Za posledných 20 rokov rástol svetový HDP v priemere 2,8 % za rok (väčšinou od 1,4 do 4,1 %, v závislosti od situácie v globálnom kapitalistickom systéme).
Najrýchlejšie rastúcimi ekonomikami sú dnes i napriek Ázijskej kríze (1997-99) tzv. nové Ázijské tigre (tiež Ázijský draci). V rokoch 1990-97 rástla Čína ročne 11,2 %, Malajzia a Vietnam 8,5. Na štvrtom mieste bolo Chile s 8,3 %, ďalej Singapur (8,2) a Indonézia (7,4 %). V roku 2002 by mala podľa MMF najviac narásť Rovníková Guinea – až o 24 %. Čína sa bude stále skvieť v Ázii s rastom 7,4 %. Vyššie prírastky môžeme čakať aj u Indie, Kazachstanu a Iraku (ak ho nezačnú bombardovať USA).
Najpomalšími ekonomikami boli v období rokov 1990-97 nástupnícke štáty po ZSSR – Gruzínsko, Moldavsko, Azerbajdžan, Ukrajina a Arménsko. Ročne vyrobili o 10-15 % tovarov a služieb menej. Súvisí to s prechodom na trhové hospodárstvo po sedemdesiatich rokoch umelej, plánovanej výroby.
Jedným z problémov svetovej ekonomiky je uzavretosť jednotlivých trhov pomocou dovozných prirážok (ciel). Podobným opatrením je aj obrovská dotácia poľnohospodárstva v Európskej únii. Ak by sa jej trh otvoril, ľudia by mohli kupovať lacnejšie výrobky zo zahraničia (a podporiť tak chudobnejšie krajiny). Na druhej strane, poľnohospodári by prišli o prácu. Tú by si však mohli nájsť aj v inom, konkurencieschopnom odvetví hospodárstva. Pomohlo by sa tak chudobným krajinám Afriky a Ázie, ktorých výrobky sa dnes na západné trhy nemôžu dostať. K charakteristike ekonomiky patrí aj index rastu spotrebiteľských cien, čiže inflácia. V stabilných a rozvinutých krajinách sa inflácia drží blízko pri zemi. Priemerná inflácia USA a Európskej únie v 90-tych rokoch bola na úrovni 2-3 %. Inflácia krajín strednej a východnej Európy vďaka transformačným procesom (ekonomickým reformám) postupne klesá (zo 146,2 % v roku 1993 na 9,25 % v r. 2001). Rozvojové krajiny mali infláciu v priemere 6,75 % ročne. Mnohé krajiny postihla hyperinflácia: Kongo, Angola, Turkménsko, Gruzínsko a iné štáty bývalého ZSSR. Kvalitu života určuje množstvo faktorov. OSN pre ňu zriadila index rozvoja spoločnosti, ktorý pozostáva zo zjednotenie výšky HDP na osobu, gramotnosti, očakávanou dĺžkou života a priemerný počet rokov školského vzdelania. Nadobúda hodnoty 0 až 100. Krajiny so skóre nad 80 sú považované za štáty s vysokou úrovňou rozvoja spoločnosti, štáty so skóre 50 až 79 sú považované za priemerné a ukazovateľ pod 50 hovorí o nízkej úrovni rozvoja. Na prvých miestach sa umiestnili Kanada (96,0), Francúzsko (94,6), Nórsko (94,3), USA (94,3), Fínsko (94,2) a Island (94,2). Slovensko sa umiestnilo na 40.