Prešov
OBSAH:
1. Prírodné podmienky
2. História mesta Prešov a kultúrne hodnoty
3. Demografia
4. Hospodárstvo regiónu
5. Občianska vybavenosť
6. Preprava a prepravné vzťahy
7. Technická infraštruktúra
8. Dane
9. Náklady na obstaranie nehnuteľností
1. PRÍRODNÉ PODMIENKY
1.1. VYMEDZENIE A POLOHA ÚZEMIA PREŠOVA
Územie mesta leží v centrálnej časti východného Slovenska v severnej časti Košickej kotliny. Prešov má výhodnú dopravnú polohu na tradičnej križovatke ciest vedúcich zo západu na východ a zo severu na juh. Mestom prechádza medzinárodný severo-južný železničný koridor Poľsko - Plaveč - Prešov - Košice - Čaňa - Maďarsko. V cestnej doprave je Prešov uzlom západo - východného cestného ťahu Česko - Žilina - Prešov - Vyšné Nemecké - Ukrajina a severojužného ťahu Poľsko - Vyšný Komárnik - Svidník - Prešov - Košice - Milhosť - Maďarsko. Z politicko - správneho hľadiska je Prešov sídlom Prešovského kraja, prvého medzi ôsmymi slovenskými krajmi, podľa počtu obyvateľov a druhého v poradí, podľa rozlohy. Je hlavným administratívnym centrom gréckokatolíckych a pravoslávnych veriacich v SR. Vo veľkostnom rebríčku slovenských miest je Prešov tretí za Bratislavou a Košicami. Najbližšími veľkomestami sú (podľa vzdušných vzdialeností) Košice (35 km), Užhorod (96 km), Miskolc (115 km), Tarnów (127,5 km), Nyíregyháza (135 km), Rezsów (142 km), Krakow (168 km), Debrecen (185 km) a Satu Mare (198 km). Od Budapešti je Prešov vzdialený 250 km a od hlavného mesta SR Bratislavy až 345 km.
1.2. Fyzickogeografická charakteristika Prešova
1.2.1. LITOGEOGRAFICKÁ A MORFOGEOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA
Z litogeografického hľadiska je územie heterogénne. Najstaršou časťou sú eocénne flyšové súvrstvia centrálnokarpatského paleogénu, ktoré budujú západnú časť územia.
Z nerastných surovín majú význam len nerudné suroviny. Najvýznamnejšou je kamenná soľ. Z ďalších surovín majú význam stavebné. Ide o štrky a piesky a tehliarske hliny.
Litogeografické podmienky sa odrážajú v reliéfe. Na území Prešova zasahujú tri geomorfologické celky. Košická kotlina vypĺňa dve tretiny územia na východe. V severozápadnej časti tu zasahuje Spišsko-šarišské medzihorie a v juhozápadnej časti Šarišská vrchovina.
1.2.2.
KLIMAGEOGRAFICKÁ A HYDROGEOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA
Priemerná ročná teplota je 8,6 C, najteplejším je júl (19,5 C) a najchladnejším je január (-3,9 C), ročná amplitúda je 23,4 C.
Priemerný ročný úhrn zrážok činí 631 mm, počet dní so zrážkami sa pohybuje od 90 do 130 v roku. Počet dní so snežením od 30 do 42.
Hydrogeograficky patrí záujmové územie do úmoria Čierneho mora, k povodiu Torysy, ktorá preteká územím v dĺžke 8,5 km. Najvýznamnejším ľavostranným prítokom Torysy je Sekčov, ktorý odvodňuje východnú časť územia a južne od mesta sa vlieva do Torysy. Na južnom okraji extravilánu Prešova priberá Torysa Delňu.
Na území Prešova je možné zaznamenať bohatý výskyt minerálnych prameňov. Význam majú pramene v juhozápadnej časti územia - Borkút, Popík a Malý Borkút s vývermi slabo mineralizovanej vápenato - horečnatej vody s výdatnosťou 1l/s. V lokalite Cemjata - Kvašná Voda sú tri pramene, z ktorých najvýdatnejší na Cemjate (9l/s) má vápenato-horečnú uhličitú vodu s celkovou mineralizáciou 1 631,7 mg/l. V súčasnosti sú pramene vítanou súčasťou mestského lesoparku, ktorý tvorí prímestskú rekreačnú zónu.
