Írsko je štát v severozápadnej Európe, zaberajúci približne päť šestín povrchu ostrova Írsko. Zostávajúca šestina, označovaná ako Severné Írsko, je súčasťou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Hlavným mestom Írska je Dublin vo východnej časti krajiny, v ktorom žije 527-tisíc obyvateľov. V aglomerácii Dublinu žije dokonca až 1 110 627 obyvateľov, čo predstavuje takmer štvrtinu všetkých obyvateľov Írska. Írsko je unitárny štát, parlamentná republika s prezidentom ako hlavou štátu. Írsko vyhlásilo nezávislosť už v roku 1919, táto Írska republika bola uznaná Spojeným kráľovstvom po podpísaní anglo-írskej dohody (1922). Írsko tak získalo nezávislosť, vystupovalo pod názvom Írsky slobodný štát do roku 1937.

Povrch

Írsko je nížinatá krajina. Hory sa zdvíhajú iba na východe a juhozápade. Najvyšší vrchol sa volá Carrauntoohil, ktorý je vysoký 1 038 m. Na západnom pobreží sú skalnaté útesy omnoho väčšie a členitejšie, ako na východnom pobreží. Väčšina plochy nepresahuje nadmorskú výšku 60 m. Plošne najväčšie pohoria sú Wicklow a Macgillicudy‘s Reeks. Celé západné pobrežie je veľmi členité so skalnatým pobrežím a hlbokými zátokami ako Dingle, Kenmare a Bantry.

Podnebie

Podnebie je v Írsku stále a teploty sú pomerne vyrovnané na celom území, lebo klíma ostrova je ovplyvňovaná teplým Golfským prúdom a prevládajúcimi juhozápadnými vetrami prichádzajúcimi od Atlantického oceánu. Najchladnejšími mesiacmi sú január a február, kedy sa priemerné teploty pohybujú v rozmedzí 4 až 7 °C, medzi najteplejšie mesiace sa radia júl a august, kedy priemerné teploty dosahujú 14 až 16 °C. Najslnečnejšími mesiacmi sú máj a jún, kedy dĺžka slnečného svitu dosahuje 5 až 7 hodín denne. V nízko položených oblastiach je priemerný ročný úhrn zrážok 800 až 1 200 mm, zatiaľ čo v horách môže presahovať 2 000 mm.

Obyvateľstvo

V Írsku žije približne 4 580 000 obyvateľov. Podľa posledného sčítania z roku 2006 sa Írska republika radí na prvé miesto v rebríčku ročného prírastku obyvateľstva krajín EÚ. Každým rokom rastie populácia o 2 % vplyvom veľkého počtu imigrantov - 46 tis. ročne a aj veľkou pôrodnosťou - 33 tis. Ročne. V mestách žije 60 % populácie, z toho 50 % v Dubline.

Rastlinstvo a živočíšstvo

Na väčšine území Írska ležia lúky a vresoviská. 15 % územia pokrývajú rašeliniská a 5 % rozlohy zaberajú pôvodné listnaté lesy. V krajine prekvapivo rastú vavríny, myrty a plániky, ktoré rastú predovšetkým v Stredomorí. Živočíšstvo už nie je také bohaté, ako bývalo pred príchodom ľudí. S ich príchodom vymizli tunajšie populácie bobrov, divých mačiek, medveďov a vlkov. Dnes tu žijú hlavne drobní hlodavci, vtáci a ovce. Vôbec tu nežijú hady.

Hospodárstvo

Írsko má nepríliš významné nerastné bohatstvo. Ťaží sa hlavne olovo a zinok, ďalej meď, rašelina, stavebný materiál, striebro a zemný plyn. Rozvíjajú sa predovšetkým petrochemický a chemický priemysel, elektronický, kovospracujúci, nábytkársky a potravinársky. Vyrábajú sa tu aj dopravné prostriedky a počítače. V súčasnosti je najmenej rozšíreným odvetvím írskeho hospodárstva poľnohospodárstvo. Vytvára asi 5 % HDP. Pre porovnanie: služby 49 % a priemysel 46 %. Najdôležitejším odvetvím poľnohospodárstva je tradičný chov oviec pre vlnu.