Atmosféra
ATMOSFÉRA
Atmosféra je plynný obal Zeme, rozprestiera sa od povrchu Zeme až po kozmický priestor. Je nevyhnutnou podmienkou pre život, pretvára žiarivú energiu Slnka, reguluje rozdelenie vlahy a tepla, ovplyvňuje vlastnosti a priestorové usporiadanie celej krajinnej sféry.
Chemické zloženie atmosféry – čistý vzduch bez vodných pár a prímesí je zmes plynov (dusík, kyslík, argón, oxid uhličitý, oxidy dusíka a síry). Vzduch takmer vždy obsahuje vodné pary, tekuté a tuhé časti – kondenzačné jadrá. Oxid uhličitý je potrebný na fotosyntézu, ale jeho nadmerné množstvo spôsobuje skleníkový efekt, oxidy dusíka a síry spôsobujú kyslé dažde.
Podľa fyzikálnych vlastností sa atmosféra delí na päť sfér:
a) troposféra
b) stratosféra
c) mezosféra
d) termosféra
e) exosféra
Počasie a podnebie:
Počasie je okamžitý stav ovzdušia na určitom mieste – slnečné žiarenie, teplota a tlak vzduchu, výpar, vlhkosť vzduchu, oblačnosť a atmosferické zrážky, výška snehovej pokrývky, smer a sila vetra. V atmosfére prebiehajú fyzikálne procesy ako výmena tepla, výmena vlahy, cirkulácia vzduchu, ktoré ustavične menia jej stav.
Podnebie (klíma) je dlhodobý stav ovzdušia na určitom mieste, ktorý vzniká pôsobením klimageografických činiteľov:
- geografická šírka
- vzdialenosť od oceánov
- všeobecná cirkulácia atmosféry – premiestňovanie teplých a studených vzduchových hmôt
- morské prúdy – teplé a studené
- nadmorská výška
- vlastnosti zemského povrchu
- činnosť človeka
Veda o podnebí sa nazýva klimatológia, jej poznatky využíva klimageografia.
Kategórie podnebia:
- mikroklíma – podnebie malých a najmenších priestorov (geotop)
- miestna klíma – malé územia (od 100 m až do niekoľko km)
- mezoklíma – oblasti až niekoľko desiatok kilometrov
- makroklíma – veľké územné celky (kontinenty, oceány a ich časti)
Hlavné prvky podnebia – teploty vzduchu, zrážky a vetry. Pre charakteristiku podnebia sú dôležité údaje ako priemerná ročná teplota, priemerná teplota najteplejšieho a najchladnejšieho miesta, priemerný ročný úhrn zrážok, prevládajúce vetry, ich smer a sila.
Typy podnebia – oceánsky, kontinentálny, prechodný, stredomorský, monzúnový, vysokohorský
Výmena vlahy: vyparovanie vody zo zemského povrchu, oblačnosť, kondenzácia vodných pár v atmosfére, vznik zrážok, ich padanie na zemský povrch.
Množstvo zrážok a ich priebeh ovplyvňujú viaceré činitele ako vlhkosť a tlak vzduchu, oblačnosť, cirkulácia atmosféry, rozloženie oceánov a pevnín, morské prúdy.
Priestorové rozloženie zrážok na Zemi je nerovnomerné – vplývajú naň všetky klimatické činitele. Podľa ročného úhrnu zrážok vyčleňujeme štyri zrážkové pásma:
- vlhké teplé pásmo – mimo pohorí má 1000 až 3000 mm zrážok/rok
- suché teplé pásmo – ročný úhrn zrážok má 250 mm aj menej (púšte, polopúšte)
- vlhké mierne pásmo – má množstvo zrážok vyše 1000 mm, hl. na západných pobrežiach kontinentov
- suché studené pásmo – má množstvo zrážok pod 250 mm. Zrážky padajú v tuhom skupenstve.
Všeobecná cirkulácia ovzdušia:
Je zložitý systém vertikálneho a horizontálneho prúdenia vzduchu medzi horúcim rovníkovým pásmom a studenými polárnymi oblasťami. V dôsledku Coriolisovej sily sa horizontálne prúdenie vzduchu odchyľuje na severnej pologuli napravo a na južnej pologuli naľavo. Vznikajú tri čiastkové cirkulácie ovzdušia:
1.) Cirkulácia vzduchu v horúcom pásme – z teplotných príčin sa vytvára ekvatoriálne pásmo nízkeho tlaku vzduchu charakteristické tíšinami alebo premenlivými vetrami. Výstupnými prúdmi nahromadený vzduch sa vo výške rozdeľuje a preniká k obratníkom ako antipasáty. Hromadením vzduchových hmôt sa vytvorili subtropické pásma vysokého tlaku vzduchu. Časť týchto vzduchových hmôt sa pri zemskom povrchu vracia do ekvatoriálneho pásma nízkeho tlaku vzduchu ako stále vzduchové prúdy – pasáty.
