obyvateľov), čo zasa irituje Maroko.

Baskicko a Severné Írsko
V španielskom autonómnom Baskicku funguje dlhotrvajúci ozbrojený separatizmus. Za nezávislosť Baskicka bojuje teroristická organizácia ETA. Od roku 1968 má na svedomí vyše 800 životov.
Podobná situácia je v Severnom Írsku. Tam však už IRA zložila zbrane. Uvažuje sa o vypísaní referenda na otázku spojenia Severného Írska s Írskou republikou.

Stredná a Východná Európa
Zatiaľ čo západná časť sa vyvíja relatívne nenútene, východná Európa sa z celej sily snaží podobať svojmu staronovému, vyššie postavenému priateľovi. Dokonca chce byť jeho integrálnou, aj keď najchudobnejšou časťou.
Proces transformácie si bude ešte vyžadovať ukončenie privatizácie, reformy školstva, zdravotníctva a penzijného systému a to najdôležitejšie – oslobodenie slobodnej iniciatívy (odstrániť byrokratické bariéry, nahradiť čo najviac štátnych výdavkov súkromnými).
Avšak šťastie sa usmieva len na niekoľkých vyvolených. Krajiny, ako Albánsko, Macedónsko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina a iné čaká ešte dlhá a tŕnistá cesta k pokojnému životu. Strednú Európu stále prenasleduje vysporiadanie sa s tzv. Benešovými dekrétmi. Proti sebe stoja nástupnícke krajiny bývalého Československa a ich západní a južní susedia (Nemecko, Rakúsko a Maďarsko). Témou sa zaoberá aj Európska únia. Problémov sporov medzi Rakúskom a Českou republikou je aj jadrová elektráreň Temelín. Slovensko problém vyriešilo prísľubom odstaviť časť blokov jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach do roku 2008 (aj za pomoci EÚ). Rusko vystriedalo v krátkom čase niekoľko premiérov. Posledný, azda najschopnejší z nich, sa stal v roku 2000 prezidentom. Najväčšími zásluhami Vladimira Putina sú schválenie členstva pobaltských krajín v NATO a zlepšenie vzťahov s USA (podpora v protiteroristickej koalícii). Medzinárodnú kritiku zožal za tvrdé zásahy ruskej armády v Čečensku.
Tí, čo môžu, stavajú diaľnice – pre rozvoj obchodu a zrýchlenie dopravy, na uľahčenie cesty zahraničným investorom. Je to však finančne veľmi náročná činnosť, a tak sa diskutuje o opodstatnenosti využitia prostriedkov na výstavbu rýchlostných ciest. Poklopkávanie základných kameňov a odovzdávanie stavieb sa uskutočňujú z politických dôvodov väčšinou pred voľbami.




Mapa č. 2: Diaľnice v krajinách Visegrádskej štvorky
Pozn.: Tmavozelenou farbou sú vyznačené hotové a rozostavané diaľnice a rýchlostné cesty. Svetlozelenou sú znázornené plánované a zamýšľané diaľnice.
Mapa: Michal Lehuta (s použitím programu Microsoft Map)

Na mape môžeme vidieť, že väčšina diaľnic V4 je zatiaľ iba na rysovacích doskách.