Svet dnes

SVET DNES

vybrané témy zo súčasného vývoja ľudstva

(práca z Geografickej olympiády – kategória „D“)

































Michal Lehuta (oktáva) Školský rok 2001/2002
OBSAH

1 Úvod 3
2 Cieľ a metodika práce 4
3 Súčasný moment v histórii 5
4 Ľudia ako takí 6
4.1 Populačná explózia je za nami, problémy sa vyostrujú 6
4.2 Model 100 12
5 Ekonomika a čo k nej patrí 13
5.1 Globalizácia 17
5.2 Nový subjekt na finančnej scéne 18
5.3 Problémy rozvojových krajín 19
5.4 Ďalšie trendy 19
6 Politika, právo a medzinárodné vzťahy 22
6.1 Terorizmus 23
6.2 Európska únia 23
6.3 Arabsko-izraelský konflikt 25
6.4 Medzinárodné organizácie 26
7 Regionálny pohľad – čo je nové? 28
7.1 Severná Amerika 28
7.2 Latinská Amerika 28
7.3 Európa 28
7.4 Afrika 31
7.5 Ázia 32
7.6 Austrália a Oceánia 33
8 Záver alebo ako sa mení a nemení dnešný svet 34
9 Zoznam máp, tabuliek a grafov 35
10 Zoznam použitej literatúry 36
10.1 Odporúčaná literatúra 37














1 Úvod

Vždy ma zaujímal svet okolo nás. Ako sa mení, aký je rozmanitý. Na začiatku to bol iba obdiv k zaujímavostiam a rekordom, neskôr som „hltal“ všetky štatistiky a mapy. Fascinuje ma dozvedať sa niečo nové. Na gymnáziu som sa naučil hľadať medzi faktami súvislosti a vysvetľovať príčiny javov. Dnes je mojim cieľom snaha aplikovať tento postup na fungovanie dnešného sveta.
Geografická olympiáda, ako špecifická forma vedeckého štúdia, ma zaujala natoľko, že sa jej dnes zúčastňujem už štvrtý krát. Z troch skúseností to bolo raz v kategórii „C“ (Problémy najväčších mestských aglomerácií sveta – moja „srdcová“ záležitosť) a dva krát v kategórii „D“ (Petržalka nie je len betónová džungľa, Orava – geografická charakteristika).
Dnes vám predkladám prácu s názvom „Svet dnes – vybrané témy zo súčasného vývoja ľudstva“. Bude sa zaoberať hlavne tromi okruhmi tém: človekom ako takým, ekonomikou a všetkým čo k nej patrí a svetovou politikou (medzinárodnými vzťahmi).
V prvej tretine sa snažím charakterizovať najnovšie trendy v svetovej populácii (napr. populačná explózia, problémy veľkomiest alebo starnutie obyvateľstva). V druhej časti (kapitola 5) popisujem súčasné svetové hospodárstvo a globalizáciu. V kapitole 6 sa venujem postaveniu USA ako svetovej veľmoci, Európskej únii a iným problémom medzinárodných vzťahov.

Posledná časť je venovaná regionálnemu pohľadu na svet. Obsahuje témy a trendy regionálneho významu.
Uvedomujem si, že úloha charakterizovať súčasný svet je viac než zložitá, no o to viac príťažlivejšia. Je zrejmé, že práca nebude kultovým dielom, no chce byť aspoň akýmsi nezaujatým pohľadom sedemnásťročného študenta - geografa (ak sa tak môžem nazvať) na svet dnes.



















2 Cieľ a metodika práce

Cieľom práce je stručne zhrnúť najvýznamnejšie zmeny v socio-ekonomickej geografickej sfére v posledných rokoch a tiež načrtnúť vývoj stavu a činnosti spoločnosti v stredno- až dlhodobom horizonte. Mala by obsahovať najnovšie fakty a štatistiky, odhady a prognózy. Chce poskytnúť skutočný obraz dnešnej Zeme pod vládou človeka. Podať správu, ako sa svet začiatku 21. storočia líši od sveta bipolarity po druhej svetovej vojne.
Pri študovaní naozaj rozsiahleho okruhu tém využíval som služby Univerzitnej knižnice v Bratislave (Spoločenskovednú študovňu, Čitáreň periodík, Študovňu OSN a UNESCO), Mestskej knižnice v Bratislave (Úsek odbornej literatúry), Knižnice SAV a Geografickej knižnice pri Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. Snažil som sa zozbierať čo najnovšie údaje a zaujať tak aj sčítaného geografa.
Popri bibliografickom prieskume som využíval aj možnosti počítačovej siete internet. Podarilo sa mi dopracovať k mnohým štatistikám OSN, Svetovej banky, Svetovej obchodnej organizácie, ako aj k viacerým štúdiám svetových trendov. Pri spracovávaní podobných prameňov je potrebná znalosť anglického jazyka.
K potrebnému všeobecnému prehľadu mi pomohlo doterajšie štúdium literatúry faktu,
čítanie vybraných periodík (napr. Domino Fórum, OS, Profit, Trend, v menšej miere aj český Respekt, americký National Geographic a britský The Economist), navštevovanie spravodajských serverov a sledovanie dokumentárnych programov, či spravodajské televízie (TA3, CNN, BBC, spomeniem aspoň program Českej televízie „21“).
Problémami dnešného sveta za zaoberá množstvo ľudí a inštitúcií. Zaujímajú, samozrejme, každú vládu či iných oficiálnych predstaviteľov jednotlivých štátov. Najznámejšou prácou na podobnú tému sú Megatrendy 2000 od J. Naisbitta a P. Aburdenovej, ku ktorým sa mi, bohužiaľ, nepodarilo dopracovať. Prognózu sveta v roku 2015 predložila v spolupráci s niekoľkými univerzitami a mimovládnymi organizáciami americká CIA (www.cia.gov/cia/publications/globaltrends2015/index.html).

Zásadný programový dokument o globalizácii vydala britská vláda (http://blisty.internet.cz/0012/20001211d.html#03). V slovenskej tlači funguje Project Syndicate. Podobných príkladov možno nájsť mnoho.
Vo svojich úvahách som sa opieral o filozofiu neoliberalizmu (v Amerike nazývaného libertarianizmom), ako aj konzervativizmu a pragmatizmu.
Z významných osobností, ktoré sa zaoberajú dnešným svetom, nemožno nespomenúť Zbigniewa Brzezinskeho, Samuela Huntingtona, Francisa Fukuyamu, Michaela Novaka, Josepha Nyeho a Georga Sorosa.









3 Súčasný moment v histórii

„Budúcnosť si môžeme naplánovať iba vtedy, ak poznáme cestu, ktorá nás doviedla k súčasnosti.“
Adlai Stevenson (americký politik)

Píše sa rok 2002 a svet sa nachádza v období, ktoré bolo medzníkom pre mnohých prognostikov, futurológov, mysliteľov, ale aj „obyčajných“ ľudí 20. storočia. Rok 2000 bol pred niekoľkými desaťročiami hudbou ďalekej budúcnosti. Azda len opticky – pre svoju dvojku na začiatku. Prišiel však akosi skôr, než sme predpokladali, a väčšinou nie taký, aký sme si mysleli. Nenastal žiadny závratný zlom v dejinách ľudstva. Stačí pohľad do histórie a zistíme, že každé veľké zmeny sa uskutočňujú len pomalým procesom dozrievania a následným vyústením, ktoré sa nám s odstupom času javí ako prirodzené a logické. Koniec bipolarizácie bol najvýznamnejším momentom určujúcim tvár dnešného sveta. Na začiatku doň vniesol istú nestabilitu a chaos. Hospodárstvo krajín bývalého východného bloku bolo ochromené a štáty začali hľadať nové istoty. Chudobné krajiny, ktoré ťažili zo súperenia veľmocí, sa ocitli na periférii záujmu. Spojené štáty hľadajú svoje miesto vo svete. Dodnes prežívajú určitú schizmu: starať sa o vývoj vo svete a byť kritizovaný za neokolonializmus alebo sa starať sám o seba a byť obviňovaný z izolacionizmu?
Nový stav poskytol možnosť filozofovania nad otázkou fungovania a smerovania sveta. Ľavica utrpela zdrvujúcu porážku a prebrala veľkú časť pravicovej politiky. Presadzuje sa Popperova myšlienka otvorenej spoločnosti. Dnes sa, napríklad, stáva moderným pochybovať o vžitých ideáloch ako sú euro, Európska únia alebo OSN. A tak je to správne. Nechcem tým povedať, že by vstup do EÚ, či EMÚ nebol pre Slovensko prospešný, chcem vysloviť názor, že otvorená diskusia je najlepším prostriedkom napredovania. Napredovania k otvorenej spoločnosti, kde je najväčšou hodnotou človek - indivíduum.

Otvorená preto, lebo neverí v diktát absolútnej pravdy a napreduje systémom pokus – omyl.
Ale akí ľudia dnes na svete žijú? V čom sa líši dnešná populácia od obyvateľstva spred niekoľkých desaťročí? Na tieto a podobné otázky sa zaostrím v nasledujúcej kapitole.












4 Ľudia ako takí

Na svete dnes žije 6,2 miliardy ľudských bytostí, čo je viac ako kedykoľvek predtým. Toto číslo je len približné, nakoľko presný počet obyvateľov sa v určitom čase na tak veľkom území nedá zistiť. Ale vieme s určitosťou blížiacou sa k pravde povedať, že Zem má od 6,1 do 6,3 mld. ľudských obyvateľov. Hranicu šiestich miliárd sme oficiálne prekročili 12. októbra 1999 (OSN – „Deň šiestich miliárd“), na prekročenie siedmej miliardy si musíme počkať do roku 2011.

4.1 Populačná explózia je za nami, problémy sa vyostrujú
Ročný prírastok obyvateľstva Zeme je 12-13 ‰ (t.j. asi 80 mil. ľudí ročne). Rast počtu obyvateľstva sa však od 70-tych rokov spomaľuje. V roku 2005 by malo na Zemi žiť 6,491 mld. a v roku 2010 6,891 mld. ľudí. OSN predpokladá ustálenie počtu obyvateľov sveta na počte okolo 10 miliárd niekedy medzi rokmi 2050 - 2100. Takže katastrofálne preľudnenie planéty nehrozí, ale problémy s pitnou vodou, hladomory a choroby sú čoraz aktuálnejšie. Svet produkuje dostatok potravín, aby uživil každého človeka. Problém je v nerovnomernom rozložení produkcie potravín na Zemi. Bohaté štáty so svojím intenzívnym poľnohospodárstvom vyprodukujú oveľa viac potravín, než samy potrebujú, ale ich cena pre obyvateľa chudobnej krajiny je privysoká.
V roku 2001 OSN predpokladalo počet obyvateľov Ázie na 3 721 mil., Afriky 813 mil., Európy 726 mil., Severnej Ameriky 493 mil., Južnej Ameriky 351 mil. a Austrálie a Oceánie 31 mil. obyvateľov. Na Zemi vtedy žilo 6 134 mil. ľudí, čo je o 77 miliónov viac ako v roku 2000 (6 057 mil. obyvateľov).

Graf č. 1: Všeobecný pokles fertility
Z grafu č. 1 môžeme pozorovať všeobecný pokles fertility v rozvojových krajinách. Z 5 až 7 detí na jednu ženu v krajinách ako India, Mexiko, Indonézia a Brazília (t.j. v rozvojových a novoindustrializovaných krajinách) na dnešných 2-3.
Pokles fertility je výraznejší, ako sa predpokladalo a OSN bude pravdepodobne upravovať svoje prognózy na budúci vývoj počtu obyvateľstva (smerom dole). Dnes už možno diskutovať o tom, že počet obyvateľov sveta nepresiahne magickú hranicu 10 miliárd. Ozývajú sa dokonca názory, že počet obyvateľstva sveta bude po r. 2050 klesať. Vychádzajú z faktu, že fertilita mnohých krajín je a bude nižšia ako je kritická hodnota na udržanie populácie (2 deti na ženu). Podľa: www.economist.co.uk
V krajinách s najvyššou fertilitou majú ženy za svoj život v priemere 5-6 detí (7 výnimky – Jemen, Západný breh Jordánu a Gaza, Somálsko a Uganda).

Najnižšiu fertilitu majú krajiny južnej a východnej Európy: Španielsko, Rumunsko, Česká republika, Taliansko, Bulharsko...(priemerne 1,15-1,3 detí). Prírastok najrýchlejšie rastúcich populácií klesá. V rokoch 1990-2000 mala najvyšší prírastok obyvateľstva Palestína (Západný breh Jordánu a pásmo Gazy) – 5,56 % ročne. V rokoch 2000-2015 sa predpokladá rast 3,82 %. Len 10 ďalších krajín malo prirodzený prírastok obyvateľstva vyšší ako 3 % (Jemen, Afganistan, Jordánsko, Omán...). Medzi rokmi 2000 až 2015 by ich malo byť len 6.
Najpomalšie rastúce populácie môžeme nájsť vo východnej Európe (Lotyšsko, Estónsko, Gruzínsko). Obyvateľstva tu ubúdalo tempom 0,5 až 1,3 % ročne. Starnutie obyvateľstva môže byť charakterizované aj ako zmenšovanie podielu predproduktívneho obyvateľstva a zvyšovanie podielu poproduktívneho obyvateľstva. Percento obyvateľov mladších ako 15 rokov klesá pomaly (v chudobných krajinách) z vyše 50 % na 40 %, vo vyspelých krajinách 14-22 %. Obyvateľov nad 65 rokov pribúda, rýchlejšie v rozvinutých krajinách (13-19 %). So starnutím súvisia problémy so zabezpečením starších ľudí. Prebiehajú dôchodkové reformy, ako aj zvyšovanie veku odchodu na odpočinok.
Prevažne ženské populácie majú štáty bývalého ZSSR – Lotyšsko, Ukrajina, Rusko, Bielorusko – s počtom 85-90 mužov na 100 žien. Naopak prevažne mužské populácie majú krajiny juhozápadnej Ázie – Katar, SAE, Bahrajn, Saudská Arábia – 200-110 mužov na 100 žien.
Ľudia sa tak rýchlo menia, ale pritom sú stále rovnakí! Ale to je na dlhú debatu...

