Považská Bystrica

Rozloha: 463 km

Počet obyvateľov: 65 580

Hustota zaľudnenia: 142 obyvateľov na km


Okres Považská Bystrica je rozlohou jeden z najmenších okresov Slovenska. Leží v severozápadnej časti republiky a je najsevernejším okresom Trenčianskeho kraja. Tri susedné okresy, Čadca, Bytča a Žilina sú zo Žilinského kraja, Ilava a Púchov z Trenčianskeho. Susedstvo s okresmi Čadca a Ilava je len symbolické, hranice sú veľmi krátke a vedú po hrebeňoch pohorí. Severná, asi 8 km dlhá hranica, ktorá sa vinie po hrebeni Javorníkov, je zároveň aj štátnou hranicou s ČR.


PRÍRODNÉ POMERY

Jadro okresu leží v severnej časti Považského podolia, ktoré tu tvorí prevažne Podmanínska pahorkatina. Zo severozápadu ju lemujú Javorníky, zo severovýchodu Súľovské vrchy. Najvyšším vrchom územia je Veľký Javorník (1 071 m n. m.) v Javorníkoch. Najnižšie (253 m n. m.) klesá územie pri výtoku Váhu z okresu v katastri obce Beluša.

RELIÉF

V Považskom podolí je reliéf prevažne pahorkatinný. Nižšia časť Javorníkov má vrchovinový reliéf, v ktorom sa miestami vynímajú bradlá z odolnejších hornín. Vyššie časti Javorníkov predstavujú hornatinu. Súľovské vrchy majú zaujímavý reliéf, pretože v menej odolných horninách tam erózia vyhĺbila brázdy a kotliny, z ktorých vystupujú chrbty a bradlá z odolnejších hornín.

PODNEBIE

Považské podolie a svahy pohorí patria do miernej klimatickej oblasti. Najvyššie polohy Javorníkov a Súľovských vrchov sú už v chladnej klimatickej oblasti


PRIEMERNÉ MESAČNÉ TEPLOTY V °C (Nimnica)

mesiac 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. rok

teplota -3,2 -1,3 2,8 8,3 13,3 16,6 18,3 17,5 13,9 8,9 4,.1 -0,2 8,2


PRIEMERNÉ MESAČNÉ ZRÁŽKY V mm (Považská Bystrica)

mesiac 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. rok

zrážky 45 44 46 45 68 87 94 79 52 58 54 46 718


Počet dní so snehovou pokrývkou: 60 – 80

Počet zamračených dní: 120 – 150

Počet jasných dní: 40 – 50


VODSTVO

Najväčším riečnym tokom územia okresu je Váh, do ktorého z pravej strany priteká 21,9 kilometrov dlhá Papradnianka a 21,5 kilometrov dlhý Marikovský potok vtekajúci do Nosickej vodnej nádrže, ktorá sa takisto nachádza na území okresu. Z ľavej strany ústi do Váhu 20 kilometrov dlhá Domanižanka.


PODY

Najčastejším pôdnym typom sú hnedé lesné pôdy (kambizeme), ktoré pokrývajú prevažnú časť Javorníkov a Súľovských vrchov.

Na vápencových horninách bradlového pásma a Súľovských vrchov sa vyskytuje rendzina, nivu Váhu pokrývajú nivné pôdy (fluvizeme)


RASTLINSTVO

Nižšie polohy okresu sú z väčšej časti odlesnené. V Javorníkoch prevládajú smrekové lesy, v Súľovských vrchoch bukové. Pri Váhu sa zachovali malé zvyšky lužného lesa. V Súľovských vrchoch v skalných častiach nájdeme borovicu. V Považsko-bystrickom okrese sa vyskytuje veľmi veľké množstvo chránených rastlín. Je to napríklad: ostrica biela, astra alpínska, poniklec slovenský, orchidea dvojlistá, smlz pestrý, klinček lesklý, klinček peristý včasný, klinček pyšný pravý, veternica lesná, horec Clusiov, orlíček obyčajný, ľalia zlatohlavá, prvosienka holá, drieň obyčajný, žltohlav európsky, lomikameň vystupujúci a kortúza Matthiolova. Prvosienka holá je jarnou okrasou Manínskej tiesňavy a Súľovských skál. Kvitne v apríli na skalách, má ružicu širokých polodužinatých kvetov. Orlíček obyčajný je dekoratívna bylina hájov, lúk a podhorských lesov. Na 60 centimetrov dlhej byľke má veľké fialovo-belasé kvety. Rastie v Zemianskom Kvašove a v Belušských Slatinách. Ľalia zlatohlavá rastie v júli vo vápenatých hájoch. Je to bylina vysoká až 150 centimetrov s purpurovo sfarbenými kvetmi. Voňavé biele kvety klinčeka peristého včasného sa rozvíjajú už v máji a tvoria celé trsy. Veternica lesná nie je obyčajná veternica. Je to nádherný biely kvet široký 5 centimetrov, na až 40 centimetrov vysokej chlpatej stonke.


