Zo skúseností sa ukázalo, že namiesto búrania chudobných štvrtí je efektívnejšie ich pomaly „poľudšťovať“ – napríklad zabezpečovať odvoz odpadkov a sprostredkovať zdravotnícku starostlivosť.
Najväčšou mestskou aglomeráciou bolo podľa údajov OSN z roku 2000 Tokio (Japonsko) s 26,4 miliónmi obyvateľov. Za ním nasledovali Mexiko City (Mexiko) a Bombaj (India) s vyše 18 mil. obyvateľmi, ďalej São Paulo (Brazília – 17,8 mil.), New York (USA – 16,6 mil.), Lagos (Nigéria – 13,4 mil. obyvateľov), Los Angeles (USA –13,1 mil.) a Šanghaj (Čína – 12,9 mil.). Na svete je ešte ďalších 13 mega-cities, ako sa nazývajú aglomerácie s počtom obyvateľov 10 mil. a viac, a to Kalkata a Dillí (India), Peking a Tianjin (Čína), Buenos Aires (Argentína), Soul (Kórejská rep.), Karáčí (Pakistan), Dháka (Bangladéš), Manila (Filipíny), Káhira (Egypt), Osaka (Japonsko), Rio de Janeiro (Brazília) a Jakarta (Indonézia, pozri aj mapu č. 1). Miliónových aglomerácií (s počtom obyvateľov 1 mil. a viac) bolo k roku 2000 okolo 375, v roku 1950 iba 83. Ich počet ako aj počet obyvateľov sa však vzhľadom na nejednoznačnosť hraníc určuje veľmi obtiažne.
Z tabuliek tridsiatich najväčších mestských aglomerácií od roku 1950 sa dá zistiť, že podiel aglomerácií v rozvinutých krajinách sa zmenšuje na úkor aglomerácií rozvojových krajín. V roku 1950 ich bolo v prvej tridsiatke 20, no v roku 2000 už len 8 a do roku 2015 sa ich počet má znížiť na iba 5. Vtedy už bude na Zemi 7,28 mld. obyvateľov, z ktorých bude asi 56 % žiť v mestách. A tak nám zostáva jedna veľká povinnosť – aby tieto štyri miliardy ľudí nežili v chatrčiach z kartónu a plechu, v špine bez pitnej vody a kanalizácie.

Mapa číslo 1: Najväčšie mestské aglomerácie sveta














Pozn.: Prázdny krúžok prináleží mestskej aglomerácii s počtom obyvateľov viac ako 5 miliónov už pred rokom 1950. Plný označuje aglomerácie, ktoré dosiahli tento počet do roku 2000, krúžok s bodkou do roku 2015 (prognóza).
Podľa: Organizácia spojených národov: World Urbanization Prospects, The 1999 Revision.
Významné svetové postavenie majú tri veľkomestá – New York, Londýn a Tokio. Sú to globálne jadrá ekonomickej, finančnej a politickej moci. Niektoré ďalšie aglomerácie majú globálny význam, najčastejšie sa medzi nimi objavujú Paríž, Washington a Frankfurt a. M..

Dôsledkom globalizácie je fakt, že sa na Zemi hovorí menším počtom jazykov. Tie rozšírenejšie získavajú užívateľov na úkor menej rozšírených. Jazyky s najmenším počtom hovoriacich sú uvedené v Tabuľke č. 2. Tabuľka č.