Tabuľka č. 1: Najľudnatejšie krajiny sveta

Poradie Krajina Počet obyvateľov*(v tis.) Prírastok obyvateľstva**(v ‰)
1. Čína 1 295 330 7,0
2. India 1 027 015 14,4
3. USA 286 900 7,1
4. Indonézia 219 500 13,1
5. Brazília 169 544 11,8
6. Ruská federácia 144 400 -3,6
7. Pakistan 143 600 25,9
8. Bangladéš 129 194 17,3
9. Japonsko 127 000 1,2
10. Nigéria 117 100 27,3
11. Mexiko 102 300 14,2
12. Nemecko 82 000 0,2
13. Filipíny 81 160 18,0
14. Vietnam 80 000 15,1
15. Egypt 71 100 17,3
Vysvetlivky (k Tabuľke č. 1)
* Najnovšie odhady na rok 2002 (The Economist: Svet v roku 2002, Kol.: Školní atlas dnešního svĕta). Čína podľa sčítania 1. XI 2000, India podľa sčítania 1. III 2001. Brazília – sčítanie k 1. VIII 2000.
** Odhad na roky 2000-2005. Podľa: OSN: World Urbanization Prospects: The 1996 Revision, New York 1998.

Z tabuľky č. 1 vyplýva, že v desiatich najľudnatejších krajinách žije až 58,66 % obyvateľstva sveta. V 25 najľudnatejších krajinách dnes žijú vyše tri štvrtiny ľudstva.

Ku krajinám s počtom obyvateľov viac ako 100 miliónov pribudlo v minulom roku Mexiko a zvýšilo tak počet členov tohto „Klubu stomiliónových“ na 11. Ďalším prírastkom bude až v roku 2020 hneď dvojica krajín – Filipíny a Vietnam (dnes 82, resp. 80 mil. obyvateľov). Vzhľadom na poslednú fázu svetovej populačnej explózie môže neskôr pribudnúť už len Etiópia, Egypt, Irán a možno DR Kongo.

Urbanizácia
Vysoký stupeň urbanizácie, doposiaľ typický pre vyspelé krajiny, sa začína preukazovať aj v ostatných, najmä novoindustrializovaných krajinách. Sťahovanie obyvateľstva do miest je typickým rysom 20. storočia. Dnes (2002) žije v mestách asi polovica všetkého obyvateľstva. Do roku 2030 by sa mal tento pomer zvýšiť na 61,1 %.
Za jeden z globálnych problémov ľudstva možno považovať aj problémy najväčších mestských aglomerácií sveta. Mestská aglomerácia, definovaná ako zjednotenie mesta s jeho okolitými sídlami s intenzívnymi vzájomnými väzbami, predstavuje jednu z najväčších a najdôležitejších urbanistických jednotiek.
Prvá skupina aglomerácií – aglomerácie rozvinutého sveta – vznikli a najväčší ročný prírastok obyvateľstva zaznamenali v druhej polovici 19. a začiatkom 20. storočia. Boli to najmä priemyselné centrá západnej Európy a USA, ktoré rástli obrovským tempom do výšky aj do šírky. Ich starosti sa dnes však oproti problémom veľkomiest v rozvojových krajinách dajú nazvať malicherné. Neviditeľná súťaž o prestíž pokračuje aj na začiatku 21. storočia.

„Najlepšie mestá sa budú snažiť čo najväčšmi odlíšiť. Tie upäté, ktoré sa budú brániť pred príchodom prisťahovalcov a menšín, neuspejú.“
Richard M. Daley (starosta Chicaga)

Najvážnejšie problémy súvisiace z rozvojom najväčších mestských aglomerácií zaznamenávame posledné desaťročia v rozvojových krajinách Latinskej Ameriky, Ázie a Afriky. Vďaka vysokému prirodzenému prírastku (v priemere 2,5 %) a sťahovaniu obyvateľstva do miest (v najväčších mestách aj tisícky denne) rastie počet obyvateľov týchto najväčších mestských aglomerácií okolo 3,5 % ročne. Niektoré aglomerácie zaznamenávali v rokoch s najvyššími prírastkami vyše 10 % ročne, čo je naozaj neúnosná miera. Vo všeobecnosti platí, že čím je štát rozvinutejší, tým skôr dosiahli jeho aglomerácie najvyšší ročný prírastok obyvateľstva. V posledných rokoch sa prírastky najväčších mestských aglomerácií pomaly znižujú, no problémy s nimi súvisiace – ako preľudnenie a problémy s bývaním (slumy), dopravou, znečistenie životného prostredia (problémy s odpadmi) a kriminalita – zostávajú. Podľa výskumov „Habitat“ žije dnes vyše 500 miliónov ľudí v mestách bez strechy nad hlavou.

Zo skúseností sa ukázalo, že namiesto búrania chudobných štvrtí je efektívnejšie ich pomaly „poľudšťovať“ – napríklad zabezpečovať odvoz odpadkov a sprostredkovať zdravotnícku starostlivosť.
Najväčšou mestskou aglomeráciou bolo podľa údajov OSN z roku 2000 Tokio (Japonsko) s 26,4 miliónmi obyvateľov. Za ním nasledovali Mexiko City (Mexiko) a Bombaj (India) s vyše 18 mil. obyvateľmi, ďalej São Paulo (Brazília – 17,8 mil.), New York (USA – 16,6 mil.), Lagos (Nigéria – 13,4 mil. obyvateľov), Los Angeles (USA –13,1 mil.) a Šanghaj (Čína – 12,9 mil.). Na svete je ešte ďalších 13 mega-cities, ako sa nazývajú aglomerácie s počtom obyvateľov 10 mil. a viac, a to Kalkata a Dillí (India), Peking a Tianjin (Čína), Buenos Aires (Argentína), Soul (Kórejská rep.), Karáčí (Pakistan), Dháka (Bangladéš), Manila (Filipíny), Káhira (Egypt), Osaka (Japonsko), Rio de Janeiro (Brazília) a Jakarta (Indonézia, pozri aj mapu č. 1). Miliónových aglomerácií (s počtom obyvateľov 1 mil. a viac) bolo k roku 2000 okolo 375, v roku 1950 iba 83. Ich počet ako aj počet obyvateľov sa však vzhľadom na nejednoznačnosť hraníc určuje veľmi obtiažne.
Z tabuliek tridsiatich najväčších mestských aglomerácií od roku 1950 sa dá zistiť, že podiel aglomerácií v rozvinutých krajinách sa zmenšuje na úkor aglomerácií rozvojových krajín. V roku 1950 ich bolo v prvej tridsiatke 20, no v roku 2000 už len 8 a do roku 2015 sa ich počet má znížiť na iba 5. Vtedy už bude na Zemi 7,28 mld. obyvateľov, z ktorých bude asi 56 % žiť v mestách. A tak nám zostáva jedna veľká povinnosť – aby tieto štyri miliardy ľudí nežili v chatrčiach z kartónu a plechu, v špine bez pitnej vody a kanalizácie.

Mapa číslo 1: Najväčšie mestské aglomerácie sveta














Pozn.: Prázdny krúžok prináleží mestskej aglomerácii s počtom obyvateľov viac ako 5 miliónov už pred rokom 1950. Plný označuje aglomerácie, ktoré dosiahli tento počet do roku 2000, krúžok s bodkou do roku 2015 (prognóza).
Podľa: Organizácia spojených národov: World Urbanization Prospects, The 1999 Revision.
Významné svetové postavenie majú tri veľkomestá – New York, Londýn a Tokio. Sú to globálne jadrá ekonomickej, finančnej a politickej moci. Niektoré ďalšie aglomerácie majú globálny význam, najčastejšie sa medzi nimi objavujú Paríž, Washington a Frankfurt a. M..

Dôsledkom globalizácie je fakt, že sa na Zemi hovorí menším počtom jazykov. Tie rozšírenejšie získavajú užívateľov na úkor menej rozšírených. Jazyky s najmenším počtom hovoriacich sú uvedené v Tabuľke č. 2. Tabuľka č.

2: Vymierajúce jazyky

Jazyk Oblasť používania Počet hovoriacich
Aholn juhozápadné Togo neuvedený
Cambap Kamerun 30
Harsusi južná časť stredného Ománu 600
Kayardild dva ostrovy severne od Austrálie 4-6
Leco Andy v Bolívíi 20
Mohawk New York, Québec, Toronto 1 000 – 2 000
Yup, ik juhozápadná Aljaška 10 000
Yéli dnye Rosselov ostrov (Papua-Nová Guinea) 4 000
Podľa: Profit: Svet v roku 2001

Medzi najrozšírenejšie jazyky (podľa počtu hovoriacich) patrí mandarínska Čínština, najväčší význam má však angličtina. Je jazykom vedy, techniky, politiky i umenia.
Pokračuje emancipácia žien v spoločnosti. Mnohé ženy získali i významné politické postavenie (napr. Čandrika Kumáratungaová – Srí Lanka, Ruth Dreifussová – Švajčiarsko, Megawati Sukarnoputriová – Indonézia). Diskutabilné sú kvóty zastúpenia žien v parlamente, či na kandidátnych listinách strán. Najvyššie zastúpenie majú ženy v parlamentoch škandinávskych krajín. Ešte stále však majú ženy podstatne nižšie priemerné mzdy, a to i v rozvinutých krajinách. V rozvojových krajinách je stále viac negramotných žien ako mužov. V živote človeka roku 2002 stále zohráva veľkú rolu viera. V 90-tych rokoch môžeme pozorovať znovuzrodenie kresťanstva v postkomunistických krajinách. Cirkvi tu nadobúdajú aj istú politickú moc (napr. pravoslávni v Rusku). Typickým rysom je aj obroda islamu, ako udržanie pôvodných hodnôt a kultúry (identity) proti vplyvom amerikanizácie. Dnes na svete žije už vyše 1,3 miliardy moslimov (najviac v Indonézii, Pakistane a Indii).
Avšak náboženský fundamentalizmus, etnická nenávisť a nerovnomerné rozloženie bohatstva sú dnes hlavné príčiny väčšiny konfliktov na Zemi. Koncom 20. storočia môžeme sledovať snahy o porozumenie medzi náboženstvami. Na čelo ekumenického hnutia sa postavil Ján Pavol II. (hlava katolíckej cirkvi). Je ale kritizovaný za konzervatívne postoje k umelým prerušeniam tehotenstva a homosexualite. Napriek tomu môžeme hovoriť o väčšej otvorenosti náboženských presvedčení.
Typickým vysokoškolským národom sú Kanaďania, Američania a Austrálčania. Počet zapísaných do terciárneho vzdelávania vyjadrený ako percento z danej vekovej skupiny tu v roku 1996 dosahoval 90, 81, respektíve 76 %.
Medzi civilizačné choroby konca 20. storočia patrí obezita. V Amerike a Veľkej Británii je obéznych takmer 30 % dospelej populácie, 50 % má nadváhu. Obezita sa často vyskytuje u chudobných a u menšín (u menej aktívnych ľudí), dokonca aj v rozvojových krajinách. Nedostatok pohybu si cieľavedomejší nahrádzajú pravidelným cvičením (napr. športom, návštevami posilňovne).
Najväčšiu hrozbu predstavuje syndróm nedostatočnej imunity (Acquired Immunodeficiency Syndrome - AIDS), spôsobovaný vírusom HIV. Najväčšie nešťastie pácha v strednej a južnej Afrike. V roku 1990 tam bolo 7 miliónov chorých na HIV/AIDS, v roku 2000 už 25,3 milióna nakazených a 12,1 milióna HIV/AIDS sirôt. Aj vo vyspelej Juhoafrickej republike sa predpokladá do r. 2010 smrť 5 miliónov ľudí (následkom AIDS), ďalších 6-8 mil.