ŽIVOČÍŠSTVO

Prírodne rôznorodé územie okresu obývajú najmä živočíchy listnatých a ihličnatých lesov, v Nosickej vodnej nádrži sa hojne vyskytuje vodné živočíšstvo. Typickými zástupcami tohto územia sú divé kačice, potápky, volavky, v pohoriach jariabok hôrny, jelenia, srnčia a diviačia zver. K chráneným druhom patria: vydra riečna, hlavátka podunajská, netopier vodný, jasoň červenooký, ľabtuška vrchovská, medveď hnedý, tetrov hoľniak. ADMINISTRATÍVNY

VÝVOJ

Územie celého dnešného okresu patrilo od 13. storočia do roku 1948 do Trenčianskej stolice. Okres Považská Bystrica vznikol roku 1023. Mal podobné hranice ako dnešný okres. Jediný rozdiel bol v tom, že na juhozápade nepatrili okresu obce Pružina, Slopná, Dolný a Horný Lieskov. Pri zmenách v roku 1928 stratil okres Považská Bystrica ešte ďalšie dve obce – Ďurďové a Podskalie. Dnešnú podobu získal okres v roku 1949. Vtedy k nemu pričlenili 6 spomínaných obcí na juhozápade, v porovnaní s obdobím pred rokom 1949 však stratil obec Malé Lednice. V rokoch 1949 – 1960 bola Považská Bystrica súčasťou Žilinského kraja.

Pri zmene správneho členenia v roku 1960 sa tento okres podstatne zväčšil, pretože k nemu pričlenili dva celé okresy, a to Púchov a Ilavu a ešte aj okres Malé Lednice. V rokoch 1960 – 1990 patril okres do Stredoslovenského kraja.


OBYVATEĽSTVO

Počet obyvateľov v okrese Považská Bystrica je takmer rovnaký ako celoslovenský priemer. Hustotou zaľudnenia však priemer výrazne prevyšuje. Sídla sú tu rozmiestnené pomerne rovnomerne, obyvateľstvo je však sústredené predovšetkým v strede okresu. V okresnom meste žije až 65,6 % z celkového počtu obyvateľov. Podobne ako v ostatných okresoch, ktorých jadrom je Považské podolie, aj tu sa počet obyvateľov za posledných 150rokov, no najmä v rokoch 1950 – 1991, prudko zvyšoval.

VÝVOJ POČTU OBYVATEĽOV

Rok 1869 1921 1950 1991 1995

Počet obyv. 19 198 23 223 32 701 62 798 65 580


VEKOVÁ ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA

Predproduktívny vek: 26,3 %

Produktívny vek: 57,5 %

Poproduktívny vek: 16,2 %


NÁRODNOSTNÁ ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA

Slovenská národnosť: 98,4 %

Česká: 1,2 %

Maďarská: 0,1 %

Rómska: 0,1 %

Ostatné: 0,2 %


ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA PODĽA VZDELANIA

Základné vzdelanie: 25,2 %

Učňovské: 21 %

Stredné odborné 1,4 %

Stredné všeobecné s maturitou: 2,6 %

Stredné odborné s maturitou: 16,4 %

Vysokoškolské: 5,4 %


SÍDLA

V okrese Považská Bystrica je 28 obcí, z toho 1 mesto. Považská Bystrica vznikla v úzkom priestore severnej časti považského podolia medzi Súľovskými vrchmi a Javorníkmi. Je 14. Najväčším mestom Slovenska. Prvá písomná zmienka o sídle pochádza z roku 1330. Od roku 1923 plní funkciu okresného mesta. Jeho rozvoj sa zrýchlil budovaním strojárskeho priemyslu od roku 1928.


