Mexiko (Spojené štáty mexické)

Spojené štáty mexické


– spolková republika v južnej časti Severnej Ameriky od 1821. Rozloha je 1 972 547 km2; 86 200 000 obyvateľov; hlavné mesto je Mexiko spolu s predmestiami 19,5mil. obyvateľov. Administratívne sa delí na 31 štátov a federálny okruh hlavného mesta. Úradný jazyk je španielčina.

Mexiko leží zväčša na území Severnej Ameriky medzi Mexickým zálivom a Karibským morom na východe a Tichým oceánom na západe. Patria k nemu poloostrovy: Kalifornský a Yucatán, ostrovy Tiburón, Angel de la Guarda, Cedros a Las Tres Marías, Cozumel a Revillagigedo. Pobrežie je zväčša málo členité (nevhodné na prístavy), miestami sú lagúny a pozdĺž východného pobrežia Yucatánu korálové útesy. Mexiko je typickým územím náhorných plošín a vysočín. Zaberá južnú časť Kodiller. Vo vnútrozemí sa rozkladá – Mexická plošina, ktorá sa postupne zvažuje na juh. Patria k nej plošiny s bezodtokovými panvami, ktoré majú polopúšťový a na severe púšťový charakter. Mexickú plošinu lemujú pásma Sierra Madre Occidental a Sierra Madre Oriental, ktoré na juhu spája pásmo vulkanických Kordiller so sopkami : Citlaltépetl, Popocatépetl, Volcán Iztaccihuatl, Nevado de Toluca. Je to oblasť častých zemetrasení a sopečnej činnosti. Juhovýchodnú časť Mexika od vulkanických Kordiller oddeľuje Balsaská depresia; sú to nižšie pásma vrchov : Sierra Madre del Sur a na východe od Tehuantepeckej šije Sierra Madre de Chiapas s plošinou Chiapas. Na Kalifornskom poloostrove sú pásma kryhových vysočín. Nížiny zaberajú asi 20% povrchu Mexika, najmä na východe pobreží a na Yucatáne. Podnebie sa diferencuje podľa výšky : na plošinách prevláda suché tropické podnebie, iba na juhovýchode je vlhké tropické podnebie. Rozlišujú sa 4 klimatické pásma : horúce a vlhké do 800 m n.m., mierne 900-1700m, chladné 1700-4500m a mrazivé na najvyšších štítoch. Rieky sú zväčša krátke a nesplavné. V Sierra Madre Occidental tečú hlbokými dolinami. Hlavné rieky : Rio Grande del Norte, Rio Grande de Santiago, Balsas, Pánuco, Usumacinta, Yuqui. Pôdy sú na severe prevažne šedozeme a púšťové, v strede a na juhu červené a žlté pôdy saván a lesné subtropické a tropické pôdy. Na plošinách dominuje púšťové a polopúšťové rastlinstvo : napríklad agávy a drevnaté kaktusy; lesy zaberajú asi 17% povrchu, na svahoch vrchov sú ihličnaté lesy, na juhovýchode vlhké tropické pralesy so vzácnymi druhmi stromov (mahagón, železné drevo); na západe a severe je krovinaté rastlinstvo chaparral.

Mexiko má pestré nerastné bohatstvo, najmä neželezných rúd, ušľachtilých kovov, síry a ropy.

Obyvateľstvo žije relatívne vo veľkých výškach, 41% obyvateľov žije v 1000-2000m n.m., 29% nad 2000m. priemerne 23 obyvateľov/km2, na juhu Mexickej plošiny a na pobreží Mexického zálivu je osídlenie najhustejšie. Mexiko má jeden z najväčších prirodzených prírastkov obyvateľstva na svete (30-34‰, v ostatnom štvrťročí vyše dvojnásobný vzrast počtu obyvateľov). 55% obyvateľstva tvoria mestici, 30% Indiáni, ostatní sú kreoli, černosi a mulati. V mestách žije asi 51% obyvateľstva. Mestá : Mexiko, Guadalajara, Monterrey, Ciudad Juárez, Puebla, León. Každoročne odchádzajú vyše 300 000 sezónnych poľnohospodárskych robotníkov do USA.