by malo byť nakazených. Veľký nárast bol zaznamenaný aj v Južnej a Juhovýchodnej Ázii (z 590 tis. v r. 1990 na 5,8 mil. nakazených v r. 2000). V Strednej Afrike sa občas vyskytne aj nákaza smrteľnej eboly.
Neblahým trendom posledných rokov sú rôzne závislosti. Alkoholizmus a fajčenie sú v rozvinutých krajinách asi najrozšírenejšie. Hrozivý je rast počtu fajčiarov, hlavne v mladých vekových kategóriách. Podľa WHO fajčí v Európe takmer jedna tretina mladých ľudí. Prvenstva sa ujali postkomunistické krajiny (Rusko – 42 %).
Vo všeobecnosti môžeme sledovať zhoršovanie životného štýlu (následne poruchy spánku, stresy, alergie, neurózy, migrény a srdcovo-cievne ochorenia), ale aj snahy o zdravý spôsob života (oddych, účelné využívanie voľného času).
Samovraždy sú doménou mužov. Za posledných 20 rokov ukončilo vo Veľkej Británii svoj život priemerne 20 mužov a iba 6-7 žien na 100 000 obyvateľov ročne.
V globalizujúcom sa svete vystupujú do popredia problémy ako xenofóbia, predsudky, rasová a náboženská neznášanlivosť a diskriminácia menšín. Obrovskú rolu v živote „bežného“ človeka rozvinutej krajiny zohráva automobil. Najlepším príkladom tohto javu sú Spojené štáty. Krajiny s najvyššou automobilizáciou (USA, Nemecko, Taliansko, Austrália...) majú v priemere jedno auto na menej ako dvoch obyvateľov. Popularita áut ovplyvnila mnohé služby. Ľudia jedia v tzv. „drive-in“ reštauráciách (kde sedia v aute, sú obslúžení v aute a jedia v aute), inkasujú šeky v drive-in bankách, sledujú filmy v drive-in kinách a dokonca sa zúčastňujú bohoslužieb v drive-in kostoloch. V dnešnej dobe pripomínajú mnohé mestá jednu obrovskú diaľnicu (napr. Los Angeles).
Nárast používania osobných automobilov však spôsobil mnohé ekologické problémy. V Európe a Japonsku sa presadzujú alternatívne pohonné energie, systémy verejnej dopravy, resp. nízka spotreba paliva, Američania sa so svojimi hltavými strojmi tak skoro nerozlúčia (aj vďaka veľmi nízkej reálnej cene benzínu a nafty). Tak ako hodinky v minulom storočí, sa sprievodcom človeka začiatku 21. storočia stal mobilný telefón. Ďalšou dôležitou charakteristikou obyvateľstva, ktorá potvrdzuje prepojovanie i rozdeľovanie súčasného sveta, je migrácia obyvateľov z menej vyspelých krajín do krajín Severu (Severnej Ameriky, Západnej Európy). Priemerná dĺžka života očakávaná pri narodení sa s časom mierne zvyšuje, dnes dosahuje asi 67 rokov. Treba však povedať, že sa značne líši medzi pohlaviami – ženy žijú v priemere o 4 roky viac ako muži.

Dĺžka života sa taktiež podstatne líši v jednotlivých regiónoch sveta. Vo všeobecnosti sa dá povedať: čím je krajina „vyspelejšia“, tým vyššieho veku sa jej obyvatelia dožívajú. Za povšimnutie stojí fakt, že ľudia v krajinách s najdlhšou priemernou dĺžkou života žijú v priemere dvakrát dlhšie ako obyvatelia niektorých štátov Afriky (Japonsko : Zambia – 80,8 : 37,3 rokov ). Napadá nás otázka: nie je to nespravodlivé? Odpoveď: na jednej strane je to spravodlivé práve tak, ako to, že sa niekto narodí fyzicky, či mentálne handicapovaný, no sme ľudia a mali s tým niečo robiť. Krajiny južnej Afriky prevzali smutný „titul“ od štátov stredu kontinentu hlavne kvôli vírusu HIV/AIDS, ktorý postihuje miestami až polovicu dospelej populácie. Napriek tomu sa predpokladá naďalej rast priemernej dĺžky ľudského života. V roku 2050 by mala dosahovať okolo 70-80 rokov. Vedci tvrdia, že skutočná – biologická hranica dĺžky života sa nachádza niekde okolo 120 rokov. Niektoré výskumy bunkovej biológie však naznačujú, že aj starnutie je v základnej stavebnej jednotke živých organizmov zakódované. No, nechajme sa prekvapiť...
Pomerne normálnym sa stali umelé oplodnenia u párov neschopných mať deti. Prvé „deti zo skúmavky“ sa narodili v roku 1978.

4.2 Model 100
Ak by sme to mali všetko zhrnúť, môžeme použiť tzv. „Model 100“. Predstavuje hypotetickú ľudskú spoločnosť, čítajúcu sto členov, pri zachovaní dnešných pomerov. Ide teda o percentuálne vyjadrenie dnešného stavu spoločnosti. Na modeli 100 však vyznievajú isté skutočnosti akosi oveľa bližšie. Mnohé z modelov pracujú s nepresnými alebo starými číslami (azda aj vďaka nevedeckým funkciám periodík, v ktorých sa vyskytujú), a preto som sa rozhodol vytvoriť čo najpresnejší Model 100 pre rok 2002. Teda ak by sme všetkých obyvateľov tejto planéty nahradili stovkou osôb, vyzeralo by to nasledovne:

21 by bolo z Číny, 16 z Indie (z Ázie spolu 61).
3 by mali počítač a 2 mobilný telefón.
15 by vlastnilo 85 % všetkého majetku.
8 by nemalo strechu nad hlavou,
18 by nemalo prístup k čistej pitnej vode,
19 by muselo prežiť z menej ako 1 dolára na deň,
a 40 by chýbal prístup k riadnym hygienickým zariadeniam.
Za rok by sa narodili 3 deti, 1-2 ľudia by zomreli.


5 Ekonomika a čo k nej patrí

Už samotná existencia človeka, ako aj jeho koexistencia v spoločnosti, si vyžadujú od tejto pozoruhodnej bytosti určitú námahu. V začiatkoch sa táto činnosť nápadne podobala činnosti ostatných zvierat - zahŕňala hlavne získavanie potravy.

A to zberom a lovom (prisvojovacie hospodárstvo), neskôr aj primitívnym poľnohospodárstvom. Tu sa datujú aj prvé známky väčšieho združovania ľudí a zakladanie štátov, ako prostriedkov organizovania činnosti človeka. Ukázalo sa efektívnejšie, ak sa ľudia vo svojej práci zamerali na jeden druh aktivity (deľba práce). Postupným oslobodzovaním sa jednotlivca sa dostávame až do dnešného zjednocujúceho sa celosvetového voľného trhu. Na trhu existuje prirodzene ponuka, dopyt a konkurencia, ktoré spolu vytvárajú cenu, výhodnú ako pre kupujúceho, tak pre predávajúceho. Lenže globálny kapitalistický systém je o čosi zložitejší, ako takáto jednoduchá teória.
V úvode by sa patrilo spomenúť tzv. tretiu priemyselnú revolúciu, príznačnú hlavne pre poslednú tretinu 20. storočia. Oproti predchádzajúcim obdobiam sa začali rozvíjať nové, z vedeckého základu vychádzajúce priemyselné odvetvia – hlavne farmaceutický a petrochemický (umelé hmoty). Najdôležitejšou zmenou bolo zavedenie počítačov do výroby (robotizácia - dokonalá kontrola). Náklady poklesli, zvýšila sa kvalita, mohlo sa začať vyrábať viac druhov výrobkov. Víťazom tretej priemyselnej revolúcie sa stala Tichomorská priemyselná oblasť (kvalitné technológie, lacná pracovná sila). A to najdôležitejšie - poznatky sú dnes cennejšie ako suroviny.
Svet sa dnes (začiatok roku 2002) zotavuje z miernej recesie, zapríčinenej dlho očakávaným spomalením hospodárskeho rastu USA, ako i teroristickými útokmi z 11. septembra 2001. Odhad svetového rastu na rok 2002 podľa renomovaného časopisu The Economist – 1,5 %. Medzinárodný menový fond predpokladá 2,2 %. Pomerne dlhšiu dobu sú na špici tabuľky hrubého domáceho produktu USA, Japonsko a Nemecko. Prehľad ďalších krajín prináša tabuľka č. 3.

Tabuľka č. 3: Krajiny s najvyšším hrubým domácim produktom
Poradie Krajina HDP* Rast*
1. USA 10 708 1,4
Európska únia /1 8 920 1,5
2. Japonsko 4 055 - 0,9
3. Nemecko 2 128 1,5
4. Spojené kráľovstvo 1 525 1,8
5. Francúzsko 1 472 1,7
6. Čína/2 1 309 7,4
7. Taliansko 1 234 1,9
Σ Svet spolu 34 700 1,5

* - Hrubý domáci produkt (v mld. USD). Rast v %. Prognóza na rok 2002.
/1 – pre porovnanie
/2 – v PPP až 5 420 mld. USD
Podľa: Profit: Svet v roku 2002. Horizont Slovakia: Bratislava, 2001.
V roku 2000 vyprodukovali ľudia tovary a služby v hodnote priemerne 5 624 USD na jedného obyvateľa (v roku 1980 – 4 535 USD). Avšak vyspelé krajiny v priemere nad 20 tis. USD, najchudobnejšie iba niekoľko stoviek dolárov.

Za posledných 20 rokov rástol svetový HDP v priemere 2,8 % za rok (väčšinou od 1,4 do 4,1 %, v závislosti od situácie v globálnom kapitalistickom systéme).
Najrýchlejšie rastúcimi ekonomikami sú dnes i napriek Ázijskej kríze (1997-99) tzv. nové Ázijské tigre (tiež Ázijský draci). V rokoch 1990-97 rástla Čína ročne 11,2 %, Malajzia a Vietnam 8,5. Na štvrtom mieste bolo Chile s 8,3 %, ďalej Singapur (8,2) a Indonézia (7,4 %). V roku 2002 by mala podľa MMF najviac narásť Rovníková Guinea – až o 24 %. Čína sa bude stále skvieť v Ázii s rastom 7,4 %. Vyššie prírastky môžeme čakať aj u Indie, Kazachstanu a Iraku (ak ho nezačnú bombardovať USA).
Najpomalšími ekonomikami boli v období rokov 1990-97 nástupnícke štáty po ZSSR – Gruzínsko, Moldavsko, Azerbajdžan, Ukrajina a Arménsko. Ročne vyrobili o 10-15 % tovarov a služieb menej. Súvisí to s prechodom na trhové hospodárstvo po sedemdesiatich rokoch umelej, plánovanej výroby.
Jedným z problémov svetovej ekonomiky je uzavretosť jednotlivých trhov pomocou dovozných prirážok (ciel). Podobným opatrením je aj obrovská dotácia poľnohospodárstva v Európskej únii. Ak by sa jej trh otvoril, ľudia by mohli kupovať lacnejšie výrobky zo zahraničia (a podporiť tak chudobnejšie krajiny). Na druhej strane, poľnohospodári by prišli o prácu. Tú by si však mohli nájsť aj v inom, konkurencieschopnom odvetví hospodárstva. Pomohlo by sa tak chudobným krajinám Afriky a Ázie, ktorých výrobky sa dnes na západné trhy nemôžu dostať. K charakteristike ekonomiky patrí aj index rastu spotrebiteľských cien, čiže inflácia. V stabilných a rozvinutých krajinách sa inflácia drží blízko pri zemi. Priemerná inflácia USA a Európskej únie v 90-tych rokoch bola na úrovni 2-3 %. Inflácia krajín strednej a východnej Európy vďaka transformačným procesom (ekonomickým reformám) postupne klesá (zo 146,2 % v roku 1993 na 9,25 % v r. 2001). Rozvojové krajiny mali infláciu v priemere 6,75 % ročne. Mnohé krajiny postihla hyperinflácia: Kongo, Angola, Turkménsko, Gruzínsko a iné štáty bývalého ZSSR. Kvalitu života určuje množstvo faktorov. OSN pre ňu zriadila index rozvoja spoločnosti, ktorý pozostáva zo zjednotenie výšky HDP na osobu, gramotnosti, očakávanou dĺžkou života a priemerný počet rokov školského vzdelania. Nadobúda hodnoty 0 až 100. Krajiny so skóre nad 80 sú považované za štáty s vysokou úrovňou rozvoja spoločnosti, štáty so skóre 50 až 79 sú považované za priemerné a ukazovateľ pod 50 hovorí o nízkej úrovni rozvoja. Na prvých miestach sa umiestnili Kanada (96,0), Francúzsko (94,6), Nórsko (94,3), USA (94,3), Fínsko (94,2) a Island (94,2). Slovensko sa umiestnilo na 40.

priečke s 87,5 bodmi.
Časopis Heritage Foundnation každoročne zoraďuje krajiny podľa indexu ekonomickej slobody (1 – najvoľnejšia ekonomika až 5 – najsilnejšie kontrolovaná ekonomika). V roku 1997 boli na prvých miestach Hongkong, Singapur, Bahrajn, Nový Zéland, Švajčiarsko a USA. Slovensko až na 73. mieste spolu s Beninom, Keňou, Paraguayom, Katarom a Zambiou (pravdepodobne aj vďaka vláde HZDS-SNS-ZRS).
Najväčšími spoločnosťami sveta sú dnes americké, japonské a európske spoločnosti. Veľké množstvo z nich sa zaoberá výrobou automobilov, spracovaním ropy a elektrotechnikou (elektronikou). Porovnanie desiatich najväčších firiem prináša tabuľka číslo 4.