VEĽKOSTNÁ ŠTRUKTÚRA VIDIECKYCH OBCÍ

0 – 199 obyvateľov: 6 obcí

200 –499 obyvateľov: 8 obcí

500 –999 obyvateľov: 4 obce

1000 - 1999 obyvateľov: 7 obcí

viac ako 2000 obyvateľov: 2 obce (Papradno, Udiča)


POZORUHODNÉ ÚDAJE O VIDIECKYCH OBCIACH

Najstaršia: Domaniža (1268)

Najmladšia: Jasenica (1921)

Najnižšie položená: Udiča (282 m n. m.)

Najvyššie položená: Vrchteplá (520 m n. m.)

S najväčším katastrom: Papradno (5582 hektárov)

S najmenším katastrom: Záskalie (242 hektárov)

S najväčším počtom obyvateľov: Papradno (2700)

S najmenším počtom obyvateľov: Počarová (141)


HOSPODÁRSTVO

Priemysel sa sústreďuje do Považskej Bystrice. Najvýznamnejším závodom sú Považské strojárne a.s., kde sa vyrábajú obrábacie stroje, letecké motory, mopedy Korado, špeciálna technika, malotraktory a rôzne strojárenské zariadenia. Vody Váhu využíva na výrobu elektrickej energie vodná elektráreň v Považskej Bystrici. V malej časti v okolí Váhu prevláda pšenično – jačmenno – zemiakárska produkcia.

Rozľahlé územia Javorníkov sa využívajú na pestovanie zemiakov a ako pasienky. Napriek tomu, že okres hraničí s Českou republikou, na jeho území sa nenachádza ani jeden hraničný prechod. Považská Bystrica je vzdialená od Trenčína 44 kilometrov, od Žiliny 41 kilometrov a od Bratislavy 172 kilometrov. Okresným mestom prechádza najvýznamnejší cestný a železničný ťah na Slovensku: Bratislava – Žilina – Košice. CESTOVNÝ RUCH

Cestovný ruch okresu sa sústreďuje v okolí vodnej nádrže Nosice. Veľmi atraktívna je Manínska tiesňava a celé Súľovské vrchy. Pozoruhodné kultúrnohistorické pamiatky sú Považský hrad, renesančný kaštieľ svätého Burga z roku 1631 v Považskom Podhradí, rokokový kaštieľ postavený v rokoch 1750 – 1775 v Považskom Podhradí, vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici a renesančný kaštieľ v Orlovom. Vo Sverepci sa pravidelne usporadúvajú medzinárodné motoristické preteky.


POVAŽSKÝ HRAD

Ruiny Považského hradu stoja na pravom brehu Váhu, na ostrohu výbežkov pohoria Javorníky. Pôvodne to bol kráľovský hrad, prvýkrát spomínaný ku koncu 14. storočia, ktorý spravovali kráľovský kasteláni. Po roku 1397 bol v rukách poľského šľachtica Ctibora zo Ctiboríc, ktorý sídlil na hrade Beckov a od kráľa Žigmunda dostal za vojenské zásluhy Považskú Bystricu. Po smrti Ctibora sa hrad stal znovu kráľovským majetkom. Kráľovná Alžbeta prenechala hrad českému kapitánovi Ulrichovi Cillskému, ktorý hájil záujmy kráľovského dvora. Po ústupe Cillského hrad zaujali Podmanickí. Ján Podmanický príslušenstvo hradu od roku 1458 postupne zveľaďoval získavaním okolitých majetkov. Súčasne dobudovával aj hrad. Poslední z rodu, bratia Ján a Rafael boli známi lúpežní rytieri. Prepadávali kupcov a obce. Preto boli odsúdení; roku 1545 boli však omilostení. Zomreli bez potomkov. Po Rafaelovej smrti sa hrad znovu stal kráľovským majetkom. Potom hrad patril Gašparovi Serédymu. Po jeho smrti sa stal pánom hradu A. Ballasa, ktorý venoval značné finančné prostriedky na opevňovacie práce na hrade, kvôli očakávaným tureckým nájazdom, ku ktorým nakoniec nedošlo. Koncom 17. storočia obliehalo hrad vojsko, keď sa jeho majiteľ Imrich Balassa pridal k Tokolyho povstaniu. Na čas náporu odolal, ale cisárske vojsko v roku 1684 hrad dobylo a zničilo. Určitý čas boli zrúcaniny hradu v rukách rodiny Szapáryovej. Nakoniec v polovici 19.storočia prešli do majetku rodiny Popper.