2. HISTÓRIA MESTA PREŠOV A KULTÚRNE HODNOTY
2.1. Hospodársko - politická a sociálna história
Fyzickogeografické podmienky vytvárali rámec pre rozvoj osídlenia Prešova a okolia. Jeho počiatky siahajú do stredného paleolitu. Kontinuálne osídlenie je tu možné zaznamenať od neolitu. Počiatky slovanského osídlenia siahajú do 8. stor. n.l.
Koncom 12. stor. sa začali usadzovať v Prešove aj Nemci zo Spiša, pôvodom Sasi, ktorí využili tradíciu miestneho trhu a výhodnú polohu Prešova na križovatke krajinských ciest do Spiša, Poľska, Haliče, Zemplínu a horného Potisia. Nemecké dosídľovanie sa zintenzívnilo po tatárskom vpáde v roku 1241 a prispelo k postupnej premene vidieckej osady na mesto. Na tento proces pozitívne vplýval aj rozvoj remeselnej výroby a obchodu. K vlastnému udeleniu mestských privilégií došlo v roku 1299, kedy sa stal Prešov slobodným kráľovským mestom.
V 14. - 16. stor. dochádza k rozvoju remeselnej výroby, v ktorej dominovali kovospracujúce, textilné a potravinárske remeslá. V priebehu 17. stor. bola prosperita vystriedaná postupne stagnáciou až úpadkom mesta.
Do 18. stor. vstúpil Prešov ekonomicky zruinovaný. Začala sa postupná konsolidácia ekonomiky mesta a opäť sa oživila remeselná výroba. Začali sa zakladať aj manufaktúry, ktoré však nemali trvalejší charakter. Významnou mestotvornou funkciou ostal obchod. Ekonomická konsolidácia prispela aj k rastu počtu obyvateľov.
Ekonomická báza mesta v 2. pol. 19. stor. bola veľmi slabo rozvinutá. Boli tu len malé podniky.
V roku 1870 bolo mesto napojené na železničnú trať z Košíc do Kysaku, avšak ani táto skutočnosť nebola impulzom pre industrializáciu mesta. Po vzniku samostatného Česko - Slovenska v roku 1918 sa Prešov ocitol v nevýhodnej ekonomicko-geografickej polohe. Staré dopravné línie, orientované severo-južne stratili význam a jediná výkonná dopravná košicko-bohumínska trať viedla mimo územia mesta. V dôsledku tejto skutočnosti sa v meste ani v tomto období nezačala industrializácia. Najväčším priemyselným podnikom bol závod na výrobu soli. Význam mesta sa zvýšil v období existencie slovenského štátu v roku 1939 - 1945. Prešov bol sídlom Šarišsko-zemplínskej župy a nemeckého konzulátu. Rozvíjal sa i priemysel.
Na území východného Slovenska sa v 50. rokoch začal intenzívny proces industrializácie. V Prešove postupne vznikli najmä závody strojárskeho, elektrotechnického a kovospracujúceho priemyslu, odevného priemyslu, drevospracujúceho priemyslu, potravinárskeho priemyslu.
2.2. Kultúrne hodnoty města a významné kultúrne pamiatky
Rím-kat. kostol Františkánov - stredoveký,
Grécko-kat. kostol - barokový
Bývalý grécko-kat. biskupský palác - klasicist. z r. 1848
Františkánska bašta z 13. stor.
Astronomická pozorovateľňa z r. 1927
Divadlo J. Záborského - renes. mešt. dom z roku 1600
Rímsko-kat. fara - renes. dom zo 17 stor.
Rákocziho dom - renesančný objekt
Farský kostol sv. Mikuláša - gotický zo 14. stor.
Kostol evanjelický a.v. neskororenesančný
Bosákova banka
Brána Florián - zvyšky opevnenia mesta
Caraffova väznica z 15.stor.