Tabuľka č. 4: Najväčšie spoločnosti sveta
Poradie Názov (Krajina) Výnosy1
2000/01 1997/98
1. Exxon Mobil (USA) 210,4 122,4+60,0
2. Wal-Mart Stores (USA) 193,3 119,3
3. General Motors (USA) 184,6 178,2
4. Ford Motor (USA) 180,6 156,3
5. DaimlerChrysler (Nemecko, USA) 150,1 71,6+61,1
6. Royal Dutch/Shell Group (Veľká Británia/Holandsko) 149,1 128,1
7. British Petroleum (Veľká Británia) 148,1 71,2
8. General Electric (USA) 129,9 90,8
9. Mitsubishi (Japonsko) 126,6 128,9
10. Toyota Motor (Japonsko) 121,4 95,1

1 – v mld. USD. + – spoločnosti boli v r. 1997/98 samostatné
Podľa: www.etrend.sk a Kol.: Svĕt v číslech do kapsy

Ďalšie miesta zastávajú zo známejších spoločností: 16. – dnes už skrachovaný Enron, 21. – Volkswagen, ďalej Hitachi, Siemens, ING Group, Allianz, Sony, Carrefour, Honda, Nissan, Toshiba, Fiat a Boeing (50.). Významný bol krach a prepad juhokórejskej automobilky Daewoo, ktorá bola v roku 1997/98 na 17. priečke. V prvej stovke sú aj: Texaco, Fujitsu, Hewlett-Packard, Nestlé, Metro, Compaq, Pegueot, Procter & Gamble, Samsung, Deutsche telekom (majiteľ Slovenských telekomunikácií), Motorola, Mitsubishi, Renault a Kmart.
V Európe zaznamenal v poslednom roku obrovský nárast britský mobilný operátor Vodafone. Vo všeobecnosti britské firmy v objeme trhovej kapitalizácie na svetadieli vedú. Silný je taktiež fínsky koncern Nokia. Japonské firmy poklesli v rebríčku kvôli ekonomickej kríze v krajine v deväťdesiatych rokoch.
Najväčšou bankou sveta bola v r. 1998 britská HSBC Holdings s kapitálom v hodnote 27,4 mil. USD. Na druhom mieste bola americká Chase Manhattan Corp s 22,6 mil. USD a na treťom francúzska Crédit Agricole (22,3 mil. USD). V prvej štyridsiatke bolo 21 európskych (Veľká Británia 6, Francúzsko 5, Nemecko 4, Holandsko 3, Švajčiarsko 2 a Španielsko 1), 9 japonských, 8 amerických bánk, a 2 čínske banky.

Za najzávažnejší problém svetového hospodárstva si dovolím označiť jeho obmedzovanie štátom.

Vysoké dane, odvody a dávky nezamestnaným, tlačenie peňazí, minimálne mzdy, všemocné odbory – to všetko obmedzuje prirodzené fungovanie trhu a spôsobuje jeden z najzáhadnejších fenoménov uplynulého storočia – nezamestnanosť. Rozvinuté krajiny preukazovali v deväťdesiatych rokoch 6 až 8 percentnú nezamestnanosť. Odhady na rok 2001 pre USA - 4,75 %, EÚ 7,5 %. Stredná a východná Európa 7,5 až 35 % (Maďarsko, Česká republika, Lotyšsko – 7,5-8 %, Chorvátsko, Juhoslávia a Macedónsko - 20-35 %).

Dôležitou súčasťou ekonomiky je energetika, ktorá dodáva potrebnú energiu do tovární ako aj domácností. Často sa rozoberá otázka jadrovej energetiky, resp. jej bezpečnosť, finančná nákladnosť, problém s odpadom a vysoká centralizácia. Niektorí vedci dokonca tvrdia, že mamutie vodné nádrže môžu ovplyvniť pohyby našej planéty. Ako naschvál stavajú Číňania najväčšiu priehradu sveta na 300 kilometroch stredného toku rieky Jang c’ Tiang (Tri rokliny).
Najväčšími spotrebiteľmi energie na obyvateľa sú krajiny produkujúce ropu (Katar, SAE, Bahrajn a Kuvajt – 12-35 tis. kg uhoľného ekvivalentu). Hneď za nimi nasledujú USA (11 487) a Kanada (11 001), krajiny Západnej Európy spotrebujú v priemere 4,5 (Írsko, Dánsko, Švajčiarsko) až 11 tis. kg (Luxembursko) uhoľného ekvivalentu na obyvateľa za rok.
Výkonnosť energie možno merať podielom hrubého domáceho produktu na jednotku vyrobenej energie (1 kilogram uhoľného ekvivalentu). Vedú Hongkong (oblasť Číny s vlastnou správou) a Švajčiarsko s indexom 12 dolárov.
Pri ekonomickej činnosti sa čoraz viac myslí aj na jej dopad na životné prostredie a trvalo udržateľný rozvoj. Ľudstvo si pomaly uvedomuje vážne globálne ekologické problémy, ako znečistenie ovzdušia, vody a pôdy, ozónová diera či globálne otepľovanie vplyvom skleníkového efektu. Aj keď v niektorých prípadoch vedci nepreukázali jasnú vinu človeka, je potrebné sa týmito problémami zaoberať. Podľa mňa, každá väčšia odchýlka od pôvodného rovnovážneho stavu Zeme, utváraného po milióny rokov, je nebezpečná, a môže viesť ku kolapsu dnešného systému. Človek má dosť síl na to, aby túto planétu zničil, ale aj dosť vôle na to, aby sa tak nestalo.
Ekologizácia je o uvedomelosti. Je absolútne chybné ak štát, alebo ktokoľvek iný, určuje trhu vyššie ekologické pravidlá (normy), ako sú jeho občania schopní a ochotní prijať. Pretože ak štát určí normy príliš vysoko, výrobcovia majú vyššie náklady, čo sa samozrejme premietne aj do vyšších cien, ktoré spotrebitelia nie sú ochotní prijať. V prípade, že sú pravidlá príliš nízko, prídu s tlakom samotní, nutne uvedomelí občania (väčšinou vo forme tretieho sektoru).
Najvyššiu ekologickú uvedomelosť majú Európania.

Miera obnovy (recyklácie) niektorých materiálov presahuje 50 %. V recyklácii skla sú na prvých troch miestach Švajčiarsko, Holandsko a Rakúsko s mierou obnovy 84, 77 a 76 % (k roku 1994). Papier najviac recyklujú Rakúšania (78), Španieli (78) a Švajčiari (54 %). Dopomáha k tomu ekologická osveta ako aj legislatívna motivácia. Odpad sa separuje do niekoľkých skupín. Sú to spomínané sklo a papier, ale aj kovy, plasty a bioodpad.





5.1 Globalizácia

„Voľný obchod je príliš dôležitý nato, aby si ho ekonómovia nevšímali.“
Peter Singer (profesor univerzity v Princetone)

Pod pojmom globalizácia si každý človek predstaví niečo iné. Ekonóm najlepšiu šancu na zvýšenie životnej úrovne obyvateľstva sveta, antiglobalista vykorisťovanie obyvateľov chudobných krajín, etnograf „zkazenie“ nedotknutých kmeňov civilizáciou, Angličan zákaz tradičných britských jednotiek mier a váh a Nemec postupné ustupovanie od používania „scharfes es“ (ss namiesto ß). Vo všeobecnosti možno povedať, že globalizácia je celosvetový proces, založený na internacionalizácii ekonomiky, to znamená prepojovaní trhov rôznych krajín predovšetkým vďaka obchodu s tovarom a službami a vďaka voľnému pohybu kapitálu. Firmy pôsobiace na týchto, teraz už svetových trhoch, sa taktiež spájajú a vytvárajú tak nadnárodné korporácie, majúce za cieľ ovládnutie čo najväčšej časti svetového trhu.
Nadnárodné spoločnosti sú podniky, ktorých pobočky nie sú v krajine pôvodu. Pobočky sú zakladané pomocou priamych investícií materského podniku. Ako príklad môže poslúžiť švajčiarska firma Nestlé, ktorej 87 % aktív, 98 % predaja a 97 % zamestnancov je v zahraničí (firma sídli vo Švajčiarsku).
Najvýstižnejším ukazovateľom ekonomickej globalizácie je teda rast obchodu. Jeho objem rástol za posledných 10 rokov dva až tri krát rýchlejšie ako narastal hrubý domáci produkt (v priemere 7 % ročne). V roku 2000 predstavoval objem svetového obchodu 6 341,2 mld. USD, čo, pre porovnanie, predstavuje asi dve tretiny HDP USA. Najväčšou mierou prispeli štáty Európskej únie (2 240,7 mld.). Ak by sme považovali EÚ za jeden ekonomický celok (ktorým v skutočnosti je), boli by tieto čísla o čosi nižšie. Asi nikoho neprekvapí, že na druhom mieste sú USA (772 mld.) a treťom Japonsko (479 mld.). Afrika obchodovala spolu v hodnote 154 mld. USD.
Dôsledkom, ako aj formou ekonomickej globalizácie, sú medzinárodné ekonomické organizácie. Najznámejšími sú NAFTA (North American Free Trade Agreement), EÚ a OPEC (Organization of the Petroleum Exporting Countries).

OPEC združuje najväčších exportérov ropy a určuje tak cenu tejto komodity na svetových trhoch. Znižovaním produkcie zvýšila ceny na dnešných 25-27 dolárov za barrel. V Južnej Amerike sa koordinuje makroekonomická politika v zoskupení MERCOSUR (Southern Cone Common Market). Do roku 2005 by mala vzniknúť FTAA (Free Trade Area of the Americas) zahŕňajúca celú Ameriku.
V Afrike funguje ECOWAS (Economic Community of West African States), ktorého cieľom je vytvoriť menovú úniu (WAEMU – West African Economic Monetary Union) v roku 2004. V krajinách spoločenstva však existujú pomerne veľké rozdiely v makroekonomických ukazovateľoch.
Pre juhovýchodnú Áziu je spoločná ekonomická integrácia v asociácii ASEAN (Association of Southeast Asian Nations), do 10 rokov zóna voľného obchodu.
Treba zdôrazniť, že HDP rozvojových krajín rastie rýchlejšie ako HDP rozvinutých. Aj Východná Európa rastie rýchlejšie ako Západná. Argument skeptikov proti prílišnému optimizmu môže znieť: „Z ničoho sa rastie rýchlo veľmi ľahko“.

5.2 Nový subjekt na finančnej scéne
Od 1. januára 1999 v bezhotovostnom styku a od 1. januára 2002 aj prostredníctvom mincí a bankoviek sa sen o jednotnej európskej mene stal skutočnosťou. Euro sa stalo platidlom v dvanástich krajinách západnej Európy po štyroch rokoch od založenia Európskej centrálnej banky (ECB; sídlo vo Frankfurte a. M.). Do obehu sa dostalo 50 miliárd mincí (v hodnotách od jedného eurocentu po dve eurá) a 14,5 miliardy bankoviek (od 5 po 500-eurovú bankovku), ktoré už každodenne používa 307 miliónov obyvateľov Európskej menovej únie. Lícna strana mincí je v celej Európe rovnaká, rub má každá krajina vlastný. Na bankovkách sa objavuje motív mostov, otvorených dvier a okien, symbolizujúc otvorenosť, komunikáciu a pohľad do budúcnosti.
Euro (€) sa zaradilo v obchodovaní hneď za americký dolár ($), pred japonský jen (¥) i britskú libru (£). Má hodnotu circa 42 slovenských korún, 0,86 amerického dolára, 0,62 britskej libry, či 113,45 japonských jenov. Za približne 1 € si v štátoch EMÚ môžete kúpiť liter Coca-coly, liter mlieka, alebo liter benzínu. V deň svojho vzniku (1.1. 1999) malo euro hodnotu 1,15 amerického dolára. Jeho hodnota sa však znižovala. Hranicu 1:1 zlomil dolár už v decembri roku 1999. V roku 2000 a 2001 euro mierne kolísalo v pásme 0,84 – 0,96 $. Najnovších 120 dní kurzu dolár : euro zachytáva graf číslo 1. Na grafe môžeme pozorovať pokles hodnoty eura k americkému doláru po náraste hodnoty v auguste 2001.

Graf č.

2: Vývoj kurzu dolár : euro (október 2001 - február 2002)







Podľa: www.x-rates.com

Myšlienka na jednotnú európsku menu nie je úplnou novinkou. Od roku 1979 funguje Európsky menový systém, ktorý používal zúčtovaciu európsku menovú jednotku ECU (European Currency Unit). V ECU mala svoje zastúpenie každá národná mena integrovaných krajín.
Už od prvej myšlienky na spoločné platidlo môžeme pozorovať dve skupiny hlasov. Jedny optimistické (nazývané druhou stranou aj naivné a idealistické), druhé pesimistické (vždy euroskeptické – pochybovačné, napr. liberálni ekonómovia). Treba však pochopiť, že euro je do veľkej miery psychologický projekt.
Je predpoklad, že pomocou jednotnej meny sa rozdielne ceny v štátoch EMÚ vyrovnajú rýchlejšie.

