Ku krajinám s počtom obyvateľov viac ako 100 miliónov pribudlo v minulom roku Mexiko a zvýšilo tak počet členov tohto „Klubu stomiliónových“ na 11. Ďalším prírastkom bude až v roku 2020 hneď dvojica krajín – Filipíny a Vietnam (dnes 82, resp. 80 mil. obyvateľov). Vzhľadom na poslednú fázu svetovej populačnej explózie môže neskôr pribudnúť už len Etiópia, Egypt, Irán a možno DR Kongo.

Urbanizácia
Vysoký stupeň urbanizácie, doposiaľ typický pre vyspelé krajiny, sa začína preukazovať aj v ostatných, najmä novoindustrializovaných krajinách. Sťahovanie obyvateľstva do miest je typickým rysom 20. storočia. Dnes (2002) žije v mestách asi polovica všetkého obyvateľstva. Do roku 2030 by sa mal tento pomer zvýšiť na 61,1 %.
Za jeden z globálnych problémov ľudstva možno považovať aj problémy najväčších mestských aglomerácií sveta. Mestská aglomerácia, definovaná ako zjednotenie mesta s jeho okolitými sídlami s intenzívnymi vzájomnými väzbami, predstavuje jednu z najväčších a najdôležitejších urbanistických jednotiek.
Prvá skupina aglomerácií – aglomerácie rozvinutého sveta – vznikli a najväčší ročný prírastok obyvateľstva zaznamenali v druhej polovici 19. a začiatkom 20. storočia. Boli to najmä priemyselné centrá západnej Európy a USA, ktoré rástli obrovským tempom do výšky aj do šírky. Ich starosti sa dnes však oproti problémom veľkomiest v rozvojových krajinách dajú nazvať malicherné. Neviditeľná súťaž o prestíž pokračuje aj na začiatku 21. storočia.

„Najlepšie mestá sa budú snažiť čo najväčšmi odlíšiť. Tie upäté, ktoré sa budú brániť pred príchodom prisťahovalcov a menšín, neuspejú.“
Richard M. Daley (starosta Chicaga)

Najvážnejšie problémy súvisiace z rozvojom najväčších mestských aglomerácií zaznamenávame posledné desaťročia v rozvojových krajinách Latinskej Ameriky, Ázie a Afriky. Vďaka vysokému prirodzenému prírastku (v priemere 2,5 %) a sťahovaniu obyvateľstva do miest (v najväčších mestách aj tisícky denne) rastie počet obyvateľov týchto najväčších mestských aglomerácií okolo 3,5 % ročne. Niektoré aglomerácie zaznamenávali v rokoch s najvyššími prírastkami vyše 10 % ročne, čo je naozaj neúnosná miera. Vo všeobecnosti platí, že čím je štát rozvinutejší, tým skôr dosiahli jeho aglomerácie najvyšší ročný prírastok obyvateľstva. V posledných rokoch sa prírastky najväčších mestských aglomerácií pomaly znižujú, no problémy s nimi súvisiace – ako preľudnenie a problémy s bývaním (slumy), dopravou, znečistenie životného prostredia (problémy s odpadmi) a kriminalita – zostávajú. Podľa výskumov „Habitat“ žije dnes vyše 500 miliónov ľudí v mestách bez strechy nad hlavou.