OBSAH:
1. Prírodné podmienky
2. História mesta Prešov a kultúrne hodnoty
3. Demografia
4. Hospodárstvo regiónu
5. Občianska vybavenosť
6. Preprava a prepravné vzťahy
7. Technická infraštruktúra
8. Dane
9. Náklady na obstaranie nehnuteľností


1. PRÍRODNÉ PODMIENKY

1.1. VYMEDZENIE A POLOHA ÚZEMIA PREŠOVA

Územie mesta leží v centrálnej časti východného Slovenska v severnej časti Košickej kotliny. Prešov má výhodnú dopravnú polohu na tradičnej križovatke ciest vedúcich zo západu na východ a zo severu na juh. Mestom prechádza medzinárodný severo-južný železničný koridor Poľsko - Plaveč - Prešov - Košice - Čaňa - Maďarsko. V cestnej doprave je Prešov uzlom západo - východného cestného ťahu Česko - Žilina - Prešov - Vyšné Nemecké - Ukrajina a severojužného ťahu Poľsko - Vyšný Komárnik - Svidník - Prešov - Košice - Milhosť - Maďarsko. Z politicko - správneho hľadiska je Prešov sídlom Prešovského kraja, prvého medzi ôsmymi slovenskými krajmi, podľa počtu obyvateľov a druhého v poradí, podľa rozlohy. Je hlavným administratívnym centrom gréckokatolíckych a pravoslávnych veriacich v SR. Vo veľkostnom rebríčku slovenských miest je Prešov tretí za Bratislavou a Košicami. Najbližšími veľkomestami sú (podľa vzdušných vzdialeností) Košice (35 km), Užhorod (96 km), Miskolc (115 km), Tarnów (127,5 km), Nyíregyháza (135 km), Rezsów (142 km), Krakow (168 km), Debrecen (185 km) a Satu Mare (198 km). Od Budapešti je Prešov vzdialený 250 km a od hlavného mesta SR Bratislavy až 345 km.

1.2. Fyzickogeografická charakteristika Prešova

1.2.1. LITOGEOGRAFICKÁ A MORFOGEOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA

Z litogeografického hľadiska je územie heterogénne. Najstaršou časťou sú eocénne flyšové súvrstvia centrálnokarpatského paleogénu, ktoré budujú západnú časť územia.
Z nerastných surovín majú význam len nerudné suroviny. Najvýznamnejšou je kamenná soľ. Z ďalších surovín majú význam stavebné. Ide o štrky a piesky a tehliarske hliny.
Litogeografické podmienky sa odrážajú v reliéfe. Na území Prešova zasahujú tri geomorfologické celky. Košická kotlina vypĺňa dve tretiny územia na východe. V severozápadnej časti tu zasahuje Spišsko-šarišské medzihorie a v juhozápadnej časti Šarišská vrchovina.

1.2.2.