2: Vymierajúce jazyky

Jazyk Oblasť používania Počet hovoriacich
Aholn juhozápadné Togo neuvedený
Cambap Kamerun 30
Harsusi južná časť stredného Ománu 600
Kayardild dva ostrovy severne od Austrálie 4-6
Leco Andy v Bolívíi 20
Mohawk New York, Québec, Toronto 1 000 – 2 000
Yup, ik juhozápadná Aljaška 10 000
Yéli dnye Rosselov ostrov (Papua-Nová Guinea) 4 000
Podľa: Profit: Svet v roku 2001

Medzi najrozšírenejšie jazyky (podľa počtu hovoriacich) patrí mandarínska Čínština, najväčší význam má však angličtina. Je jazykom vedy, techniky, politiky i umenia.
Pokračuje emancipácia žien v spoločnosti. Mnohé ženy získali i významné politické postavenie (napr. Čandrika Kumáratungaová – Srí Lanka, Ruth Dreifussová – Švajčiarsko, Megawati Sukarnoputriová – Indonézia). Diskutabilné sú kvóty zastúpenia žien v parlamente, či na kandidátnych listinách strán. Najvyššie zastúpenie majú ženy v parlamentoch škandinávskych krajín. Ešte stále však majú ženy podstatne nižšie priemerné mzdy, a to i v rozvinutých krajinách. V rozvojových krajinách je stále viac negramotných žien ako mužov. V živote človeka roku 2002 stále zohráva veľkú rolu viera. V 90-tych rokoch môžeme pozorovať znovuzrodenie kresťanstva v postkomunistických krajinách. Cirkvi tu nadobúdajú aj istú politickú moc (napr. pravoslávni v Rusku). Typickým rysom je aj obroda islamu, ako udržanie pôvodných hodnôt a kultúry (identity) proti vplyvom amerikanizácie. Dnes na svete žije už vyše 1,3 miliardy moslimov (najviac v Indonézii, Pakistane a Indii).
Avšak náboženský fundamentalizmus, etnická nenávisť a nerovnomerné rozloženie bohatstva sú dnes hlavné príčiny väčšiny konfliktov na Zemi. Koncom 20. storočia môžeme sledovať snahy o porozumenie medzi náboženstvami. Na čelo ekumenického hnutia sa postavil Ján Pavol II. (hlava katolíckej cirkvi). Je ale kritizovaný za konzervatívne postoje k umelým prerušeniam tehotenstva a homosexualite. Napriek tomu môžeme hovoriť o väčšej otvorenosti náboženských presvedčení.
Typickým vysokoškolským národom sú Kanaďania, Američania a Austrálčania. Počet zapísaných do terciárneho vzdelávania vyjadrený ako percento z danej vekovej skupiny tu v roku 1996 dosahoval 90, 81, respektíve 76 %.
Medzi civilizačné choroby konca 20. storočia patrí obezita. V Amerike a Veľkej Británii je obéznych takmer 30 % dospelej populácie, 50 % má nadváhu. Obezita sa často vyskytuje u chudobných a u menšín (u menej aktívnych ľudí), dokonca aj v rozvojových krajinách. Nedostatok pohybu si cieľavedomejší nahrádzajú pravidelným cvičením (napr. športom, návštevami posilňovne).
Najväčšiu hrozbu predstavuje syndróm nedostatočnej imunity (Acquired Immunodeficiency Syndrome - AIDS), spôsobovaný vírusom HIV. Najväčšie nešťastie pácha v strednej a južnej Afrike. V roku 1990 tam bolo 7 miliónov chorých na HIV/AIDS, v roku 2000 už 25,3 milióna nakazených a 12,1 milióna HIV/AIDS sirôt. Aj vo vyspelej Juhoafrickej republike sa predpokladá do r. 2010 smrť 5 miliónov ľudí (následkom AIDS), ďalších 6-8 mil.