2.) Cirkulácia vzduchu v miernom pásme – vzdušné prúdy prichádzajúce zo subtropických pásiem vysokého tlaku stáčaním sa na severnej pologuli menia sa na juhozápadné až západné vetry, ktoré v miernych šírkach prevládajú.
3.) Cirkulácia vzduchu v studenom pásme – studený vzduch okolo pólov utvára oblasti vysokého tlaku vzduchu s prevládajúcimi východnými vetrami, ktoré prenikajú do pásiem nízkeho tlaku miernych šírok.
Planetárnu cirkuláciu vzduchu porušujú alebo zosilňujú monzúny. - zimný monzún – oblasť vysokého tlaku nad pevninou, prúdenie smeruje z pevniny na oceán
- letný monzún – oblasť nízkeho tlaku nad pevninou, prúdenie smeruje z oceána na pevninu
Klimatické pásma:
- základné podnebné pásma – tropické, mierne a polárne pásmo
Na Zemi vyčleňujeme sedem hlavných klimatických pásiem a na južnej i severnej pologuli tri prechodné klimatické pásma (subekvatoriálne, subtropické, subarktické)
V každom pásme rozlišujeme klimatické oblasti, ktoré sú charakteristické určitým typom podnebia – oceánske, kontinentálne, prechodné, vysokohorské, prímorské – typ podnebia západných a východných pobreží pevnín.
1.) Ekvatoriálne pásmo – pásmo rovníkového podnebia. Pri mohutných prúdoch vznikajú intenzívne zrážky (1000 – 3000 mm/rok).
Nad kontinentmi zrážky prichádzajú popoludní, nad oceánmi v noci a sú búrkového charakteru.
2.) Subekvatoriálne pásmo – pásmo rovníkových monzúnov. V lete sem prúdi vlhký vzduch od rovníka (obdobie dažďov), v zime suchú tropický vzduch (obdobie sucha). Ročný úhrn zrážok sa smerom od rovníka zmenšuje.
3.) Tropické pásmo – pásmo tropického vzduchu. Prevláda suchý tropický vzduch s malou oblačnosťou. Západné pobrežia kontinentov sú veľmi suché (zrážok menej ako 100 mm). Vplyvom studených morských prúdov tu vznikli púšte. Východné pobrežia kontinentov sú teplejšie a vlhké.
4.) Subtropické pásmo – v lete prevláda suchý tropický vzduch, v zime vlhký polárny. Podnebie nad pevninami charakterizuje horúce a suché leto a mierna vlhká zima. Je to monzúnový typ klímy východných pobreží. 5.) Pásmo miernych šírok – mierne pásmo. Po celý rok v ňom prevláda polárny vzduch. Je tu veľká premenlivosť počasia. V kontinentálnom type klímy sú teplé, mierne vlhké letá a studené zimy s trvalou snehovou pokrývkou. Oceánsky typ, typický pre západné oblasti kontinentov má pomerne teplú a veľmi vlhkú zimu bez trvalej snehovej pokrývky a chladné vlhké leto. Východné oblasti kontinentov majú monzúnovú klímu s chladným daždivým letom a mrazivú suchú zimu.
6.) Subarktické pásmo – v zime prevláda arktický vzduch, studená a dlhá zima, v lete vzduch miernych zemepisných šírok – krátke a teplé leto. Veľké teplotné rozdiely počas roka, málo zrážok.
7.) Arktické pásmo – prevláda v ňom arktický vzduch po celý rok. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je nižšia ako 0 C, ročne spadne 100 – 200 mm zrážok.
Vzduchové hmoty a atmosferické fronty
- poznáme 4 základné typy vzduchových hmôt.
- arktická – studená a suchá
- polárna – nad oceánom vlhká, v lete chladnejšia, v zime teplejšia, nad kontinentom suchá, v lete horúca, v zime studená
- tropická – horúca, suchá
- ekvatoriálna – horúca, vlhká
Vzduchové hmoty od seba oddeľujú úzke prechodné vrstvy, tzv. atmosferické fronty – arktický, polárny a tropický. Vzduchové hmoty sa stále formujú a premiestňujú. S tým súvisí vznik, pohyb a zánik atmosferických frontov. S premiestňovaním vzduchových hmôt sa spájajú výrazné zmeny počasia.
ATMOSFÉRA
Atmosféra je plynný obal Zeme, rozprestiera sa od povrchu Zeme až po kozmický priestor. Je nevyhnutnou podmienkou pre život, pretvára žiarivú energiu Slnka, reguluje rozdelenie vlahy a tepla, ovplyvňuje vlastnosti a priestorové usporiadanie celej krajinnej sféry.
Chemické zloženie atmosféry – čistý vzduch bez vodných pár a prímesí je zmes plynov (dusík, kyslík, argón, oxid uhličitý, oxidy dusíka a síry).
Vzduch takmer vždy obsahuje vodné pary, tekuté a tuhé časti – kondenzačné jadrá. Oxid uhličitý je potrebný na fotosyntézu, ale jeho nadmerné množstvo spôsobuje skleníkový efekt, oxidy dusíka a síry spôsobujú kyslé dažde.