Rím.-kat. kostol sv. kríža na Kalvárii rok výstavby 1721-1752
Židovská synagóga z roku 1888
Zvyšky mestských hradieb - Kováčska bašta
Bývalé evanj. kolegiálne gymnázium rok výstavby 1910-1911
Mestská vodáreň
Župný dom - rokokovo-klasicistický z roku 1790
Súsošie sv. Rócha z roku 1730
Neptúnova fontána
Pamätník na pamiatku "Prešovských jatiek" na budove ev. kol.
Kúpele Cemjata
Kaplnka sv. Donáta na Cemjate
Kaštieľ Nižná Šebastová zo 17. stor.
Kláštor Nižná Šebastová - barokový objekt zo 17. stor.
Kláštor Františkánov N. Šebastová z roku 1634
Rím.-kat. kostol Nižná Šebastová z roku 1634
Kostol sv. Jána Krstiteľa - banský z roku 1624
Rímsko- kat. kostol sv. Trojice - gotický z roku 1413
Zrúcanina gotického hradu - Soľnohrad
Čierny orol /PKO/ - bloková dvojpodlažná stavba
Národné kultúrne pamiatky
Kolégium renesančný objekt z roku 1666-1668
Solivary - sústava deviatich objektov
Chránené územia - prírodné rezervácie
Holá hora /Kollmanova záhrada/
3. DEMOGRAFIA
3.1. Obyvateľstvo
3.1.1.
RAST POPULÁCIE OD ROKU 1989
Údaj je za mesto Prešov
rok počet obyvateľov
1989 89.081
1990 90.727
1991 88.965
1992 90.058
1993 90.963
1994 92.013
1995 92.087
1996 93.147
1997 93.461
1998 93.792
1999 95.760
3.1.2. VEKOVÁ ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽOV MESTA PREŠOV
Počet obyvateľov v predproduktívnom veku..............22,7%
Počet obyvateľov v produktívnom veku..................62,7%
Počet obyvateľov v poproduktívnom veku................14,6%
Priemerný vek populácie...............................33,5 roka
Stredná dĺžka života - muži...........................67,5 roka
- ženy...........................75,6 roka
3.2. Zamestnanosť
-¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦T¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦T¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦
- - Okres Prešov - Mesto Prešov-
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
-Počet obyvateľov - 160.040 - 95.760 -
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
-muži - 78.034 - 46.700 -
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
-ženy - 82.006 - 49.060 -
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
-Ekonomicky aktívne obyv. - 69.142 - 41.371 -
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
-Nezamestnaní (viď tabuľky) - - -
L¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦-
Nezamestnaní k 31.07.2000
-¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦T¦¦¦celkom¦¦¦¦¦¦¦¦T¦¦¦¦¦¦¦z toho¦¦¦¦
-Veková štruktúra - okres Prešov - mesto Prešov -
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
- 15 - 19 r. - 2 677 - 1 376 -
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
- 20 - 24 r. - 3 899 - 2 251 -
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
- 25 - 29 r. - 2 336 - 1 208 -
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
- 30 - 34 r. - 2 025 - 1 017 -
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
- 35 - 39 r. - 2 091 - 1 116 -
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
- 40 - 44 r. - 2 137 - 1 233 -
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
- 45 - 49 r. - 1 915 - 1 115 -
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
- 50 - 54 r. - 1 427 - 833 -
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
- 55 - 59 r. - 520 - 264 -
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
- 60 r.
a viac - 23 - 11 -
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
- Spolu: - 19 050 - 10 424 -
L¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦-
Nezamestnaní podľa štruktúry vzdelania
-¦¦¦¦¦¦¦¦¦T¦¦celkom¦¦¦T¦z toho¦¦¦¦¦T¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦
-Profesná - - - -
-štruktúra-okr. Prešov-mesto Prešov- Vysvetlivky -
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
- 1 - 156 - 112 -Vedecká výchova-vedecký smer -
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
- 2 - 686 - 519 -Vysokoškolské vzdelanie -
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
- 3 - 1 132 - 847 -Vyššie vzdelanie-bakalárske -
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
- 4 - 699 - 482 -Úplné stredné odb. s maturitou-
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
- 5 - 1 267 - 841 -Úplné stred.všeobecné s matur.-
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
- 6 - 233 - 57 -Úplné stredné s maturitou -
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
- 7 - 2 539 - 1 328 -Stredné odborné bez maturity -
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
- 8 - 818 - 384 -Vyučenie -
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
- 9 - 3 405 - 1 365 -Úplné základné vzdelanie -
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
- 0 - 8 115 - 4 489 -Nedokončené základné vzdelanie-
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
- Spolu: - 19 050 - 10 424 - -
L¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦-
Miera nezamestnanosti v okrese Prešov
rok 1995 - 16.5%
rok 1996 - 15.64%
rok 1997 - 14.87%
rok 1998 - 17.28%
1.štvrťrok 2000 - 24,44%
3.3. Príjem
Priemerná mesačná mzda v národnom hospodárstve za rok 1999 dosiahla výšku 10.728,-Sk. V Prešovskom kraji je priemerná mesačná mzda nižšia približne o 15%.
