré je však stále jeho súčasťou. V Slovenskej republike je veľmi populárny rybolov. Vďaka nášmu výskumu sme sa o tom presvedčili sami. V našom okolí sa nachádza rameno Dunaja - Malý Dunaj. Na prieskum sme sa dostatočne obliekli, zobrali si zásoby jedla a sadli si na okraj rieky. O pol hodinu sa tam zjavili prví rybári.Sadli si na zem a čakali na prvý úlovok. Naším prieskumom sme zistili, že najčastejšími úlovkami boli kapre a šťuky, podľa ústneho podania rybárov sa ich kvalita v poslednom období výrazne zvýšila.

Využitie Malého Dunaja sa nevzťahuje len na rybolov, ale aj na mnohé vodné športy. Najznámejším je kanoistika a potápanie. Najoptimálnejším obdobím je leto, keď rieka dosahuje najvyššie vodné stavy a prietoky, hoci nepramení v Alpách. Spôsobujú to jej alpské prítoky a možnosti regulácie vodného diela. Znečistenie Malého Dunaja a jeho okolia


Znečistenie vody nie je väčšinou viditeľné, pretože znečisťujúce látky sú rozpustené vo vode. Existujú však určité výnimky, medzi ktoré patria čistiace a pracie prostriedky, ktoré vytvárajú na vode penu, a ďalej oleje a nespracované kanalizačné splašky, ktoré na vode plávajú. Typy znečisťujúcich látok

Existuje niekoľko prírodných znečisťujúcich látok. Pôda obsahuje napríklad dusičnany, ktoré sa môžu uvoľňovať počas orania a počas povrchového stekania vody. V hline je obsiahnutý hliník. Môže sa uvoľniť do zdrojov sladkej vody pomocou rôznych chemických reakcií.

Keď sa zaplavia zavlažované lúky, môže sa uvoľniť horčík, čo spôsobuje obrovské škody na rybách. Tieto prírodné a čiastočne prírodné spôsoby uvoľňovania znečisťujúcich látok sú však nevýznamné v porovnaní so znečistením spôsobeným človekom. Poľnohospodári zavádzajú do životného prostredia, a tým pádom do vody širokú paletu chemikálií. Medzi ne patria herbicidy, insekticidy ( prostriedky na ničenie hmyzu ), fungicidy ( prostriedky proti hubám a plesni ), prostriedky na zničenie roztočov a iné. Poľnohospodári rozprašujú na pôdu fosfáty a dusičnany, aby tak podporili rast rastlín, vďaka čomu dochádza k uvoľňovaniu toxických kvapalín.

Ďalej sa do pôdy uvoľňujú farmaceutické produkty používané v hospodárstve, jako sú antibiotiká, hormóny a prostriedky na potláčanie rozširovania plevelu spolu s dezinfekčnými prostriedkami. Hormonálne preparáty sa do riek dostávajú takisto spolu s odpadovými vodami z domácností, a to i cez čističku odpadových vôd.

Pri čistení vody a pri získavaní pitnej vody existujú chemické postupy, ktoré zanechávajú vo vode určité stopy.

Vedľajším produktom chlórovanej vody je chemická zlúčenina, o ktorej sa vedci domnievajú, že spôsobuje rakovinu.

Priemysel je zodpovedný za iné znečisťujúce látky, z ktorých najdôležitejšie sú ťažké kovy, ako je kadmium, olovo a zinok. Význmaným znečisťujúcim činiteľom riek sú v rovnakej miere aj kyslé dažde, spôsobené spaľovaním fosilných palív.

Znečisťujúce látky sa do sladkej vody dostávajú z veľkeho množstva rôznych zdrojov buď priamo alebo nepriamo, spravidla činnosťou človeka. Ide obvykle o nehodu, úmyselné vypustenie odpadu, rozliatie alebo presakovanie. Najväčším potenciálnym zdrojom znečisťovania je poľnohospodárstvo.

Na poliach sa používa nespracovaný hnoj poľnohospodárskych zvierat, ktorý sa niekedy dostane do zdrojov sladkej vody. Zvieracie výkaly sú 100- krát silnejšie ako sú spracované kanalizačné splašky, opúšťajúce čističku odpadových vôd a spôsobujú veľké ekologické katastrofy, keď sa dostanú do potokov a riek. Znečistenie sladkých vôd zo vzudchu je zvlášť škodlivé. Znečisťujúce látky sú dvojakého typu:

častice ako je popol, sadza, prach, kvapky kvpalín
a) plyny, napríklad oxid siričitý a oxid dusný

Všetky tieto znečisťujúce látky sú vypustené do životného prostredia priemyslom alebo poľnohospodárstvom. Vplyv znečistenia vody a pôdy na živé organizmy v nami skúmanom regióne okolia Malého Dunaja.


