Slovenské Podunajsko - poloha a členenie. Podunajsko leží na juhu Slovenska, pričom svojou juhozápadnou a južnou časťou pozdĺž toku Dunaja sleduje slovensko - maďarskú štátnu hranicu. Západné ohraničenie územia tvorí hranica s mestom Bratislava, severné ohraničenie určuje Malý Dunaj a severná hranica okresu Komárno. Severovýchodnú a východnú hranicu tvorí Parížsky kanál a dolný tok rieky Ipeľ, ktorá sa do Dunaja vlieva neďaleko Štúrova.

Administratívne patrí územie slovenskej časti Podunajska do Trnavského a Nitrianskeho kraja, v rámci nich do okresov Dunajská Streda, Komárno a Nové Zámky. Niekoľkými obcami zasahuje do okresu Senec, ktorý je súčasťou Bratislavského kraja. Takto vymedzené územie sa rozprestiera približne medzi 17. A 19. poludníkom východnej zemepisnej dĺžky, pretína ho 48 rovnobežka severnej zemepisnej šírky. Územie má výhodnú geopolitickú polohu a je súčasťou Euroregiónu Váh - Dunaj - Ipeľ.

Prvotnou príčinou všetkého, čo sa v regióne Podunajsko počas jeho histórie stalo, bola priamo či nepriamo takmer vždy rieka Dunaj. Tento druhý najväčší tok Európy s dĺžkou 2857 km, tečie cez 17 krajín. Pramení v Čiernom lese v Nemecku a ústí do Čierneho mora. Jeho povodie sa rozprestiera na ploche 817 000 km2. Na územie Slovenska priteká z Rakúska pri ústí Moravy pod hradom Devín a odteká pri ústí Ipľa neďaleko obce Chľaba. Slovenský úsek Dunaja je dlhý 172 kilometrov, z toho 142 kilometrov tvorí spoločnú hranicu s Maďarskom. Po vstupe na Podunajskú nížinu cez Devínsku bránu pri Bratislave sa tok rieky výrazne mení a jej spád klesá. Náhla zmena spádu zapríčinená predovšetkým tektonickým poklesávaním Podunajskej nížiny spôsobuje ukladanie materiálu a vznik brodov a sústavy ramien nazývanej vnútrozemská delta Dunaja. Najdlhším a najväčším ľavostranným ramenom Dunaja, ktoré odbočuje z hlavného toku pod Bratislavou, je Malý Dunaj. Tečie kanálom až po obec Most pri Bratislave, odkiaľ pokračuje v pôvodnom koryte širokom 30 - 50 metrov, s množstvom meandrov a s typickými lužnými lesmi v ich okolí. Malý Dunaj vyše 150 kilometrov dlhým tokom obteká Žitný ostrov. Celý ostrov dostal pomenovanie podľa severného ramena Dunaja, pod ktorým sa rozumie Malý Dunaj. Slovenský názov vznikol adaptáciou nemeckého názvu Schúttinsel

Tento najväčší riečny ostrov v Európe sa na území slovenskej časti Podunajska rozprestiera v dĺžke 84 kilometrov a šírke 15 až 30 kilometrov medzi hlavným tokom Dunaja a Malým Dunajom.