2: Vývoj kurzu dolár : euro (október 2001 - február 2002)







Podľa: www.x-rates.com

Myšlienka na jednotnú európsku menu nie je úplnou novinkou. Od roku 1979 funguje Európsky menový systém, ktorý používal zúčtovaciu európsku menovú jednotku ECU (European Currency Unit). V ECU mala svoje zastúpenie každá národná mena integrovaných krajín.
Už od prvej myšlienky na spoločné platidlo môžeme pozorovať dve skupiny hlasov. Jedny optimistické (nazývané druhou stranou aj naivné a idealistické), druhé pesimistické (vždy euroskeptické – pochybovačné, napr. liberálni ekonómovia). Treba však pochopiť, že euro je do veľkej miery psychologický projekt.
Je predpoklad, že pomocou jednotnej meny sa rozdielne ceny v štátoch EMÚ vyrovnajú rýchlejšie.

5.3 Problémy rozvojovým krajín
Ťažkosti, s akými sa stretávajú rozvojové krajiny, sú pre nás akosi vzdialené. Pre nás sú to základné problémy, ako dodržiavanie občianskych práv a slobôd, negramotnosť, zlá zdravotnícka starostlivosť, nedostatok potravín, pitnej vody, nedostatočná akumulácia kapitálu a prírodné katastrofy. Záväzok miléniovej konferencie OSN znížiť do roku 2015 chudobu vo svete takmer o polovicu sa nesplní.
Oficiálna pomoc rozvinutých krajín, združených vo Výbore pre rozvojovú pomoc (Development Assistance Committee), smeruje hlavne do Afriky a Južnej a Východnej Ázie, v menšej miere aj do Latinskej Ameriky a Juhozápadnej Ázie. V roku 1999 poskytol Výbor pomoc v hodnote 56,4 mld. USD, čo predstavovalo 0,24 % HDP týchto krajín. Cieľom OSN je však zvýšiť pomoc na 0,7 % HDP. Najväčším darcom bolo Japonsko (13,1 mld.), po ňom USA (9,6 mld.) a Nemecko (5,0 mld. USD). Objektívnejším ukazovateľom je však pomer pomoci k hrubému domácemu produktu krajiny. Tu sa dlhodobo drží na prvom mieste Dánsko (1,06 %), po ňom Holandsko (0,82 %) a Švédsko (0,81 % HDP). Štáty Európskej únie dohromady poskytujú pomoc vo výške 0,33 % HDP (do r. 2006 0,39 %), USA asi 0,1 %. Prezident USA odôvodňuje nízke financovanie rozvoja oprávnene vetou:
„Nemá zmysel dávať peniaze chudobným a skorumpovaným krajinám, pretože peniaze na pomoc u nich nepomáhajú ľuďom, ale elite.“
(George W. Bush, prezident USA)

Najzadĺženejšími krajinami sú už dlhšie Brazília, Mexiko a Argentína. Dlhujú ostatným krajinám 150-200 mld. dolárov, t.j. štvrtinu až polovicu ročného HDP. Najchudobnejšie krajiny však dlhujú vyše 100, niektoré dokonca vyše 200 % HDP. OSN a iné organizácie tlačia na vlády bohatých krajín, aby im tieto dlhy odpustili. Niektoré tak už urobili, vediac, že tieto dlhy sú ťažko vymožiteľné.