Veľkú podporu našiel George W. Bush v britskom premiérovi Toni Blairovi a vlastnom viceprezidentovi Chaenyem.
George W. Bush chce vo vojne proti terorizmu pokračovať. Za „Os zla“ označil Irak, Irán a Severnú Kóreu (podobne ako Reagan označil termínom „Ríša zla“ ZSSR v osemdesiatych rokoch). Bezpečne by sa nemali cítiť ani teroristi v Saudskej Arábii, Jemene, Sudáne a Somálsku.

6.2 Európska únia
Európska únia je ekonomicko-politické združenie pätnástich štátov západnej Európy. Vznikla v roku 1993 (po podpísaní Maastrichtskej zmluvy r. 1992), po niekoľkých desaťročiach vzájomnej spolupráce v organizáciách ako Benelux, Spoločenstvo uhlia a ocele (Montánna únia), Európske hospodárske spoločenstvo a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu, ktoré sa zlúčili do Európskeho spoločenstva.
V roku 1995 pristúpili k dvanástke krajín aj Rakúsko, Švédsko a Fínsko. V roku 1997 sa schválila dôležitá Amsterdamská dohoda. Od roku 1998 sa o rozšírení rokuje s ďalšími dvanástimi krajinami. Hovoríme o Litve, Lotyšsku, Estónsku, Poľsku, Českej republike, Slovensku, Maďarsku, Slovinsku, Malte, Cypre, Rumunsku a Bulharsku. Pôdu pre rozšírenie im pripravila konferencia v Nice (v roku 2000).
Najpravdepodobnejší sa javí vstup desiatich kandidátov (tzv. „Veľký tresk“) v priebehu roku 2004, čím by sa obyvatelia týchto krajín mohli zúčastniť volieb do Európskeho parlamentu. Rumunsko, Bulharsko a Turecko (tiež sa uchádza o členstvo) v prvej vlne rozširovania nefigurujú. Za problematické krajiny sa dajú označiť aj Poľsko (zaostávanie v prístupových rokovaniach), Slovensko (neistota politického vývoja po voľbách) a Cyprus (rozdelenie ostrova).
Oficiálne by sa kandidáti mohli stať členmi únie k 1. januáru 2005. Tým by sa počet obyvateľov Európskej únie zvýšil na vyše 450 miliónov (v prípade prijatia desiatich kandidátov, viď. Tabuľka č. 5). Tabuľka číslo 5: Rozširovanie Európskej únie
Kandidátska krajina Počet obyvateľov(v tis.) Rozloha(v km²) Hlavné mesto Žiadosť o členstvo Počet uzavretých kapitol*
Cyprus 875 9 251 Nikózia 4. 7. 1990 23
Česká rep. 10 250 78 866 Praha 22. 1. 1996 19
Estónsko 1 403 45 227 Tallin 28. 11. 1995 19
Litva 3 717 65 301 Vilnius 8. 12. 1995 18
Lotyšsko 2 386 64 689 Riga 27. 10. 1995 16
Maďarsko 10 000 93 030 Budapešť 31. 3. 1994 22
Malta 384 316 Valletta 1990 17
Poľsko 38 680 312 685 Varšava 5. 4. 1994 17
Slovenská rep. 5 370 49 036 Bratislava 27. 6. 1995 19
Slovinsko 2 000 20 258 Ljubljana 10. 6.