4. HOSPODÁRSTVO REGIÓNU
4.1. Všeobecná charakteristika
Hospodárstvo kraja charakterizuje vo vysokej miere priemysel
a poľnohospodárstvo. Na jeho území má zastúpenie chemický
priemysel /v okresoch Humenné,Poprad/, pomerne rovnomerne
je v území rozmiestnený potravinársky priemysel. Strojársky
a elektrotechnický priemysel je v nejakej podobe zastúpený
vo všetkých okresoch. Textilný a odevný priemysel je koncentro-
vaný do okresov Prešov a Svidník. Drevospracujúci priemysel
je umiestnený v okresoch Prešov a Vranov nad Topľou.
Ekonomická výkonnosť jednotlivých okresov Prešovského kraja
je pomerne nízka.
Na tvorbe hrubého obratu sa v nich vo vysokej
miere podieľa práve priemysel. Preto sa ukazuje, že z pohľadu
rozvoja väčšiny týchto okresov je dôležitá ďalšia reštruktu-
ralizácia najmä strojárskeho a elektrotechnického priemyslu,
potravinárskeho,textilného a odevného priemyslu, ako i drevos-
pracujúceho priemyslu,pretože tieto odvetvia priamo ovplyv-
ňujú situáciu v uvedených okresoch.
Prešovský kraj sa podieľa na tvorbe HDP 7,5 % v rámci SR,
čo je 89 353 mil. Sk. Hrubý piemyselný obrat v okrese Prešov je cca 7.500 mil.Sk/rok.
4.2. Regionálna podniková základňa
Napriek recesii, ktorú prežíva slovenská ekonomika v posledných rokoch, je priemysel naďalej veľmi významnou funkciou Prešova. Jeho odvetvová štruktúra je výrazne diverzifikovaná. V meste pôsobilo v roku 1994 30 priemyselných jednotiek s počtom 25 a viac pracovníkov a 105 drobných firiem (s počtom do 25 pracovníkov).
Najvýznamnejším je strojársky a kovospracujúci priemysel. Reprezentujú ho a.s. Křížík - výrobca elektromerov, regulačnej a automatizačnej techniky, pneumatických valcov a priemyselných robotov. Akciová spoločnosť má vyše 1 800 zamestnancov. Podobný výrobný program majú akciová spoločnosť ZPA a akciová spoločnosť ZPA ARMACT Prešov s 800 pracovníkmi. Všetky sú združené v holdingovej spoločnosti ZPA Křížik Holding. Významným podnikom je a.s. ZVL AUTO, vyrábajúci valivé ložiská a ložiskové krúžky. Tretím závodom tohto odvetvia je a.s. VAP - Výroba automobilového príslušenstva, ktorý vyrába hydraulické a vzduchové brzdy a teleskopické tlmiče vzduchového preťaženia. ďalšími menšími strojárskymi a elektrotechnickými firmami sú Stavstroj, Camea, Spinea, Automobilové závody a Vojenský opravárenský závod. Strojárskou výrobou sa zaoberá aj s.r.o. VUKOV EXTRA, ktorej hlavným zameraním je však výskum, vývoj a projekcia prostriedkov robotizácie, automatizácie a jednoúčelových technologických strojov. Výskumný ústav kovopriemyslu pri týchto činnostiach spolupracuje s medzinárodným výskumno-výrobným združením Robot.