Od roku 1698 sa hrad postupne rozpadával.


SLUŽBY

Kiná: Mier, Kino v kultúrnom dome

Reštaurácie: Čínska reštaurácia Jasmín ...

Hotely: Manín, Sparta, Váh ...

Športové areály: krytá plaváreň, športová hala (usporadúvajú sa v nej viaceré medzinárodné súťaže), futbalový štadión v Považskej Bystrici, futbalové ihriská, zimný štadión, kúpalisko ...


CHRÁNENÉ ÚZEMIA

Do okresu Považská Bystrica zasahujú 2 chránené krajinné oblasti – Strážovské vrchy a Kysuce (pozostávajú z časti pohorí Javorníky, Turzovská vrchovina a Moravsko – Sliezske Beskydy). Centrálne časti Javorníkov a Strážovských vrchov sú navyše chránenými oblasťami prirodzenej akumulácie vôd. Maloplošné chránené územia tvoria 3 národné prírodné rezervácie: Manínska tiesňava (vyhlásená 27. apríla 1967), Podskalský Roháč a Strážov, 3 prírodné reštaurácie: Čertov, Klapy, Kostelecká tiesňava a 3 prírodné pamiatky: Bosmany, Briestenné a Prečínska skala.


HISTÓRIA ŠPORTU V POVAŽSKEJ BYSTRICI

Začiatky organizovaného športu v Považskej Bystrici spadajú do rokov skončenia 1. svetovej vojny. V roku 1920 založila hŕstka mladých športových nadšencov športový klub. V mestách a obciach, kde vznikali nové priemyselné závody, sa zakladali telovýchovné jednoty. V Považskej Bystrici začal kraľovať futbal. Prvé ,,oficiálne” stretnutie sa zohralo v roku 1921. Hrávali sa však iba priateľské stretnutia a až v roku 1929 Športový Klub Považská Bystrica po prvýkrát zaradili do 1.B triedy Trenčianskej futbalovej župy; klub tu hral až do roku 1934. V roku 1929 sa začal stavať strojársky závod v Považskej Bystrici. Po likvidácii závodu Patrónka v Bratislave a jeho presťahovaní do Zbrojovky podstatná časť zamestnancov Patrónky prešla pracovať do Považskej Bystrice. Bolo medzi nimi i niekoľko aktívnych športovcov, športových nadšencov aj funkcionárov, ktorí sa v roku 1933 pričinili o založenie novej telovýchovnej jednoty, ktorá dostala názov ŠK Munička Považská Bystrica. Lepšie finančné podmienky v Muničke boli jednou z príčin prestupu časti futbalistov ŠK Považská Bystrica do novozaloženej telovýchovnej jednoty a neskôr aj ukončenia činnosti ŠK Považská Bystrica, takže ŠK Munička sa stal organizátorom všetkého športového života v meste. Nová telovýchovná jednota začala činnosť s tromi oddielmi – futbalovým, tenisovým a atletickým. Vybudovalo sa futbalové ihrisko, neskôr ihriská na hádzanú, volejbal a tenisové dvorce. Postupne vznikali aj ďalšie oddiely – cyklistický, plavecký, hádzanársky, kolkársky a stolnotenisový. Rozširovanie výroby v Zbrojovke umožnilo poskytovať zamestnanie aj mnohým popredným športovcom a organizátorom športového diania, ktorí prispeli k rastu popularity považsko-bystrického športu v rámci Slovenska. Avšak po roku 1989 začal šport v Považskej Bystrici trochu upadať. Aj v športe vidieť závislosť obyvateľov od Považských strojární, ktorá trvá, aj keď v menšej miere dodnes.


Pouzitá literatúra:

Kraje a okresy Slovenska

Slovenské hrady a kaštiele

Kapitoly o prírode a kvetoch

Od ŠK Municka po TJ ZVL Povazská Bystrica.