Maďarsko

Maďarsko je vnútrozemský štát v Panónskej nížine v Strednej Európe. Má rozlohu 93 030 km² a asi 10 miliónov obyvateľov. Maďarská republika je členom Európskej únie a Schengenského priestoru. Na severe hraničí so Slovenskom, na severovýchode s Ukrajinou, na východe s Rumunskom, na juhovýchode so Srbskom a Chorvátskom, na juhozápade so Slovinskom a na západe s Rakúskom.
Hlavným mestom krajiny je Budapešť. Ďalšie väčšie mestá nad 100 000 obyvateľov sú Debrecín, Miškovec, Segedín, Pécs. Krajina je členom OECD, v roku 1999 vstúpila do NATO a roku 2004 do Európskej únie. Spolu s okolitými krajinami je členom tzv. Vyšehradskej skupiny.

Povrch

Maďarsko je vnútrozemská krajina rozprestierajúca sa na nížinách v Panónskej panve s pohoriami na slovenských hraniciach s najvyšším vrchom Kékes 1 014 m v pohorí Matra. Až 68 % povrchu krajiny tvoria nížiny, pričom 30 % sa nachádza vo výške 200 – 400 m n. m. Maďarsko je svojou najväčšou riekou Dunajom rozdelené na dve časti, časť západne od Dunaja sa nazýva Zadunajsko. V tejto oblasti sa nachádzajú i východné výbežky Álp a Maďarské stredohorie s pohoriami Mecsek, Bakonský les, Vertešské vrchy. Oblasť na východ od Tisy sa označuje Tiszántúl. Oblasť medzi týmito riekami sa nazýva medziriečie Tisy a Dunaja. Veľkú časť územia tvorí Veľká dunajská kotlina. Na severozápade sa nachádza Malá dunajská kotlina a Severné stredohorie s južnými výbežkami Karpát, ktoré tvorí Matra, Bukové vrchy, Tokajské a Zemplínske vrchy, ktoré zasahujú aj na územie Slovenska. Na severovýchode krajiny sa nachádza suchá step, tzv. pusta.

Podnebie

Maďarsko má kontinentálne podnebie s teplými a suchými letami s občasnými silnými zrážkami a studené zimy s dostatkom snehu. Najvyššie letné teploty dosahujú 42 °C, najnižšie zimné mrazy dosahujú −29 °C. Priemerná teplota v lete je od 27 °C do 35 °C a v zime od 0 °C do −15 °C.

Vodstvo

Najvýznamnejšou riekou v Maďarsku je Dunaj, ktorý preteká krajinou v dĺžke 420 km. Ďalšie rieky sú Tisa a Dráva. Hlavne v okolí Tisy je vybudovaných veľa zavlažovacích zariadení. V Zadunajsku leží Balaton ktoré je najväčšie jazero v strednej Európe. Najväčšie termálne jazero na svete je Hévízske jazero v Kúpeľoch Hévíz. Druhé najväčšie jazero v Panónskej panve je Jazero na Tise, ktoré je možno aj najväčšie umelo založené jazero v Európe.

Obyvateľstvo

V Maďarsku k 31.12. 2010 žilo 9 986 000 obyvateľov. Celkovo má Maďarsko dlhodobo nízku pôrodnosť a prejavuje sa tu dlhodobý pokles počtu obyvateľov. 68% ľudí žije v mestách, pričom v Budapešti takmer až pätina obyvateľstva. Priemerná dĺžka života je 73,44 roka, u mužov 69,27 roka a u žien 77,87 roka. Väčšina obyvateľstva hovorí po maďarsky. Gramotnosť dosahuje 99,4%.
Obyvateľstvo má pomerne homogénne národnostné zloženie, Maďari tvoria 94,40 % obyvateľov. Rómovia 2,02 %, Nemci 1,18 %, Slováci 0,17 %, Chorváti 0,15%, Rumuni 0,14 %, Ukrajinci 0,07 %, Srbi 0,03 %, Gréci 0,07 %, Slovinci 0,05 %, Číňania 0,03 % a iní. Maďari tvoria aj veľké menšiny v okolitých krajinách.

Priemysel

Významnými odvetviami maďarského priemyslu sú strojárstvo (hlavne výroba dopravných prostriedkov, napr. automobilky Suzuki a Opel), chemický priemysel a textilná výroba. V minulosti významný potravinársky priemysel je úzko previazaný s poľnohospodárstvom a v dnešnej dobe stráca svoju dominantnú úlohu. Napriek tomu je však významným exportérom mäsa, hydiny, obilnín a vína.

Poľnohospodárstvo

Poľnohospodárstvo má vhodné podmienky hlavne vďaka priaznivým klimatickým pomerom a kvalitnej pôde, ktorá zaberá asi 60% povrchu krajiny. Rozšírená je živočíšna i rastlinná výroba. V živočíšnej výrobe prevláda chov ošípaných, hovädzieho dobytka, koní, oviec a hydiny. Významnými pestovanými plodinami sú pšenica, kukurica, zemiaky, cukrová repa, slnečnica, sladovnícky jačmeň, tabak, konope a ľan. Významné je tiež pestovanie zeleniny, hlavne papriky, cibule, ktoré sa používajú na výrobu korenia. Produkcia ovocia plne pokrýva domácu spotrebu. Významné je tiež vinohradníctvo a výroba kvalitných vín.