Popredným odvetvím je konferenčný priemysel.
Drevospracujúci priemysel zastupuje nemecká firma Kronspan a.s. v Šarišských Lúkach a závod Drevostol v Prešove.
Rozsiahly je potravinársky priemysel. Unikátnym podnikom je a.s. Solivary, jediný závod na ťažbu a spracovanie soli na Slovensku. Prešov je tradičným strediskom polygrafického priemyslu. Priemysel sa sústreďuje hlavne v južnej časti mesta, kde vytvára komplex s dopravnými areálmi a v severovýchodnej časti mesta v Šariškých Lúkach (Širpo).
Niektoré závody sú na okraji centrálnej mestskej zóny.
Tradične rozvinutou oblasťou v Prešove je stavebníctvo. Z najznámejších stavebmých firiem je možné spomenúť Pozemstav, Staving, Prvú Prešovskú stavebnú a.s., Agrostav, Pehaes, D.U.M., Stavba v.d. Lesostav, Unistav, Opal - Building, Cestné stavby, Inžinierske stavby, Ekoprim Poľnohospodárske stavby a mnoho malých stavebných firiem. Prešovské stavebné firmy realizovali stavby väčšieho rozsahu v Čechách, Nemecku, Rusku, pričom ich konkurenčnou výhodou pri dobrej kvalite a tradíciách je nízka cena spôsobená nižšou cenou práce, ako v iných regiónoch.
4.3. Zoznam veľkých podnikov v meste Prešov
1. ZVL Auto spol. s r.o. 850 zamestnancov
2. ZPA Křížik a.s. 500 zamestnancov
3. Křížik a.s. 1 600 zamestnancov
4. VAP a.s. 460 zamestnancov
5. OZKN a.s. 1 220 zamestnancov
6. Vzorodev v.d. 560 zamestnancov
7. Pivovar Šariš a.s. 490 zamestnancov
8. Pozemstav a.s. 140 zamestnancov
9. Unistav s.r.o. 180 zamestnancov
10. Staving a.s. 190 zamestnancov
11. PPS Holding a.s. 113 zamestnancov
12. Ekoprim s.r.o. 104 zamestnancov
5. OBČIANSKA VYBAVENOSŤ
Na území mesta Prešov sa nachádzajú tieto zariadenia občianskej vybavenosti:
5.1. Školstvo a výchova
a) Základné školy : - počet 22 ( z toho 2 cirkevné)
- počet žiakov 13 970
- priemerná naplnenosť tried 24 žiakov
- počet tried 579
b) Stredné školy :
Počet - 33
Počet študentov - 11.265
Počet tried - 460
Priemerná naplnenosť - 24 žiakov/tr.
5.1.2. INŠTITÚCIE ODBORNÉHO VZDELÁVANIA PRACOVNÍKOV
5.1.3. UNIVERZITY
Prešovská univerzita Prešov
- gréckokatolícka fakulta - 269 študentov
- 77 absolventov
- pravoslávna fakulta - 118 študentov
10 absolventov
- pedagogická fakulta - 761 študentov
- 318 absolventov
- filozofická fakulta - 1 796 študentov
185 absolventov
- fakulta humanitných a prírodných vied - 1225 študentov
Technická univerzita Košice
- fakulta výrobných technológií - 589 študentov
- pracovisko strojníckej fakulty
Údaje sú k 31.7.2000
5.1.4.
ORGANIZÁCIE POSKYTUJÚCE TECHNICKÉ ALEBO ODBORNÉ ŠKOLENIA
Na území mesta poskytujú technické a odborné školenia vo väčšom rozsahu :
a) AKADÉMIA VZDELÁVANIA PREŠOV
Ponuka vzdelávacích programov :
A/ Semináre na aktuálnu tému - 790 absolventov
B/ Kurzy odbornej spôsobilosti - 135 absolventov
- základná príprava technikov PO,
- školenie odbornej spôsobilosti elektrotechnikov,
- školenie odbornej spôsobilosti so skúškami pracovníkov obsluhy nízkotlakových kotlov na plynné, kvapalné a tuhé palivá,
- preškolenie pracovníkov z predpisov na zabezpečenie BOZP a ustanovených pracovných podmienok,
C/ Rekvalifikačné kurzy - 264 absolventov
- manažérska príprava,
- public relations,
- účtovníctvo pre podnikateľské subjekty,
- základy výpočtovej techniky,
D/ Kurzy pre rozšírenie kvalifikácie
- vedenie a riadenie /dištančná forma/,
- public relations,
- finančný manažment podniku,
- personálny manažment,
- základy práva v podnikaní, štátnej správe, v exekučnom konaní,
E/ Tréningové programy rozvoja osobnosti
F/ Občianske vzdelávanie
b) Na území mesta sa nachádzajú aj iné organizácie, ktoré poskytujú technické a odborné školenia v menšom rozsahu.