5.3 Problémy rozvojovým krajín
Ťažkosti, s akými sa stretávajú rozvojové krajiny, sú pre nás akosi vzdialené. Pre nás sú to základné problémy, ako dodržiavanie občianskych práv a slobôd, negramotnosť, zlá zdravotnícka starostlivosť, nedostatok potravín, pitnej vody, nedostatočná akumulácia kapitálu a prírodné katastrofy. Záväzok miléniovej konferencie OSN znížiť do roku 2015 chudobu vo svete takmer o polovicu sa nesplní.
Oficiálna pomoc rozvinutých krajín, združených vo Výbore pre rozvojovú pomoc (Development Assistance Committee), smeruje hlavne do Afriky a Južnej a Východnej Ázie, v menšej miere aj do Latinskej Ameriky a Juhozápadnej Ázie. V roku 1999 poskytol Výbor pomoc v hodnote 56,4 mld. USD, čo predstavovalo 0,24 % HDP týchto krajín. Cieľom OSN je však zvýšiť pomoc na 0,7 % HDP. Najväčším darcom bolo Japonsko (13,1 mld.), po ňom USA (9,6 mld.) a Nemecko (5,0 mld. USD). Objektívnejším ukazovateľom je však pomer pomoci k hrubému domácemu produktu krajiny. Tu sa dlhodobo drží na prvom mieste Dánsko (1,06 %), po ňom Holandsko (0,82 %) a Švédsko (0,81 % HDP). Štáty Európskej únie dohromady poskytujú pomoc vo výške 0,33 % HDP (do r. 2006 0,39 %), USA asi 0,1 %. Prezident USA odôvodňuje nízke financovanie rozvoja oprávnene vetou:
„Nemá zmysel dávať peniaze chudobným a skorumpovaným krajinám, pretože peniaze na pomoc u nich nepomáhajú ľuďom, ale elite.“
(George W. Bush, prezident USA)

Najzadĺženejšími krajinami sú už dlhšie Brazília, Mexiko a Argentína. Dlhujú ostatným krajinám 150-200 mld. dolárov, t.j. štvrtinu až polovicu ročného HDP. Najchudobnejšie krajiny však dlhujú vyše 100, niektoré dokonca vyše 200 % HDP. OSN a iné organizácie tlačia na vlády bohatých krajín, aby im tieto dlhy odpustili. Niektoré tak už urobili, vediac, že tieto dlhy sú ťažko vymožiteľné.

Prírodné katastrofy ktoré majú na svedomí najviac ľudských životov sú povodne, víchrice, suchá a zemetrasenia. V 90-tych rokoch bolo povodňami postihnutých ročne 12,2 mil. (1997) až 289,1 mil. osôb (1998). Hlavne v Číne, Bangladéši a Indii. Niektorí vedci tvrdia, že vyšší výskyt prírodných katastrôf môže byť spôsobený ľudskou činnosťou.

5.4 Ďalšie trendy
Živočíšnu výrobu položili na kolená nákazy chorobou šialených kráv (BSE), slintačky a krívačky. Epidémia zasiahla hlavne krajiny Európy (aj Slovensko), najväčšiu škodu napáchala na dobytku vo Veľkej Británii.
Dôležitou zložkou života človeka začiatku 21. storočia sa stal internet. Celosvetová počítačová sieť spôsobila doslova informačnú a komunikačnú revolúciu. Dnes zahŕňa asi 1,5 mld. stránok. Objem surfovania po internete sa každým rokom zdvojnásobuje. Do popredia sa prediera elektronický obchod. Najvyužívanejšími vyhľadávačmi sú Google, Yahoo, Lycos a Altavista. Negatívnym sprievodným javom sú počítačové vírusy a možnosť nabúrania dôležitého počítačového systému z druhého konca planéty.
Najväčšími užívateľmi internetu sú Američania, ktorí mali v roku 2000 priemerne 293 užívateľov internetu na 1000 obyvateľov. Od začiatku sa držia dva kroky pred Európanmi, Japoncami i Austrálčanmi (16, 37 a 84 užívateľov na 1000 obyvateľov). Veľký boom zažívajú s internetom spojené telekomunikácie. Trvalo 100 rokov, kým sa telefónom pripojila miliarda ľudí. Trvalo iba 10 rokov, kým sa pripojila druhá miliarda. V krajinách Západnej Európy, USA a na Novom Zélande presiahol počet telefónnych liniek a mobilných telefónov počet obyvateľov a blíži sa k nasýteniu.
Svoju renesanciu prežívajú káble. Tento raz optické – vďaka svojej vysokej prenosovej rýchlosti. Medzi kontinentmi boli uložené 2,4 terabitové optické vlákna. Tie dnes sprostredkovávajú viac telefónnych hovorov ako satelity (mobilné telefóny).
Informačné a komunikačné technológie (ICT) rástli koncom 90-tych rokov až 30-40 % ročne, čo podnietilo nárast produktivity práce.
Kreditné karty sú čoraz múdrejšie, aj keď ešte stále nie sú dostatočne múdre na to, aby vám povedali, kedy prestať míňať. Technológia magnetických pásikov bude vystriedaná čipmi.
Reklama v časoch hospodárskej recesie mimoriadne trpí. Aj tak sa na ňu dnes ročne dávajú stovky miliárd dolárov. Zaujímavý je trend často kritizovaného sledovania televízie. Podľa prieskumov priemerný počet hodín strávených pred televíznym prijímačom podstatne klesol.
Ročne sa vyrobí asi 60 mil. automobilov. Ich výroba sa presúva do novoindustrializovaných krajín (Ázia, Východná Európa).

Veľký rozmach zaznamenáva hlavne v druhej polovici 20. storočia cestovný ruch. Zrýchľovanie dopravy, finančná dostupnosť a dostatok voľného času umožňujú rozvoj stredisiek cestovného ruchu vo všetkých končinách sveta (hlavne pri mori). Nedávne udalosti v USA turizmu síce spôsobili veľké poklesy, do väčšej miery zasiahnuté zostanú však asi len roky 2001 a 2002. Cestovný ruch zaznamenal v roku 2001 magický míľnik – po prvý krát sa do vesmíru mohol vydať „obyčajný“ človek (miliardár Tito). Jeho príklad budú v budúcnosti určite nasledovať ďalší, najmä ak sa pobyt vo vesmíre stane o čosi lacnejším.
Doprava je stále rýchlejšia, avšak jej rýchlosť rastie menším tempom ako kedysi. Väčší dôraz sa kladie na jej bezpečnosť a ekologickosť.
Letecká doprava našla najväčšie uplatnenie v preprave na veľké vzdialenosti (viac ako tisíc kilometrov) a vo veľkých krajinách, hlavne v USA. Americké letecké spoločnosti zaznamenávajú ročne okolo tisíc miliárd osôbkilometrov. Najrušnejšie letiská sú zákonite americké – Chicago (O’Hare), Atlanta (Hartsfield) a Dallas (Dallas/Forth Worth). Ročne obslúžia vyše 60 mil. pasažierov. Hitom posledných rokov sa stali lety s nižšou cenou (bez prehnaného luxusu). Aerolínie sa dnes pomaly spamätávajú zo šoku spôsobeného teroristickými útokmi na USA (niektoré však zkrachovali). Lietať znovu začalo európske nadzvukové lietadlo Concorde.
Najbohatším človekom sveta je už po ôsmy rok softvérový magnát (zakladateľ spoločnosti Microsoft) Bill Gates. Jeho majetok, ktorý pred niekoľkými rokmi dosahoval vyše 100 miliárd dolárov sa dnes odhaduje na 53 miliárd. Na svete je 496 ďalších ľudí s majetkom nad jednu miliardu USD. V roku 1995 sa GATT (General Agreement on Tariffs and Trade) pretransformoval na Svetovú obchodnú organizáciu (World Trade Organization - WTO). Do WTO vstúpila aj Čína a Taiwan (2002).
V hospodárstve tvoria čoraz väčší podiel tretí a štvrtý sektor.
Do Východnej Európy prenikajú hypermarkety – veľkoplošné obchody. Z krajín V4 si tento spôsob nakupovania najviac obľúbili Česi.
OECD (Organization for Economic Cooperation and Development) – Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj má dnes 30 členov. Od roku 2000 je jej členom aj Slovensko.
Diskutabilná je otázka nákladného výskumu vesmíru. Svoju činnosť skončila „babička vo vesmíre“ – ruská orbitálna stanica MIR. Nahradila ju medzinárodná vesmírna stanica ISS.


























6 Politika, právo a medzinárodné vzťahy

Na svete dnes existuje asi 192 nezávislých štátov.

Prečo som použil slovko „asi“? Pretože to nie je také jednoznačné.. Je Taiwan nezávislý štát? Východný Timor? Portoriko? Palestína? Aký stupeň samosprávy musí mať krajina, aby bola nezávislým štátom? Koľko iných krajín ju musí uznať, aby sme mohli povedať: „Toto je nezávislý štát.“ V tomto zmysle môžeme hovoriť o krajinách s určitým vysokým stupňom politickej nezávislosti. Keď sme teda ochotní prijať myšlienku, že nezávislých štátov je na svete určité neurčité množstvo, môžeme sa pohnúť ďalej. Nezávislé štáty sú základnými subjektami medzinárodných vzťahov. Zastupujú (alebo majú zastupovať) vôle svojich obyvateľov. V záujme svojich občanov presadzujú štátni predstavitelia ich potreby. Tak si krajiny môžu navzájom podať pomocnú ruku, alebo proti sebe viesť vojnu. Ak sa problém jednej krajiny prejaví na druhej, ide o medzinárodný problém.
Jedným z najvýznamnejších politických a právnych problémov dneška je medzinárodná migrácia. Politickí a ekonomickí utečenci hľadajú svoje šťastie v Európe alebo USA. Ich cesta z rodnej krajiny je však často ilegálna, strastiplná a niekedy končí aj smrťou. Na obranu voči ilegálnym migrantom zaviedli mnohé krajiny prísnu azylovú politiku (EÚ, Austrália, USA), čo sa stretáva s mnohými protestmi (Austrália). Tak napríklad Francúzsko je atraktívne hlavne pre Alžírčanov (bývalá kolónia), Portugalcov, Maročanov, Talianov, Španielov, Tunisanov a Turkov (registrovaní migranti).
Na svete je dnes asi 11,5 mil. utečencov a ďalších 17 mil. muselo opustiť svoj domov v rámci svojej krajiny. Na pomoc utečencom bola OSN ustanovená UNHCR (Office of the United Nations High Commisioner of Refugees), ktorá prednedávnom oslávila svoje 50. výročie. Za dobu svojej činnosti pomohla už vyše 50 mil. utečencom. V 90-tych rokoch pochádzalo najviac utečencov z Balkánu, Blízkeho východu, Afganistanu a Strednej a Východnej Afriky. Svet rozdeľuje pohľad na trest smrti. Za jeho zrušenie je okrem liberálov aj časť konzervatívcov (katolícka cirkev). Najviac popráv sa vykonáva v Číne.
Problémom sa stali násilné demonštrácie proti globalizácii na politických zasadnutiach G7+1, Svetovej obchodnej organizácie i Európskej únie. Najkrvavejšie boli summity v Seattle, Prahe a Janove, kde svet spoznal aj 1. obeť demonštrácií. Vo veľkom sa kritizuje obchod zo zbraňami. Avšak 85 % zo všetkých zbraní vyvezú krajiny OECD, ktoré si hovoria demokratické a mierumilovné. Postupne by sa mala zakázať výroba a obchod zo zbraňami. Kampane sa vedú za chemické, biologické a jadrové odzbrojenie.

Bojuje sa aj proti nášľapným mínam, ktorých odstránenie bude trvať desiatky rokov a stáť miliardy dolárov. „Pokiaľ sa demonštranti zameriavajú na obrovské nerovnosti vo svete, zaslúžia si, aby ich niekto vypočul, a nie bitku.“
Amartya Sen (profesor na univerzite v Cambridge, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu)

Rôzne názory existujú aj na otázku plateného, resp. neplateného vysokého školstva. Nemecký a slovenský parlament povedal platenému školstvu „nie“. Na druhej strane stojí pravica a liberálne zmýšľajúci občania, ktorí tvrdia, že spoplatnením vysokého školstva sa zvýši jeho úroveň a efektivita („neviditeľná ruka trhu“).

6.1 Terorizmus
Ak chceme hovoriť o terorizme, mali by sme najprv vedieť, čo to terorizmus je. Alebo, čo si pod týmto pojmom autor predstavuje, a jasne ho definovať.
Terorizmus je, podľa materiálov k modelovej konferencii OSN , zámerné použite, alebo hrozba použitia násilia na civilistoch alebo civilných cieľoch s cieľom dosiahnuť politické ciele.
Terorizmus je pomerne nový jav. Niektorí mu vznik pripisujú už v 19., iní až v 60-tych a 70-tych rokoch 20. storočia. Na svete je dnes viac ako 30 teroristických organizácií. V posledných rokoch boli najviac aktívne: Al-Kháida (Usama Bin Ladin, Afganistan), Fatah (Palestína), Abbú Sajáfa (južné Filipíny), Aum Šinrikyo (Japonsko, sarin v tokijskom metre - 1995), al-Gama'at (Egypt), ETA (Baskicko), HAMAS (Palestína), Hizballah (Libanon) a al-Jihad (Egypt). Všetky menované sú schopné zasiahnuť kdekoľvek na svete.
Najstrašnejší príklad medzinárodného terorizmu prekvapil svet 11. septembra 2001. Teroristi, pravdepodobne zo skupiny Al-Kháida, vrazili pomocou dvoch unesených lietadiel do budovy Svetového obchodného centra v New Yorku a Pentagonu vo Washingtone. Veže najvyššieho mrakodrapu v najväčšom americkom meste sa zrútili. Smrť tam našli asi štyri tisícky ľudí. Za útokmi údajne stál známy terorista Usáma Bin Ládin, ktorý sa ukrýval v Afganistane, kde ho krylo hnutie Taliban. Taliban sa stal známym hlavne ničením sôch Budhov, zakázaním hudby a podporou teroristov.
USA sa rozhodli na útok odpovedať útokom. Pomocou leteckých náletov i pozemných operácií zničili bojovníkov Talibanu i Al-Kháidy v Afganistane. Bolo bombardovanie Afganistanu oprávnené? Na jednej strane to bol jediný spôsob, ako skoncovať s totalitným režimom, no na druhej strane si myslím, že bombardovanie jednej z najchudobnejších krajín sveta nie je správne.
Veľký strach vyvolal útok biologických zbraní formou listových zásielok (antrax). Do boja proti terorizmu sa zapojili aj krajiny Európy.