Mexiko sa dynamicky rozvíja, Mexiko patrí k najrozvinutejším krajinám Latinskej Ameriky. Poľnohospodárstvo spolu s lesníctvom zamestnáva asi 54% aktívneho obyvateľstva, priemysel asi 15%. Aj po pozemkovej reforme (1917) sú veľké poľnohospodárske majetky v rukách veľkostatkárov (asi 55%), často sa pôda prenajíma nemajetným peónom. Rozšírené je aj spoločenské hospodárenie a veľké vysokoproduktívene farmy. Celková technická úroveň poľnohospodárstva je malá. Orná pôda zaberá asi 12% rozlohy, lúky a pasienky 40
%. Základné potravinové plodiny sa pestujú asi na 70% ornej pôdy : kukurica (50% ornej pôdy) a fazuľa; obidve sú obľúbené v celom Mexiku, najmä v husto obývaných centrálnych oblastiach. Pestuje sa aj pšenica (na severe a strede), ryža (na juhovýchode), jačmeň, sorgo, rajčiaky a paprika. Z priemyselných rastlín pestujú na severe bavlník, na Yucatáne hehyuén a na juhu cukrovú trstinu, kávovník, kakaovník, olivovník, sezam, podzemnicu olejnú. Rozvinuté sadovníctvo, pestujú sa pomarančovníky, banány, ananásy a vinič (najmä na juhu). Extenzívny chov zvierat poskytuje 1/3 hodnoty poľnohospodárskej produkcie; na severe sa chová dobytok a ovce, v strede dobytok, ovce, kozy a väčšina ošípaných. Lesníctvo poskytuje vyše 5 000 000m3 dreva (dub, mahagón) a najväčšie množstvo chicle na svete. Menší význam má lov rýb. Priemysel produkuje vyše 35% národného dôchodku. Významný je štátny sektor (naftový, energetický, hutnícky a chemický priemysel); v poslednom čase vzrástli investície zahraničného kapitálu, najmä USA. Ťažký priemysel sa rozvíja až od 2.svetovej vojny, začiatky ľahkého priemyslu siahajú do polovice 19.storočia. Tempo rozvoja priemyselnej produkcie patrí k najväčším v kapitalistických štátoch.

Veľký význam má baníctvo, najmä ťažba ropy a zemného plynu (Mexický záliv), železnej rudy a ušľachtilých kovov : vanádia, mangánu, volfrámu, molybdénu, titánu, antimónu a kobaltu, farebných kovov (olovo, zinok, meď, cín, ortuť), striebra, zlata, arzénu, uránovej rudy, grafitu, síry a iné. Nerastné ložiská sú najmä vo východnej časti vysočiny Sierra Madre Occidental a na Mexickej plošine. Energetika sa rozvíja veľmi rýchlo, pričom vzrastá podiel vodnej energie. V spracovateľskom priemysle, ktoré sa sústreďuje na juh Mexickej plošiny, prevládajú malé podniky; strediská : Mexiko, Guadalajara, León, San Luis, Potosí, Querétaro a Puebla. Ťažký priemysel sa rozvinul najmä na severovýchode v Monterrey, Monclove (železné huty), Torreóne, Chihuahue, veľkým strediskom je aj Mexicali. Najlepšie rozvinuté je hutníctvo železa a neželezných kovov, chemický (petrochémia, výroba kyseliny sírovej, hnojív, umelých vlákien), strojársky (vagóny, automobily, traktory), elektrotechnický, cementársky, textilný (spracovanie bavlny i henequénu), potravinársky, drevársky a papierenský priemysel. Rozšírené sú remeslá; najmä umelecké.

Doprava : asi 23,5 000 km železníc, asi 45 000 km udržiavaných ciest. Menšia obchodná námorná flotila; hlavné námorné prístavy : Tampico, Veracruz, Salina Cruz, Mazatlán, Guaymas. Veľký význam má letecká doprava; hlavné medzinárodné letiská Mexiko, Guadalajara, Monterrey. Rýchle sa rozvíja cestovný ruch (pamiatky indiánskej kultúry a umenia); turisti najmä z USA.

Exportuje sa bavlna, kukurica, káva, cukor, dobytok, ropa a produkty z ropy, síra a kovy; importujú sa výrobné zariadenia, stroje, železničné vagóny, suroviny, priemyselné výrobky. Hlavnými obchodnými partnermi sú USA a Japonsko.