Veľa riek je znečistených odpadovými vodami. K najviac znečisteným riekam v Európe patrí aj Dunaj s jeho ramenami.

Nesprávne izolácie základov Slovnaftu spôsobili dlhotrvajúci únik chemikálií do spodných vrstiev pedosféry. To spôsobilo znečistenie zdrojov pitnej vody, devastáciu vodných tokov, zamorenie pôdy, vyhynutie živočíchov ( fauna ) aj rastlín ( flóra ) a toxické pôsobenie na potravinový reťazec.

V minulosti sa splašky vypúšťali bez dôkladného čistenia. Chýbali čističky odpadových vôd. Preferovali sa žumpy, skládky močovky z JRD, hospodárske a farmárske dvory. V súčasnosti už väčšina miest a dedín má vlastné čističky a systém kanalizácie. Napriek tomu sa splašky zo žúmp vypúšťajú priamo do Malého Dunaja, čoho sme boli očitými svedkami.

Problémom sú tiež " divoké skládky " v priebehu toku rieky. Ľudia, ktorí majú pozemky vedľa rieky vyhadzujú nepotrebné spotrebiče a šrot priamo do rieky a nie na verejné skládky recyklovateľného odpadu. Veľkým problémom je takisto vypaľovanie brehov Malého Dunaja, čo spôsobuje eróziu pôdy, zosuvy, znečistenie a pokles humusovej vrstvy pôdy južného Slovenska. V neďalekej dedine - Malinovo - vyschol kanál, ktorý viedol priamo z ramena tejto rieky. Život rastlinstva a živočíšstva v kanáli bol spečatený.

Problémom je tiež hnojenie pôdy a prenikanie chemikálií do vody prostredníctvom dažďa.

Chemikálie prenikajú týmto spôsobom do podzemnej vody. Taká činnosť, ako je umývanie auta v rieke je dnes už úplne bežná a ľudmi akceptovaná. Takýmto spôsobom znehodnotená voda spôsobuje mnohé kožné choroby človeka, nehovoriac o jej dopade na život rýb. Jedným zdrojom znečistenia našej rieky olovom je používanie olovených rybárskych závaží, ktoré rybári pravidelne nechávajú vo vode ako nepotrebné, keď sa im zamotá lanko. Olovo má zhubný účinok na labute, pokiaľ olovené závažia popri konzumácií vodných rastlín zjedia. Olovo zostane v druhom žalúdku labute, pomaly sa rozpúšťa a časom ich zabije. Dochádza k tzv. " zlomenému krku ", keď svaly labute nedokážu uniesť váhu jej krku a labuť pomaly umiera od hladu. Kadmium je ďalším ťažkým kovom, ktorý postihuje ryby. Ich konzumáciou môže dôjsť k narušeniu zdravia človeka. Riešenie a nápravy na zlepšenie súčasného stavu.

Mŕtve ryby v rieke sú celkom určite znamením znečistenej vody. Existujú ale dômyselnejšie metódy zisťovania znečisťujúcich látok. Zisťuje sa miera udávajúca koľko kyslíka odoberie znečisťujúca látka z vody. Z toho je možné odvodiť nedostatok kyslíka pre živočíchy, pretože kyslík predstavuje neodmysliteľnú zložku života všetkých zvierat, žijúcich v rieke. Už niekoľko rokov sa v jednom nenápadnom domčeku snaží zopár nadšencov o šírenie a rozvíjanie myšlienok zlepšenia životného prostredia. Sú to architekti, členovia občianského združenia ARTUR. Navrhli dom so " zelenou " strechou. Prvú vrstvu tvoria koberce, na nich fólia a opäť vrstva kobercov. Potom vrstva piesku a zeminy a na nej vrstva gázy a starých záclon. Nakoniec je tu zmes piesku, zeminy a humusu. Do tejto zmesi sú vysadené rastliny. Je to veľmi praktické.

Myslíme si, že je to neobvyklé, ale výhodné riešenie, pretože tieto strechy majú tieto prednosti:

1. ekologická funkcia ( zlepšenie mikroklímy, zachytávanie dažďových zrážok, produkcia kyslíka, rozšírenie životného priestoru pre hmyz a vtáctvo )
2. estetická funkcia ( prispieva k spríjemneniu prostredia, znižuje hlučnosť dopravy a architektonicky zapadá do nami skúmaného regiónu )
3. ochranná funkcia ( vrstva zelene vytvára ochranu pred extrémnými výkyvmi počasia, chráni konštrukciu a izoláciu strechy, a tým pádom šetrí finančné náklady )

Keby sa stavali rodinné domy, školy, hypermarkety a pod. s týmito " zelenými " strechami prispelo by to aj k zlepšeniu životného prostredia okolo našej rieky, a zároveň by aspoň čiastočne vrátili zabranú plochu potrebnej zeleni.