Veľkú podporu našiel George W. Bush v britskom premiérovi Toni Blairovi a vlastnom viceprezidentovi Chaenyem.
George W. Bush chce vo vojne proti terorizmu pokračovať. Za „Os zla“ označil Irak, Irán a Severnú Kóreu (podobne ako Reagan označil termínom „Ríša zla“ ZSSR v osemdesiatych rokoch). Bezpečne by sa nemali cítiť ani teroristi v Saudskej Arábii, Jemene, Sudáne a Somálsku.

6.2 Európska únia
Európska únia je ekonomicko-politické združenie pätnástich štátov západnej Európy. Vznikla v roku 1993 (po podpísaní Maastrichtskej zmluvy r. 1992), po niekoľkých desaťročiach vzájomnej spolupráce v organizáciách ako Benelux, Spoločenstvo uhlia a ocele (Montánna únia), Európske hospodárske spoločenstvo a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu, ktoré sa zlúčili do Európskeho spoločenstva.
V roku 1995 pristúpili k dvanástke krajín aj Rakúsko, Švédsko a Fínsko. V roku 1997 sa schválila dôležitá Amsterdamská dohoda. Od roku 1998 sa o rozšírení rokuje s ďalšími dvanástimi krajinami. Hovoríme o Litve, Lotyšsku, Estónsku, Poľsku, Českej republike, Slovensku, Maďarsku, Slovinsku, Malte, Cypre, Rumunsku a Bulharsku. Pôdu pre rozšírenie im pripravila konferencia v Nice (v roku 2000).
Najpravdepodobnejší sa javí vstup desiatich kandidátov (tzv. „Veľký tresk“) v priebehu roku 2004, čím by sa obyvatelia týchto krajín mohli zúčastniť volieb do Európskeho parlamentu. Rumunsko, Bulharsko a Turecko (tiež sa uchádza o členstvo) v prvej vlne rozširovania nefigurujú. Za problematické krajiny sa dajú označiť aj Poľsko (zaostávanie v prístupových rokovaniach), Slovensko (neistota politického vývoja po voľbách) a Cyprus (rozdelenie ostrova).
Oficiálne by sa kandidáti mohli stať členmi únie k 1. januáru 2005. Tým by sa počet obyvateľov Európskej únie zvýšil na vyše 450 miliónov (v prípade prijatia desiatich kandidátov, viď. Tabuľka č. 5). Tabuľka číslo 5: Rozširovanie Európskej únie
Kandidátska krajina Počet obyvateľov(v tis.) Rozloha(v km²) Hlavné mesto Žiadosť o členstvo Počet uzavretých kapitol*
Cyprus 875 9 251 Nikózia 4. 7. 1990 23
Česká rep. 10 250 78 866 Praha 22. 1. 1996 19
Estónsko 1 403 45 227 Tallin 28. 11. 1995 19
Litva 3 717 65 301 Vilnius 8. 12. 1995 18
Lotyšsko 2 386 64 689 Riga 27. 10. 1995 16
Maďarsko 10 000 93 030 Budapešť 31. 3. 1994 22
Malta 384 316 Valletta 1990 17
Poľsko 38 680 312 685 Varšava 5. 4. 1994 17
Slovenská rep. 5 370 49 036 Bratislava 27. 6. 1995 19
Slovinsko 2 000 20 258 Ljubljana 10. 6.

1996 21
EÚ 15 378 277 3 191 120 - - -
SPOLU (EÚ15+10) 453 342 3 929 799 - - -
Pozn.: Počet obyvateľov - odhad na rok 2002.
* - K jeseni 2001. Rozumejú sa kapitoly prístupových rokovaní (celkovo 31).

Európska únia je vlastne socialistická konfederácia. Potreba liberalizácie energetiky sa presadzuje veľmi pomaly. Samy európsky politici chystajú veľké reformy. Mal by ich pripraviť novo vzniknutý Konvent. Ambicióznym projektom je vytvorenie európskej ústavy v najbližších rokoch.
Jednou z prekážok rýchlejšieho rozvoja Európskej únie, je okrem byrokracie, aj jazykový problém. EÚ má 11 oficiálnych, t.j. rovnocenných jazykov (OSN má 6). To znamená, že všetky oficiálne dokumenty sa musia prekladať do všetkých ostatných (t.j. desiatich) jazykov. Okrem vysoko výkonného počítačového prekladateľského systému zamestnáva EÚ na plný úväzok 4000 prekladateľov. Denne sa na preklady a tlmočenie vydáva asi 1,2 mil. eúr. EÚ sa obhajuje chránením kultúrnej diverzity svetadielu. Ani oni však nie sú do budúcnosti optimistickí – veď pred bránou únie čaká ďalších 13 národov.. Konštruktívne návrhy hovoria o zúžení počtu oficiálnych rokovacích jazykov na tri (angličtina, nemčina a francúzština), iní by zaviedli nový celoeurópsky jazyk.
Treba pripomenúť, že členstvo v EÚ ešte neznamená automatické zavedenie eura od tohto dátumu. Nasleduje 6-7 rokov príprav na členstvo v EMÚ. Až potom môžu eurobankovky a euromince obiehať v niektorých postkomunistických krajinách.
Problémy so starnutím obyvateľstva vyriešila EÚ zvýšením veku odchodu do dôchodku do roku 2010 v 63 rokoch (dnes v 58, u nás 60).
Na najdôležitejšiu stránku vstupu do EÚ, teda voľný pohyb tovaru, osôb a kapitálu, si budeme musieť ešte pár rokov počkať.
Európska únia buduje spoločnú obranu (jednotky rýchleho nasadenia), mala by byť aktívnejšia (a hlavne jednotnejšia) v zahraničnej politike (potrebná stabilita na Balkáne) i fiškálnej politike.


6.3 Arabsko-izraelský konflikt
Konflikt Izrael-Palestína, alebo ak chcete Palestína-Izrael trvá už 54 rokov. Oba národy si nárokujú na celé územie pôvodnej Palestíny.
Najprv tu žili ľudia s tradičnými náboženstvami (okolo 7 tis. pred n. l.). Potom tu prichádzajú prvé hebrejské kmene (Izraeliti - Židia, 13. a 12. st. pred n. l.). Odišli do Egypta (400 r.) a naspäť, no našli tu už iných obyvateľov. A tak si museli vydobyť svoju zasľúbenú zem zbraňou v ruke a samozrejme božou pomocou (skoro ako moslimovia neskôr). Utvorili si vlastný štát (vrchol za Dávida a Šalamúna, 1004-928 pred n. l., potom úpadok). V 6.

storočí pred Kristom Židov odvliekli do Babylonu (Babylonské zajatie), z ktorého sa o 50 rokov opäť vracajú do vlasti. Až po potlačení židovského povstania r. 70 nášho letopočtu Rimanmi došlo k vyhnaniu Židov. Tí sa rozpŕchli po svete, hlavne po Európe (diaspóra). No a potom vznikol islam (7. storočie po Kristovi), rozšíril sa na obrovské územie (8. –11. st.) a prevládal aj v oblasti Blízkeho východu. Židov tu až do 19. storočia bolo len veľmi málo a vychádzali a Arabmi veľmi dobre.
Už začiatkom 20. storočia sa začali objavovať myšlienky znovu obnoviť Židovský štátu. Ruské pogromy a antisemitizmus v Európe zapríčinili sťahovanie množstva Židov do Palestíny a USA. Po druhej svetovej sa naskytla vhodná príležitosť a na vyhradenej časti britských kolónií bol zriadený Izrael. A konflikty nikdy neprestali. Izrael si musel vydobyť samostatnosť, Arabi boli proti. V piatich arabsko-izraelských vojnách vyhral vždy Izrael (a rozširoval svoje územie).
Izrael v posledných rokoch strieda intenzitu tvrdosti podľa toho, kto stojí na čele, resp. čo si žiadajú Židia. Nemožno vytýčiť hranice, obe strany považujú Jeruzalem za svoje hlavné mesto. V polovici 90-tych rokov sa črtala pre mier nádej (hlavne v osobe premiéra Rabina).

„Mierový proces má nepriateľov, ktorí sa nám pokúšajú uškodiť. Násilie však ohrozuje demokraciu. Musíme ho odsúdiť a izolovať.“
Jicchak Rabin (izraelský premiér, 1995)

Pár minút po prejave na mierovej manifestácii 4. novembra 1995 bol Rabin zastrelený židovským extrémistom a mierový proces bol zastavený.
Už 18 mesiacov trvá palestínska intifáda, v posledných mesiacoch stupňujú tvrdosť obe strany. Jedným zo súčasných problémov je, že Jásir Arafat už neovláda všetky palestínske skupiny a teda ich nemôže ovládať.
Podmienky Palestínčanov - zrušenie židovských osád na Západnom brehu, návrat utečencov a Jeruzalem ako hlavné mesto Palestíny - sú pre Izrael neprijateľné.
Palestína však bude s najväčšou pravdepodobnosťou v najbližších rokoch uznaná medzinárodným spoločenstvom, najmä ak obe strany sadnú za rokovací stôl a pokročia v negociáciách. Roztržky však potrvajú ešte niekoľko desiatok rokov, pretože nenávisť neumiera rýchlo a prenáša sa z generácie na generáciu. Je to začarovaný kruh.

6.4 Medzinárodné organizácie
Najvýznamnejšou politicko-bezpečnostnou organizáciou sveta je NATO. V roku 1999 sa historicky rozšírilo o tri krajiny, ktoré boli v minulosti členmi nepriateľského paktu (Varšavskej zmluvy) – o Poľsko, Českú republiku a Maďarsko.

Na summite v Prahe v novembri tohto roku (2002) dostanú pozvánky pravdepodobne tri pobaltské krajiny, Slovinsko a Slovensko, ktoré sa o členstvo húževnato snažia.
V posledných rokoch zasahovalo NATO v Juhoslávii (1999) a v Afganistane (hlavne USA - 2001/2). NATO zabezpečuje svojim členom kolektívnu bezpečnosť. Diskutuje sa o jeho nových cieľoch a orientácii.

OSN
Organizácia spojených národov dnes združuje 189 nezávislých štátov. Predstavuje združenie všetkých krajín sveta, okrem niekoľkých ostrovných štátikov v Oceánii a Švajčiarska. V tomto roku (2002) sa pridá novovzniknutý Východný Timor a možno očakávať aj vstup Švajčiarskej konfederácie (po úspešnom referende o vstupe z konca februára 2002). Generálnym tajomníkom bol na druhé funkčné obdobie zvolený Kofi Annan z Ghany (od r. 1997).
OSN má v obyvateľstve veľa stúpencov i kritikov. Priaznivci v ňom vidia mier a spoluprácu národov, neprajníci skostnateného a byrokratického žrúta peňazí. Obe strany majú v čomsi pravdu. Jednotky OSN často zasahujú do konfliktoch v chudobných krajinách. Mier sa im darí nastolovať relatívne ťažko. Predstavitelia a jednotlivé pod-organizácie Organizácie spojených národov sú často oceňovaní Nobelovou cenou za mier.

Charakterizovať postavenie USA, ako jedinej globálnej veľmoci, je pomerne jednoduché. Zložitejšie je vytýčiť ciele, ktoré by USA mali sledovať. Čínou a Ruskom sú kritizované za protiraketový systém. Je možné, že tento projekt vyvolá ďalšie preteky v zbrojení. Už dnes vydáva americká vláda vydáva na obranu ročne vyše 320 mld. USD (3,21 % HDP).
Podobne ako v 19. storočí, vynára sa znovu a znovu problém národnostnej (náboženskej, kultúrnej) príslušnosti ako protichodný jav globalizácii.
Medzinárodný súdny dvor v Haagu pracuje na prípade bývalého juhoslovanského prezidenta Miloševiča. Pred súdny tribunál by sa mali dostať aj ďalší zločinci z vojny v Juhoslávii.
Médiá majú obrovský politický vplyv. V niektorých krajinách zapríčinili zmeny vo vedení masové demonštrácie na podporu plurality názorov a nezávislosti médií (Česká republika, Slovensko, Rusko, Juhoslávia). Pomaly sa upúšťa od povinnej vojenskej služby (a neprofesionálnej armády). Armádu vôbec nemajú už dlhšie napríklad Kostarika a Island. Profesionalizácia slovenskej armády by mala prebehnúť do roku 2006 (resp. 2010).


































7 Regionálny prehľad – čo je nové?

Nasledujúce stránky bude tvoriť akási „nová“ regionálna geografia, či možno skôr zaujímavosti zo sveta. Jednoducho najnovšie udalosti a trendy všetkých kontinentov. Táto časť sa nebude venovať takmer nemenným skutočnostiam ako je fyzická geografia, ale práve ľudskou činnosťou, ktorá sa s časom dramaticky vyvíja.

Je to akési doplnenie starších učebníc regionálnej geografie.