c) V Prešove má sídlo Slovenská obchodná a priemyselná komora a Regionálne poradenské a informačné centrum.
5.2. Kultúra a osveta
5.2.1. CELKOVÝ POČET SEDADIEL............15.776
5.2.2. VÝZNAMNÉ KULTÚRNE INŠTITÚCIE:
- Divadlo Jonáša Záborského
- Divadlo Alexandra Duchnoviča
- Park kultúry a oddychu
- Odborový dom kultúry
- Šarišská galéria
- Vlastivedné múzeum
- televízia Vega
- televízia Tatra Temex Cable
- redakcie regionálnych novín: Prešovský Korzár, Prešovský
denník, Prešovský večerník
- rádio Flash
- rádio Východ
5.3. Telovýchova a šport
5.3.1. Celková čistá plocha..............356 130 m2
Z toho
- školské športové zariadenia.....259.918 m2
- ostatné..........................96.212 m2
5.3.2. Významné športové kluby:
- FC Tatran - futbalový extraligový klub
- TJ Farmakol - hokejový extraligový klub
- MHK - hádzanársky klub
- TJ SWAM - cyklistický oddiel
- TJ Slávia PU Prešov - volejbalový oddiel
- Šachový oddiel
5.3.3. Významné športoviská:
- Futbalový štadión
- Zimný štadión
- Cyklistický štadión
- Hádzanárska hala
- Mestská športová hala
- prírodné kúpalisko Delňa
- otvorené bazény 25 m
- lesopark Borkút, Kvašná voda
5.4. Zdravotná starostlivosť
- primárna
- sekundárna
- Nemocnica s poliklinikou III. typu
- Psychiatrická nemocnica
5.5. Sociálna starostlivosť
- detské jasle
- 24-hodinový stacionár Nádej
- Psychosociálne a rehabilitačné centrum
- Centrum pre deti a mládež
- Kluby dôchodcov
- Dom sociálnej starostlivosti "Slniečko"
- Ústav pre telesne a mentálne postihnutých (deti, dospelí
občania)
- Domovy dôchodcov
- Dom pre neprispôsobivých občanov
5.6. Maloobchodná sieť
- supermarkety: - Tesco
existujúce - Billa
- Baumax
- Kaufland (otvorený december 2000)
- Hruška
- hypermarkety: - hypermarket Tesco
a supermarkety - supermarket Metro
pripravované - supermarket Vario
do výstavby
- maloobchodné predajne potravinárskeho, spotrebného a priemyselného tovaru.
5.7. Verejné ubytovanie
- hotel Dukla
- hotel Senátor
- penzióny, apartmány
Celkový počet lôžok..........600
6.
PREPRAVA A PREPRAVNÉ VZŤAHY
Prešov je významný cestný a železničný dopravný uzol. Na území mesta dopravnú sieť tvorí 186 km ciest a 18 km železníc. Na území mesta je 284 pomenovaných ulíc.
V meste sa zbieha železničná trať Poľsko - Plaveč - Kysak (napojenie na košicko - bohumínsku magistrálu) - Košice - Madarsko a trať Prešov - Kapušany (odbočka do Bardejova) - Strážske. Trať na úseku Kysak - Prešov - Plaveč - Muszyna je elektrifikovaná. Denne priemerne z Prešova (v roku 1997) vychádza 38 a prechádza 13 osobných vlakov. Priame rýchlikové spojenie má denne mesto s Krakovom, Varšavou, Budapešťou, Bukurešťou, Konstancou, Prahou a Bratislavou cez Kysak vrátane rýchlikov IC.
