Napriek tomu osudy komunity boli často neisté, až sa usadili vo vlastnej štvrti, v priestore medzi mestskými hradbami a Hradným vrchom.Najvzácnejšou židovskou pamiatkou v meste je mauzóleum na miestach najstaršieho z troch bratislavských židovských cintorínov. Sú tu náhrobky významných osobností, učencov, rabínov. Je tu pochovaný Rabbi Chatham Sopher (Schreiber), ktorý prednášal na vysokej rabínskej škole a počúvali ho tisícky študentov z celej Európy i Blízkeho východu. Už za svojho života bol považovaný za neomylného a nazývali ho "Posledný z posledných veľkých". Kult rabína Sophera pretrval a aj dnes na jeho hrob kladú lístky s prosbou veriaci židia z celého sveta. V mauzóleu sú náhrobky aj ďalších významných bratislavských židovských rodín - predkovia básnika Heinricha Heineho, detského psychológa Bruna Bettelheima, či Feuchtwangerovho "Žida Süsa". Hudba v Bratislave

Bratislava bola v minulosti úzko napojená na európske a viedenské kultúrne, predovšetkým však na hudobné dianie. Najväčší rozsah hudobných aktivít bol v meste v 18. storočí. Vznikla tu prvá verejná hudobná škola v Rakúsko-uhorskej monarchii a hudobnými centrami sa stali šľachtické paláce, mnohé s vlastnými kvalitnými hudobnými telesami.Hudobný život bol vtedy v Bratislave skutočne intenzívny. Mozart tu koncertoval už ako šesťročný, Haydn bol kapelníkom rodiny Esterházyovcov, Beethoven navštívil mesto prvý raz roku 1796, v dóme uviedli jeho Misu solemnis a v neďalekej Dolnej Krupej skomponoval Sonátu pre Elišku. Franz List prišiel do mesta ako 9-ročný a bratislavskí mecenáši sa zozbierali na jeho štúdium. Neskôr spolu s Rubinsteinom pripravil benifičný koncert na výstavbu pomníka skladateľa J. N. Hummela, bratislavského rodáka a Mozartovho žiaka. Možno povedať, že azda nebolo významnejšieho európskeho hudobníka a skladateľa, ktorý by v Bratislave nekoncertoval. Hudobné dejiny Bratislavy sa priam hemžia osobnosťami a uvedenými opusmi. Na túto tradíciu naväzuje súčasné hudobné dianie a meno mesta vo svete šíria nielen Bratislavské hudobné slávnosti, ale i osobnosti tzv. Bratislavskej speváckej školy - Lucia Popp, Edita Grúberová, Gabriela Beňačková, či Peter Dvorský a Sergej Kopčák. Veda a technika

V 18. storočí sa Bratislava stala najväčším a ekonomicky najvýznamnejším mestom Uhorska. V meste bolo sedemdesiat cechov a začali vznikať prvé manufaktúry.Napriek neskoršej stagnácii, ktorá začala za panovania cisára Jozefa II., Bratislavčania aktívne reagovali na "novoty", ktoré prinášala doba. Dodnes sa zachovala prvá stanica konskej železnice z roku 1840 i staničná budova, na ktorú prišiel prvý parný rušeň roku 1873.