7.1 Severná Amerika
USA sú často kritizované za nedostatočnú angažovanosť v ekologických otázkach. Najväčším sporom medzi USA a zvyškom sveta bol v tejto oblasti Kjótsky protokol, zameraný na zníženie produkcie skleníkových plynov. USA považuje jeho opodstatnenie za vedecky diskutabilné.
Spojené štáty si udržujú pomerne vysoký prírastok obyvateľstva. V 90-tych rokoch tu pribudlo 33 mil. obyvateľov. Najmä preto, lebo USA sú krajinou imigrantov. V rokoch 1996-98 ich sem prišlo 2,375 milióna. Z toho 1 023 tisíc z Latinskej Ameriky (hlavne Mexika), 807 tis. z Ázie a 358 tis. z Európy. Nezapočítaní sú tu ešte ilegálni migranti. Podiel Bielych sa postupne znižuje (z 69,2 % v r. 2000 na 52,8 % v r. 2050) na úkor Hispáncov (z 12,6 % na 24,3 % v r. 2050), Ázijcov (z 3,7 na 8,9 %) a Afroameričanov (z 12,0 na 13,2 %).

7.2 Latinská Amerika
Naozajstný krach prežila koncom minulého roka Argentína.
Smutným konštatovaním je fakt, že rast hrubého domáceho produktu Latinskej Ameriky bol v deväťdesiatych rokoch priamoúmerný pomalému rastu nezamestnanosti (z 6,4 % v r. 1990 na 8,75 % v roku 2000). To spôsobuje pomerne početné vysťahovalectvo.
Problémy s ozbrojenými skupinami majú v Kolumbii. Po dvadsiatich rokoch sa konečne črtá mier. V mexickom štáte Chiapas tiež už dlhšie operuje guerillové hnutie.
Panamský prieplav bol v roku 1999 predaný z amerického prenájmu späť Paname.

7.3 Európa
Európa – historický domov civilizácie. Zničená svetovými vojnami a rozdelená Studenou vojnou, ekonomicky i politicky predbehnutá Amerikou, postupne nachádza svoje stratené miesto vo svete. Aj napriek veľkým rozdielom sa zjednocuje. Jeden príklad za všetky - od 1. januára začala naplno fungovať v dvanástich štátoch jednotná európska mena – euro.
Európa sa stáva čoraz viac multikultúrnou a začína pripomínať USA, či Austráliu. Čoraz viac cudzincov z bývalých kolónií (najmä Francúzska, Holandska, Británie), ale aj Ázie a Východnej Európy (Balkán, Turecko) nachádza svoje šťastie v Západnej Európe. Jedná sa aj o vysokokvalifikované pracovné sily (Nemecko - programátori).

Gibraltár
Jediná kolónia na európskom svetadieli je naďalej tŕňom v oku Španielskeho kráľovstva. Obyvatelia v referende vyjadrili vôľu zostať súčasťou Britského impéria. Napriek tomu sa obe strany zaviazali o probléme rokovať. Pozornosť bude v budúcnosti pútať aj veľkolepá stavba mosta cez Gibraltársku úžinu.
Na druhej strane prielivu má Španielsko stále dve enklávy – Ceutu a Melillu (dohromady asi 130 tis.

obyvateľov), čo zasa irituje Maroko.

Baskicko a Severné Írsko
V španielskom autonómnom Baskicku funguje dlhotrvajúci ozbrojený separatizmus. Za nezávislosť Baskicka bojuje teroristická organizácia ETA. Od roku 1968 má na svedomí vyše 800 životov.
Podobná situácia je v Severnom Írsku. Tam však už IRA zložila zbrane. Uvažuje sa o vypísaní referenda na otázku spojenia Severného Írska s Írskou republikou.

Stredná a Východná Európa
Zatiaľ čo západná časť sa vyvíja relatívne nenútene, východná Európa sa z celej sily snaží podobať svojmu staronovému, vyššie postavenému priateľovi. Dokonca chce byť jeho integrálnou, aj keď najchudobnejšou časťou.
Proces transformácie si bude ešte vyžadovať ukončenie privatizácie, reformy školstva, zdravotníctva a penzijného systému a to najdôležitejšie – oslobodenie slobodnej iniciatívy (odstrániť byrokratické bariéry, nahradiť čo najviac štátnych výdavkov súkromnými).
Avšak šťastie sa usmieva len na niekoľkých vyvolených. Krajiny, ako Albánsko, Macedónsko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina a iné čaká ešte dlhá a tŕnistá cesta k pokojnému životu. Strednú Európu stále prenasleduje vysporiadanie sa s tzv. Benešovými dekrétmi. Proti sebe stoja nástupnícke krajiny bývalého Československa a ich západní a južní susedia (Nemecko, Rakúsko a Maďarsko). Témou sa zaoberá aj Európska únia. Problémov sporov medzi Rakúskom a Českou republikou je aj jadrová elektráreň Temelín. Slovensko problém vyriešilo prísľubom odstaviť časť blokov jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach do roku 2008 (aj za pomoci EÚ). Rusko vystriedalo v krátkom čase niekoľko premiérov. Posledný, azda najschopnejší z nich, sa stal v roku 2000 prezidentom. Najväčšími zásluhami Vladimira Putina sú schválenie členstva pobaltských krajín v NATO a zlepšenie vzťahov s USA (podpora v protiteroristickej koalícii). Medzinárodnú kritiku zožal za tvrdé zásahy ruskej armády v Čečensku.
Tí, čo môžu, stavajú diaľnice – pre rozvoj obchodu a zrýchlenie dopravy, na uľahčenie cesty zahraničným investorom. Je to však finančne veľmi náročná činnosť, a tak sa diskutuje o opodstatnenosti využitia prostriedkov na výstavbu rýchlostných ciest. Poklopkávanie základných kameňov a odovzdávanie stavieb sa uskutočňujú z politických dôvodov väčšinou pred voľbami.




Mapa č. 2: Diaľnice v krajinách Visegrádskej štvorky
Pozn.: Tmavozelenou farbou sú vyznačené hotové a rozostavané diaľnice a rýchlostné cesty. Svetlozelenou sú znázornené plánované a zamýšľané diaľnice.
Mapa: Michal Lehuta (s použitím programu Microsoft Map)

Na mape môžeme vidieť, že väčšina diaľnic V4 je zatiaľ iba na rysovacích doskách.

Základ dnešnej siete tvoria diaľnice spred roku 1989 (Sliezska magistrála, Balatón-Budapešť a Praha-Bratislava). Dôležitým diaľničným uzlom by sa mal v budúcnosti stať poľský Lodž.

Jedným z problémov východnej Európy je aj neustálenosť politického spektra. Ide o súčasné existovanie veľkého množstva menších politických strán, vznik nových a veľké zmeny preferencií (Slovensko). Potenciálnou hrozbou môžu byť aj strany so silným mediálnym zázemím (Rusko, Taliansko, Slovensko). Ruská armáda je vo veľmi zlom stave a čaká ju profesionalizácia. Neutešujúcu situáciu potvrdila havária jadrovej ponorky Kursk, kde sa 118 námorníkov obetovalo, aby zabránilo jadrovému výbuchu.
Pokračuje spolupráca Ruska a Bieloruska. Zavedenie spoločnej meny (ruského rubľa) pre obe krajiny Rusko-bieloruského zväzu možno očakávať už v roku 2004 alebo 2005.
Cez to všetko treba uznať, že východná Európa sa pomaly, ale isto približuje k demokratickému Západu. O tomto fakte však treba presvedčiť okolitý svet, ktorého priemerný občania si o nás stále myslia, že sme ešte nikdy nevideli počítač...
Balkán zostáva zdrojom stálych problémov. Problém albánskej menšiny v Kosove (Juhoslávia) v roku 1999 si vynútil zásah NATO. Po odchode vojsk sa terčom útokov v Kosove stali Srbi. Macedónsko malo v minulom roku veľké problémy a albánskymi rebelmi. Situácia sa ukľudnila po operácii NATO Hlavná žatva (odzbrojenie) a zmenách v postavení albánskej menšiny v macedónskej ústave. Juhoslávia, federatívny štát južných Slovanov (od roku 1929) v roku 2002 definitívne zanikla. Premenovala sa na federáciu Srbska a Čiernej hory. Úplnú nezávislosť Čiernej hory možno predpokladať v roku 2005.
K nezávislosti smerujú aj dve kaukazské krajiny – hornatá azerbajdžanská enkláva v Arménsku (pri iránskych hraniciach) - Náhorný Karabach a ruské moslimské Čečensko (vojna s prestávkami od r. 1995).
Napadá nás otázka dokedy budeme počúvať termín „post-komunistické krajiny“? Pravdepodobne by nám lepšie znelo používanie termínu Stredná a Východná Európa. Avšak krajiny východnej polovice svetadielu sú stále do veľkej miery poznačené budovaním komunizmu. O úplnej transformácii ekonomiky môžeme hovoriť snáď len pri Slovinsku. Ostatné krajiny sú stále v štádiu premeny (tak sa označujú aj v publikáciách OSN). Počkajme si ešte niekoľko rôčkov...
Ako sa vyvíjajú krajiny Spoločenstva nezávislých štátov? Proces transformácie znášajú dosť kruto. Vývoj HDP v rokoch 1993-2000 to potvrdzuje. Ak stav v roku 1993 označíme 100 %, potom stav v roku 2000 vyzeral nasledovne. Pomerne dobre boli na tom Arménsko, Gruzínsko a Uzbekistan (117-147 %).

Najhoršie dopadli Moldavsko, Ukrajina a Tadžikistan (62-88 %).

7.4 Afrika
Absolútna periféria globálneho kapitalistického systému. V totálnej chudobe nie je len Juhoafrická republika a pár ďalších krajín, relatívne bohatých na niektoré nerastné suroviny. Oblasť sužujú neustávajúce kmeňové konflikty, nedostatočná akumulácia kapitálu a prírodné katastrofy.
Od roku 1990 existuje samostatná Namíbia (predtým okupovaná Južnou Afrikou).
V roku 1993 sa osamostatnila severná, prímorská časť Etiópie pod názvom Eritrea. Medzi novovzniknutým štátom (pôvodne talianskou kolóniou) a Etiópiou prebehlo niekoľko konfliktov o územie. Separatistické tendencie možno sledovať aj v provincii Tigray na severe Etiópie.
V roku 1997 sa Zair premenoval na Konžskú demokratickú republiku. Pre rozlíšenie s rovnomennou susediacou krajinou sa po názve uvádza aj hlavné mesto (t.j. Kongo – Kinshasa a Kongo - Brazzaville). Po zavraždení prezidenta sa vlády ujal jeho prodemokratický a proreformný syn – Joseph Kabila.
Po vzore EÚ sa Organizácia africkej jednoty pretransformovala na Africkú úniu. Odborníci jej však nedávajú veľa nádeje na úspech.
V Zimbabwe s napätím očakávali priame voľby prezidenta. Predpokladal sa koniec autoritatívnej vlády prezidenta Mugabeho (od r. 1987). Jej výsledkom je najrýchlejšie sa zmenšujúca ekonomika sveta (podľa The Economist), obrovská nezamestnanosť (až 60 %), nepokoje, štrajky a prenasledovanie opozície. Výsledky volieb však zmenu nepotvrdili. Viaceré západné krajiny ich považujú za zmanipulované a Zimbabwe bolo na rok vylúčené z Commonwealthu.
Podľa odhadov OSN pod hranicou chudoby žije v krajine 65% obyvateľov. Krajina má však stále pomerne dobré predpoklady na oživenie ekonomiky (nerastné suroviny, cestovný ruch).
Afrika je kontinentom stálych nepokojov. Najvážnejšie konflikty boli v poslednom období v Sierra Leone. Somálsko ako jednotný štát neexistuje. Dlhotrvajúca občianska vojna v Angole sa možno blíži k svojmu koncu. V južnom Sudáne už roky trvá náboženský konflikt (kresťania - moslimovia). Sporný je stále štatút Západnej Sahary, ktorú okupuje Maroko. Do konfliktov sa angažuje Organizácia spojených národov, zväčša s menšími a dočasnými úspechmi. Nedôveru v OSN vzbudil škandál so sexuálnym zneužívaním domorodcov.
Zaujímavý je vzťah konfliktov v krajine k rastou HDP. V konfliktných krajinách (kde bola potrebná mierová účasť OSN) bol rast HDP kolísavý a často záporný (-1 až 2 %). Naopak v stabilných krajinách rástol HDP pomerne rýchlo (1,5 až 4,5 %). Aj tento fakt dokazuje, aký je mier pre Afriku dôležitý.
Aj najľudnatejšia krajina Afriky sa zmieta v problémoch.

Po troch rokoch demokratickej vlády musí Nigéria stále čeliť mnohým etnickým a náboženským nepokojom. Ako aj ostatné krajiny, je do veľkej miery závislá na cene surovín (v prípade Nigérie je to cena ropy).
Perspektívy Afriky? Botswana (1966-1997 rast 9,2 % ročne), Mozambik (plyn, baníctvo), Tanzánia (baníctvo, vysoký rast) a Ghana (vláda otvorená reformám). Je ale potrebné, aby tu krajiny z Centra investovali kapitál. Z dlhodobého hľadiska je výhodné investovať do vzdelania. Naliehavé sú investície do zdravotníctva (očkovanie, osveta). Potrebný je demokratický systém a nedovážanie zbraní.