Vlakové spojenia
Hlavné dopravné smery: - Košice - Maďarská republika
- Plaveč - Poľská republika
- Poprad
- Humenné
Ešte dôležitejšiu pozíciu má Prešov ako uzol cestnej dopravy. Leží na križovatke medzinárodných ciest E 50 a 1/68. Ide o severojužné prepojenie medzi hraničnými priechodmi s Poľskom v Mníšku nad Popradom a Vyšnom Komárniku s hraničným priechodom do Maďarska v Hraničnej pri Hornáde a západovýchodné spojenie zo Žiliny cez Poprad do Michaloviec a na hraničné priechody s Ukrajinou vo Vyšnom Nemeckom a Ubli. Súčasťou je aj úsek ďiaľnice D1 Prešov - Budimír.
Spojenie s okolitými obcami zabezpečuje podnik Slovenská autobusová doprava (SAD). Na autobusovej stanici denne pristáva 600 spojov a pohybuje sa 70 tis. ľudí. SAD má na území mesta 42 zastávok (v roku 1996). Dopravu v rámci mesta a spojenie s najbližšími obcami (Bzenov, Malý Šariš, Veľký Šariš, Fintice, Teriakovce, Ľubotice, Ruská Nová Ves, Záborské a Haniska) zabezpečuje a.s. Dopravný podnik mesta Prešova na 42 linkách, z toho 30 autobusových a 12 trolejbusových (v roku 1996).
Autobusové spojenia
Hlavné dopravné smery: - Košice
- Svidník
- Michalovce
- Poprad
- St. Ľubovňa
Prevádzka autobusovej stanice:
začiatok: 05.00 hod.
koniec: 23.00 hod.
prvé autobusové spojenie o 04.00 hod
posledné autobusové spojenie o 22.50 hod.
Priame letecké spojenie Prešova zabezpečuje letisko v Košiciach.
Prešovské letisko v Nižnej Šebastovej slúži armáde a športovému lietaniu.
V meste je prevádzkovaných niekoľko taxislužieb viacerými privátnymi súkromnými prevádzkovateľmi.
6.1. SLUŽBY CESTNEJ NÁKLADNEJ PREPRAVY
- SAD Prešov, Košická 2
- PDS Prešov, Jilemnického 4
- SLOV MAT h.m., s.r.o., Masarykova 27
- CALIBRA, s.r.o., Pod Hájom 10
- APROS, s.r.o., Kúpeľná 5
- DOS - EXPRES, Pod Hájom 10
- GRANITO - comp., s.r.o., Sládkovičova 38
- KOMEX, Dušan Komka, Prešov
- ODF Prešov, Caumer Jozef, Sibírska 7
- ÁZIA export-import, Strojnícka 12
- ROBA - medzinárodná preprava, Volgogradská 1
- TEX-TRANS, s.r.o., Keratsinske nám. 1
7. TECHNICKÁ INFRAŠTRUKTÚRA
7.1. Zásobovanie vodou a odkanalizovanie
Územie mesta Prešov je zásobované pitnou vodou zo skupinového vodovodu Vyšný Slavkov - Tichý Potok - Prešov a vodárenskej nádrže Starina.
Kanalizačná sústava mesta je vyústená do čistiarne odpadových vôd s dostatočnou kapacitnou rezervou. Správu vodovodov a kanalizácie zabezpečuje štátny podnik Východoslovenské vodárne a kanalizácie, ktorý je zároveň aj cenotvorným orgánom pre určovanie cien vody a odvádzania splaškových vôd.
7.2. Zásobovanie elektrickou energiou
Mesto Prešov je zásobované elektrickou energiou z dvoch distribučných transformovní 110/22 kV. Vlastníkom a distributérom elektrickej siete a elektrickej energie je štátny podnik Východoslovenské elektrárne.
Ceny a podmienky regulácie cien elektrickej energie pre podnikateľskú sféru sú určené ministerstvom financií a platia pre celé územie Slovenskej republiky.