Dunajské krajiny a Európska komisia podpísali Konvenciu na ochranu rieky Dunaj v júni 1994. Avšak účasť mimovládnych organizácií v Európe je brzdená nedostatočnou podporou zo strany sponzorov.

Každá z krajín uchádzajúcich sa o vstup do Európskej únie musí prijať enviromentálnu legislatívu EÚ. Legislatíva je užitočným nástrojom pri prevencii znečistenia životného prostredia, avšak ťažko sa presadzuje. V dôsledku toho je nová medzinárodná iniciatíva, aby " platil ten, kto znečisťuje ". Myslíme si, že je to ideálna teória, ktorá je ale v praxi málo účinná.

Nová legislatíva EÚ požaduje od všetkých členských štátov vybudovanie špeciálnych spracovateľských závodov pre mestá aj pre priemyslové odpadové vody, aby sa zabránilo ďalšiemu znečisťovaniu potokov a riek. A aký máme na to názor my?

Enviromentálnych problémov je v našom regióne veľmi veľa. Či už je to znečisťovanie rieky, pôdy, okolitej prírody, ničenie lesov alebo množenie odpadov. Najväčším problémom je však ľahostajnosť zodpovedných inštitúcií při dodržovaní smerníc a zákonov o ochrane prírody a napokon nezáuejem a hlavne nevzdelanosť jednotlivcov. My sme sa rozhodli preskúmať viaceré z nich, a preto Vám ponúkame jedno z riešení, ktorým sú " zelené " strechy.

Takisto by prospelo prostrediu a najmä riekam, keby každý človek rešpektoval krajinu a nevyhadzoval by odpad ( kovy, šrot, pneumatiky, fľaše … ) do rieky, ale aktívne by ich odniesol do zberní, neumýval by v nej autá, nevypúšťal chemikálie, splašky a pod.

Kvalita riek by sa zlepšila plošným zriaďovaním čističiek odpadových vôd pre výrobné závody ale aj pre jednotlivé domácnosti.

Nemalo by sa používať také veľké množstvo chemikálií na hnojenie, ako v súčasnosti. Mali by sa skôr využívať prírodné zdroje na hnojenie.

Nemalo by sa plytvať vodou, pretože podľa odhadov v roku 2020 bude na Zemi okolo 10 miliárd ľudí a 44 % bude trpieť jej nedostatkom.




Región Podunajska zaberá priestor od bývalého rímskeho tábora Carnuntum na území Rakúska a tiahne sa po pravom a ľavom brehu Dunaja južným Slovenskom až po Visegrád v Maďarsku. Chceme tým poukázať aj na tesnú väzbu týchto troch území a predstaviť ich ako turisticky zaujímavý región. Z tohoto pohľadu vidíme prínos revitalizácie najmä v priaznivom pôsobení na zdravý životný štýl, možnosti nadviazania nadnárodných kontaktov a napokon zdravie človeka, ktoré má nevyčísliteľnú hodnotu.

Preto vidíme ďalší krok riešenia v spoločnej medzinárodnej komunikácii, vytýčení a zmapovaní problému aj na úrovni Európskej únie.

Naším prínosom by bolo organizovanie podujatí o enviromentálnych problémoch Podunajska s medzinárodnou účasťou a lokálnou prezentáciou situácie v teréne.
Mohli by sme vytýčiť cyklistické trasy, doplniť kartografické bilboardy v strategických geografických kótach a postupne budovať náučno-turistické chodníky. Do popredia sa dostáva aj možnosť vytvárania družobných miest a obcí, napr. Tomášov - Kitsee. Záver


Záverom chceme dodať, že informovanosť a osveta o enviromentálnej výchove sú dôležitými súčasťami celého systému riešení revitalizácie prírody v okolí Malého Dunaja. Bez kvalitne servírovaných informácií nie je možné zmeniť skostnatelé predsudky ľudí, ktorí si hrozbu ekologickej katastrofy v budúcnosti nevedia vôbec uvedomiť. Je to nielen naša vôla, ale aj povinnosť človeka ako najmúdrejšieho živého tvora vytvoriť predpoklady na reálne prežitie aj pre faunu a flóru vo svojom okolí. Zoznam použitej literatúry


1. Slovensko-rakúsko-maďarské Podunajsko, vydavateľstvo DAJAMA, Bratislava, Peter Augustini a Daniel Kollár a kolektív, r. 2000 - kniha vyšla s podporou EÚ z programu Phare CBC

2. časopis Línia pre pekné bývanie, číslo 3, rok 2002, str. 64

3. Svet poznania, vydavateľstvo Marshall Cavendish

4. Internet - www.changenet.sk.

Linky:

http://www.changenet.sk - www.changenet.sk