Základ dnešnej siete tvoria diaľnice spred roku 1989 (Sliezska magistrála, Balatón-Budapešť a Praha-Bratislava). Dôležitým diaľničným uzlom by sa mal v budúcnosti stať poľský Lodž.

Jedným z problémov východnej Európy je aj neustálenosť politického spektra. Ide o súčasné existovanie veľkého množstva menších politických strán, vznik nových a veľké zmeny preferencií (Slovensko). Potenciálnou hrozbou môžu byť aj strany so silným mediálnym zázemím (Rusko, Taliansko, Slovensko). Ruská armáda je vo veľmi zlom stave a čaká ju profesionalizácia. Neutešujúcu situáciu potvrdila havária jadrovej ponorky Kursk, kde sa 118 námorníkov obetovalo, aby zabránilo jadrovému výbuchu.
Pokračuje spolupráca Ruska a Bieloruska. Zavedenie spoločnej meny (ruského rubľa) pre obe krajiny Rusko-bieloruského zväzu možno očakávať už v roku 2004 alebo 2005.
Cez to všetko treba uznať, že východná Európa sa pomaly, ale isto približuje k demokratickému Západu. O tomto fakte však treba presvedčiť okolitý svet, ktorého priemerný občania si o nás stále myslia, že sme ešte nikdy nevideli počítač...
Balkán zostáva zdrojom stálych problémov. Problém albánskej menšiny v Kosove (Juhoslávia) v roku 1999 si vynútil zásah NATO. Po odchode vojsk sa terčom útokov v Kosove stali Srbi. Macedónsko malo v minulom roku veľké problémy a albánskymi rebelmi. Situácia sa ukľudnila po operácii NATO Hlavná žatva (odzbrojenie) a zmenách v postavení albánskej menšiny v macedónskej ústave. Juhoslávia, federatívny štát južných Slovanov (od roku 1929) v roku 2002 definitívne zanikla. Premenovala sa na federáciu Srbska a Čiernej hory. Úplnú nezávislosť Čiernej hory možno predpokladať v roku 2005.
K nezávislosti smerujú aj dve kaukazské krajiny – hornatá azerbajdžanská enkláva v Arménsku (pri iránskych hraniciach) - Náhorný Karabach a ruské moslimské Čečensko (vojna s prestávkami od r. 1995).
Napadá nás otázka dokedy budeme počúvať termín „post-komunistické krajiny“? Pravdepodobne by nám lepšie znelo používanie termínu Stredná a Východná Európa. Avšak krajiny východnej polovice svetadielu sú stále do veľkej miery poznačené budovaním komunizmu. O úplnej transformácii ekonomiky môžeme hovoriť snáď len pri Slovinsku. Ostatné krajiny sú stále v štádiu premeny (tak sa označujú aj v publikáciách OSN). Počkajme si ešte niekoľko rôčkov...
Ako sa vyvíjajú krajiny Spoločenstva nezávislých štátov? Proces transformácie znášajú dosť kruto. Vývoj HDP v rokoch 1993-2000 to potvrdzuje. Ak stav v roku 1993 označíme 100 %, potom stav v roku 2000 vyzeral nasledovne. Pomerne dobre boli na tom Arménsko, Gruzínsko a Uzbekistan (117-147 %).