7.3. Zásobovanie plynom
Územie mesta Prešov je plynofikované na 99%. Správu plynovodných zariadení, distribúciu a predaj plynu zabezpečuje štátny podnik Slovenský plynárenský priemysel (SPP). Ceny plynu na návrh SPP schvaľuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky
7.4. Telekomunikácie a telekomunikačné zariadenia
7.4.1. TELEKOMUNIKÁCIE
Na území mesta Prešov je telefonizácia zabezpečovaná analógovou a digitálnou technológiou. Celonárodným operátorom v oblasti prenajatých telekomunikačných okruhov sú Slovenské telekomunikácie a.s.
Mesto Prešov je kompletne pokryté signálom pre bezdrôtovú telekomunikáciu Globtel a Eurotel.
Aktuálne ceny medzinárodných hovorov:
(cena za 1 minútu hovoru)
- Viedeň...........12,50 Sk víkend: 10,-Sk
- Farnkfurt........15,- 10,-
- Paríž............15,- 10,-
- Londýn...........15,- 10,-
- New York.........17,50 15,-
- Tokyo............17,50 15,-
5.4.2. PRÍJEM A PRENOS TELEVÍZNEHO SIGNÁLU
Príjem TV signálu na území mesta je zabezpečený z vysielača Dubník a individuálnymi satelitnými systémami.
8. Dane
8.1. DAŇ Z PRÍJMU
Daň z príjmu je uplatnená zákonom SNR č. 286/92 Zb. o daniach u príjmov v znení neskorších zmien a doplnkov. Konanie k dani upravuje zákon SNR č. 511/92 Zb. o správe daní a poplatkov.
Zákon upravuje : - daň z príjmov fyzických osôb,
- daň z príjmov právnických osôb,
- spôsob platenia a vyberania dane.
Pre zahraničných investorov platia podmienky zdaňovania upravené na základe zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré má Slovensko podpísané s 35 štátmi sveta.
8.2. MAJETKOVÁ DAŇ
Daň je stanovená zákonom SNR č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších zmien a doplnkov.
Zákon ukladá povinnosť každoročne určiť výšku sadzby dane z nehnuteľností a daňové úľavy na podmienky obce (mesta), všeobecne záväzným nariadením mesta o určení sadzby a úľav dane z nehnuteľností na príslušný rok. Rozhodným momentom pre určenie sadzieb a dane z úľav je právny stav k 1.1. príslušného roka.
Niektoré daňové sadzby platné na území mesta Prešov v roku 2000:
8.2.1. DAŇ Z NEHNUTEĽNOSTI
a) POZEMKY, CHARAKTER POZEMKU
sadzba na m2
- zastavané plochy, nádvoria ...................................0,52 Sk/m2
- stavebný pozemok .................................................5,25 Sk/m2
- stavebný pozemok v centrálnej mestskej zóne ......7,00 Sk/m2
b) STAVBY, CHARAKTER STAVBY
sadzba na m2
- priemyselné stavby a stavby slúžiace energetike ...28,- Sk/m2
- stavby na administratívu, skladovanie a ostatnú
podnikateľskú činnosť .............................................64,- Sk/m2
Pre konanie k dani z nehnuteľnosti je rozhodujúci zákon SNR č. 511/92 Zb. o správe daní a poplatkov. V zmysle platnej legislatívy vstupuje mesto vo vzťahu k dani z nehnuteľnosti ako správca dane.
9. Náklady na obstaranie nehnuteľností
9.1. Investičné náklady na obstaranie budov
Priemyselné objekty :
novostavba:.....................15.000 - 20.000 Sk/m2
4.000 - 7.000 Sk/m3
9.2. Cena pozemkov
Pre výrobu a priemysel...............100 - 700 Sk/m2
9.3.
Prenájom budov
- pre obchodné aktivity v centre mesta 4 000 - 9 000 Sk/m2/rok
- pre sklady a výrobu 300 - 700 Sk/m2/rok
Nezastavané pozemky, vhodné na výstavbu priemyselných areálov sa nachádzajú na severovýchodnom, východnom a južnom okraji mesta a na územných rezervách susedných obcí, v bezprostrednej väzbe na voľné plochy, situované na území mesta. Celková výmera voľných plôch, vhodných na výstavbu priemyselných areálov je cca 600 hektárov.
|