7.5 Ázia
Ázia je najväčší a najrôznorodejší svetadiel. Žije v nej viac ako 60 % obyvateľstva sveta. Problémom Ázie, ako aj celého sveta, sú vzťahy jednotlivých štátov a postoj k USA. Protiamerické nálady môžeme sledovať hlavne v islamských krajinách, ale aj v Číne a Severnej Kórei.
Azda najhorším miestom na život bol do posledných chvíľ Afganistan. Nielen fyzickogeografické podmienky (reliéf, klíma), ale hlavne teror kmeňových náčelníkov a v posledných piatich rokoch teror Talibanu, urobili miestnym obyvateľom zo života peklo. Afganistan bol dlho krajinou z najväčším odlivom obyvateľstva. Zložitá situácia je aj v indických štátoch Džammú a Kašmír, kde žije zväčša moslimské obyvateľstvo. Stav sa ešte zhoršil po útoku na indický parlament koncom minulého roku. Nepokoje v Indii naznačujú, že vojnový konflikt medzi Indiou a Pakistanom nie je nereálny.
Na Srí Lanke pokračuje dlhotrvajúca etnická vojna (Tamilovia vs. Sinhálci). Situácia vo Východnom Timore sa upokojila pod správou OSN (od roku 1999). Dvadsiateho mája 2002 získala krajina samostatnosť. Hlavou štátu sa stal Xanana Gusmao. Indonézska prezidentka sa obáva o ostatné časti svojej krajiny, pozostávajúcej z niekoľko tisíc ostrovov.
Ázia je potvrdením tézy, že z biedy sa dá vypracovať k miestu na slnku. Dokazujú to Japonsko, Ázijské tigre, ropné štáty i kapitalizujúca sa komunistická Čína.
Veľký dopad na celú Áziu mala tzv. Ázijská kríza v rokoch 1997 až 1999.
Čína stále porušuje základné ľudské práva. Potláča cirkvi a prenasleduje veriacich. Americko-čínske vzťahy výrazne zhoršil prípad so zadržiavaním amerického špionážneho lietadla, ktoré sa zrútilo na ostrove Hainan. V roku 1997 získala späť britský Hongkong (Xianggang) a v roku 1999 aj portugalské Macao. Pobrežné mestá sú ťahúňmi čínskeho hospodárstva (zvláštne ekonomické zóny a otvorené pobrežné mestá).
Japonsko prežíva v posledných rokoch ekonomickú a finančnú krízu. Kazachstan má slušnú nádej na prebudenie (ropa).

Nepál sa zmieta v problémoch s maoistami.
Malajzijský sultán Tuanku Ja’afar vedie svoju krajinu znamenite, avšak ani jeho krajina sa nevyhla kríze koncom deväťdesiatych rokov. V každej malajzijskej dedinke nájdete nápis „2020“, ktorý označuje letopočet, kedy bude mať každá rodina svoj dom so záhradou a auto (súčasť plánu).
Najpočetnejší národ bez vlastného štátu sú Kurdi. Najväčšie problémy prežívajú v Turecku (1994-95 – akcie proti guerillám) a Iraku. Sankcie OSN na Irak museli byť pozmenené, pretože na nich doplácali najmä chudobnejší (a Kurdi).

„Nechceme byť ako Palestínci a žiadať nemožné. Keby bola v Iraku demokratická vláda, boli by sme šťastní, že sme Iračania.“
Džalál Talabání (Demokratická strana Kurdistanu, 1991)

V posledných rokoch je možné sledovať aj snahy o zmierenie na Kórejskom polostrove. Uskutočnilo sa stretnutie rozdelených rodín, na olympijských hrách v Sydney vystúpili športovci Kórejského polostrova pod jednotnou vlajkou, pomaly sa spájajú cesty a železnice. Avšak snaha vychádza skôr z juhu polostrova. Nanešťastie, Kórejská republika v súčasnosti prežíva ekonomickú krízu (o systéme a stave v KĽDR ani nehovoriac). Mimochodom, oficiálny názov Severnej Kórey: „Kórejská ľudovo demokratická republika“ mi silno pripomína Voltairov výrok: „Svätá ríša rímska nie je ani svätá, ani rímska, a dokonca ani ríša.“

7.6 Austrália a Oceánia
Austrália oslávila storočnicu federácie a veľkolepé letné olympijské hry v Syndey v roku 2000. Je to typická multikultúrna krajina (aj vďaka veľkému počet prisťahovalcov v Ázie, Afriky a Oceánie po druhej svetovej vojne). Vlnu odporu vyvolali Francúzske jadrové pokusy v Polynézii v roku 1995. Nový Zéland možno označiť za príklad úspechu ekonomického liberalizmu.




8 Záver alebo ako sa mení a nemení dnešný svet

Takže aký je svet dnes? Taký istý ako včera? Aj áno, aj nie.
Po prvé: stále nás tlačia základné problémy, akými sú vojny (a porušovanie ľudských práv vo všeobecnosti) a chudoba (hlad, nevzdelanosť, nedostatok zdravotníckej starostlivosti). Priemerný človek z bezpečnej a rozvinutej krajiny si povie: „Je to strašné!“. Ale popri tom neurobí nič iné. Problémy tretieho sveta sa mu zdajú akosi ďaleko, akosi mimo neho. Tento stav kontrastov (Sever-Juh, bohatstvo-chudoba) bude trvať ešte niekoľko desaťročí, ak nie storočí. Optimisti hovoria, že už horšie byť nemôže a pesimisti o tomto tvrdení pochybujú.
Možno nájsť dostatok dôkazov na potvrdenie prehlbovania rozdielov medzi Severom a Juhom, no naopak možno taktiež nájsť množstvo príkladov na pokrok vo vybraných krajinách tretieho sveta.

Jedno je však isté, a naposledy som to počul v jednom peknom českom filme: „Musíme si pomáhať“.
Treba vyzdvihnúť veľa obdivuhodných aktivít a premien. Snaha o riešenie konfliktov diplomatickou cestou, vzdelávacie a osvetové programy podľa hesla „Hladnému nedaj rybu, aby ho zasýtila. Daruj mu udicu a nauč ho ryby chytať!“
Svet sa mení k lepšiemu. Možno si to neuvedomujeme, ale stačí sa obzrieť späť. Aké by to bolo, keby sme šatstvo stále prali rukami a cesta do Ameriky by trvala loďou niekoľko týždňov. Neexistovali by slobodné voľby, štát by určoval, koľko sviečok budeme na budúci rok potrebovať.. Moja práca môže pôsobiť chaoticky, nesúvisle. No treba si uvedomiť, že sa snaží pojať veľmi široký záber geografického vedenia. Tak sa môže zdať, že čitateľovi podávam iba holé fakty, no bola by to práca na niekoľko rokov, aby som dopodrobna rozpracoval každý z problémov.
Práca je socio-ekonomického a geopolitického charakteru, snaží sa zhrnúť najdôležitejšie zmeny vo vývoji ľudstva a jeho činnosti od pádu komunizmu. Ako som už povedal, nechce byť rozsiahlym, bezchybným rozborom súčasného sveta. Také dielo môže napísať človek sčítaný a rozhľadený, ktorý už čo to prežil. No aj tak prináša cenný pohľad na spoločnosť očami sedemnásťročného študenta.
Pri štúdiu som zistil, že v geografii nestačí len jeden zdroj informácií, naopak, čím viac, tým lepšie. Preto ani ja neručím 100 % za presnosť zverejnených údajov. Avšak pri každej príležitosti som sa snažil uviesť prameň informácií, ktorý im pridáva dôveryhodnosť.
Práca „Svet dnes – vybrané témy zo súčasného vývoja ľudstva“ je prístupná prostredníctvom internetu na adrese: www.gamca.sk („Práce študentov“), dá sa stiahnuť vo formáte pdf.








9 Zoznam máp, tabuliek a grafov

Strana
Mapa č. 1: Najväčšie mestské aglomerácie sveta 9
Mapa č. 2: Diaľnice v krajinách Visegrádskej štvorky 30
Tabuľka č. 1: Najľudnatejšie krajiny sveta 7
Tabuľka č. 2: Vymierajúce jazyky 10
Tabuľka č. 3: Krajiny s najvyšším hrubým domácim produktom 13
Tabuľka č. 4: Najväčšie spoločnosti sveta 15
Tabuľka č. 5: Rozširovanie Európskej únie 24
Graf č. 1: Všeobecný pokles fertility 6
Graf č. 2: Vývoj kurzu dolár : euro (október 2001 - február 2002) 18































10 Zoznam použitej literatúry

1. Bost, F. a kol.: Míľniky 20. storočia (Ilustrované dejiny sveta 19). Larousse: Bratislava, 1996. Strany 1729 – 1824. ISBN 80-7181-107-6.
2. Brzezinski, Z.: Velká šachovnice (k čemu Ameriku zavazuje její globální převaha). Mladá fronta: Praha, 1999. 228 strán.

ISBN 80-204-0764-2.
3. Department of Economic and Social Affairs of the United Nations: World Economic and Social Survey 2001 (trends and policies in the world economy). New York, 2001.
4. Kol.: Lexikon zemí 2000. Fortuna Print, Praha 1999. ISBN 80-86144-35-6.
5. Kol.: Rodinná encyklopédia svetových dejín. Reader’s Digest Výber: Bratislava, 2000. 744 strán. ISBN 80-88983-06-1.
6. Kol.: Svĕt v číslech do kapsy (1. vydanie). ALPRESS: Frýdek-Místek, 2000. 240 strán. ISBN 80-7218-323-0. 7. Kol. (Profit): Svet v roku 2001(z orig. The Economist: The World in 2001). Horizont Slovakia, 2000. 116 strán. ISBN 80-968290-1-7. 8. Kol. (Profit): Svet v roku 2002 (z orig. The Economist: The World in 2002). Horizont Slovakia, 2001. 103 strán. ISBN 80-968290-3-3.
9. Kol.: Školní atlas dnešního svĕta, Opravené a rozšírené 1. vydanie. TERRA, Praha 2001. 183 strán. ISBN 80-902282-2-4.
10. Lehuta, M.: Problémy najväčších mestských aglomerácií sveta (práca Geografickej olympiády 2000/2001). Bratislava, 2001. 88 strán.
11. Mládek, J. a kol.: Geografia pre 1. ročník gymnázií (2. diel). Slovenské pedagogické nakladateľstvo: Bratislava, 1994. 103 strán. ISBN 80-08-02063-6.
12. National Geographic Society: The New Europe a World of Islam (In: National Geographic Magazine Vol. 201 No. 1 January 2002, str. 32-47 a 76-85).
13. Population Division, Department of Economic and Social Affairs of the United Nations Secretariat: World Urbanization Prospects: The 1996 Revision. New York, 1998.
14. Population Division, Department of Economic and Social Affairs of the United Nations Secretariat: World Urbanization Prospects: The 1999 Revision. New York, 2001.
15. Soros, G.: Otvorená spoločnosť (Reformovanie globálneho kapitalizmu). Kalligram: Bratislava, 2001. 384 s. ISBN 80-7149-408-9.
16. Tolmáči, L. a kol.: Zemepis 9 – Svet na prelome tisícročí. C.K.H.: Bratislava, 1999. 115 strán. ISBN 80-968002-9-9.

Internetové stránky
Arabsko-izraelský konflikt (do r. 1996): www.natur.cuni.cz/~pkaras/izrael.htm
Britské listy: www.britskelisty.cz
British Management Data Foundnation: www.bmdf.co.uk/emusterling.html
Menové kurzy a grafy: www.x-rates.com
Slovenský ekonomický server: www.etrend.sk
The Economist (prestížny britský ekonomický magazín): www.economist.co.uk
The United Nations Statistics Division: www.un.org/depts/unsd
World Resources Institute: www.wri.org
World Urbanizations Prospects: The 1999 Revision:
www.un.org/esa/population/pubsarchive/urbanization/urbanization.pdf
Zaujímavosti zo sveta: www.zem.sk


10.1 Odporúčaná literatúra
Brzezinski, Z.: Zahraničná politika USA.

Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku: Bratislava, 2000.
Hayek, F. A.: Cesta do otroctví
Huntington, S.: Střet civilizací. Rybka Publishers: Praha, 2001. 447 strán.
Kissinger, H.: Umĕní diplomacie
Naisbitt, J. a Aburdenová, P.: Megatrendy 2000. Bradlo: Bratislava, 1992. ISBN 80-7127-050-4.
OSN, Svetová banka, Európska únia: štatistiky a prognózy
Popper, K.R.: Otvorená spoločnosť a jej nepriatelia
Samuelson, P. A. a Nordhaus, W. D.: Ekonómia I, II. Bratislava, 1992.

Odporúčané internetové stránky
Americká informačná agentúra (CIA): www.cia.gov/cia/publications/factbook/
Česká geografická spoločnosť: http://prfdec.natur.cuni.cz/˜ksgrrsek/zacatek.htm
Ekologický summit Rio+10 v Johannesburgu: www.earthsummit2002.org
Európska únia: www.eu.org, www.europa.sk
Liberálny inštitút: www.libinst.cz
Medzinárodný menový fond: www.imf.org
Nadácia F. A. Hayeka: www.hayek.sk
National Geographic: www.nationalgeographic.com
Organizácia spojených národov (OSN): www.un.org
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD): www.oecd.org
Population Reference Bureau: www.prb.org
Program Európskej ľudovej strany: www.kdu.cz/Evropa/els-unie.htm
Slovensko 2015: www.vizia-ivo.redwood.sk.

Zdroje:

je to tam -