Podľa fyzikálnych vlastností sa atmosféra delí na päť sfér:
a) troposféra
b) stratosféra
c) mezosféra
d) termosféra
e) exosféra
Počasie a podnebie:
Počasie je okamžitý stav ovzdušia na určitom mieste – slnečné žiarenie, teplota a tlak vzduchu, výpar, vlhkosť vzduchu, oblačnosť a atmosferické zrážky, výška snehovej pokrývky, smer a sila vetra. V atmosfére prebiehajú fyzikálne procesy ako výmena tepla, výmena vlahy, cirkulácia vzduchu, ktoré ustavične menia jej stav.
Podnebie (klíma) je dlhodobý stav ovzdušia na určitom mieste, ktorý vzniká pôsobením klimageografických činiteľov:
- geografická šírka
- vzdialenosť od oceánov
- všeobecná cirkulácia atmosféry – premiestňovanie teplých a studených vzduchových hmôt
- morské prúdy – teplé a studené
- nadmorská výška
- vlastnosti zemského povrchu
- činnosť človeka
Veda o podnebí sa nazýva klimatológia, jej poznatky využíva klimageografia.
Kategórie podnebia:
- mikroklíma – podnebie malých a najmenších priestorov (geotop)
- miestna klíma – malé územia (od 100 m až do niekoľko km)
- mezoklíma – oblasti až niekoľko desiatok kilometrov
- makroklíma – veľké územné celky (kontinenty, oceány a ich časti)
Hlavné prvky podnebia – teploty vzduchu, zrážky a vetry. Pre charakteristiku podnebia sú dôležité údaje ako priemerná ročná teplota, priemerná teplota najteplejšieho a najchladnejšieho miesta, priemerný ročný úhrn zrážok, prevládajúce vetry, ich smer a sila.
Typy podnebia – oceánsky, kontinentálny, prechodný, stredomorský, monzúnový, vysokohorský
Výmena vlahy: vyparovanie vody zo zemského povrchu, oblačnosť, kondenzácia vodných pár v atmosfére, vznik zrážok, ich padanie na zemský povrch. Množstvo zrážok a ich priebeh ovplyvňujú viaceré činitele ako vlhkosť a tlak vzduchu, oblačnosť, cirkulácia atmosféry, rozloženie oceánov a pevnín, morské prúdy.
Priestorové rozloženie zrážok na Zemi je nerovnomerné – vplývajú naň všetky klimatické činitele. Podľa ročného úhrnu zrážok vyčleňujeme štyri zrážkové pásma:
- vlhké teplé pásmo – mimo pohorí má 1000 až 3000 mm zrážok/rok
- suché teplé pásmo – ročný úhrn zrážok má 250 mm aj menej (púšte, polopúšte)
- vlhké mierne pásmo – má množstvo zrážok vyše 1000 mm, hl. na západných pobrežiach kontinentov
- suché studené pásmo – má množstvo zrážok pod 250 mm.
Zrážky padajú v tuhom skupenstve.
Všeobecná cirkulácia ovzdušia:
Je zložitý systém vertikálneho a horizontálneho prúdenia vzduchu medzi horúcim rovníkovým pásmom a studenými polárnymi oblasťami. V dôsledku Coriolisovej sily sa horizontálne prúdenie vzduchu odchyľuje na severnej pologuli napravo a na južnej pologuli naľavo. Vznikajú tri čiastkové cirkulácie ovzdušia:
1.) Cirkulácia vzduchu v horúcom pásme – z teplotných príčin sa vytvára ekvatoriálne pásmo nízkeho tlaku vzduchu charakteristické tíšinami alebo premenlivými vetrami. Výstupnými prúdmi nahromadený vzduch sa vo výške rozdeľuje a preniká k obratníkom ako antipasáty. Hromadením vzduchových hmôt sa vytvorili subtropické pásma vysokého tlaku vzduchu. Časť týchto vzduchových hmôt sa pri zemskom povrchu vracia do ekvatoriálneho pásma nízkeho tlaku vzduchu ako stále vzduchové prúdy – pasáty.
2.) Cirkulácia vzduchu v miernom pásme – vzdušné prúdy prichádzajúce zo subtropických pásiem vysokého tlaku stáčaním sa na severnej pologuli menia sa na juhozápadné až západné vetry, ktoré v miernych šírkach prevládajú.
3.) Cirkulácia vzduchu v studenom pásme – studený vzduch okolo pólov utvára oblasti vysokého tlaku vzduchu s prevládajúcimi východnými vetrami, ktoré prenikajú do pásiem nízkeho tlaku miernych šírok.
Planetárnu cirkuláciu vzduchu porušujú alebo zosilňujú monzúny. - zimný monzún – oblasť vysokého tlaku nad pevninou, prúdenie smeruje z pevniny na oceán
- letný monzún – oblasť nízkeho tlaku nad pevninou, prúdenie smeruje z oceána na pevninu
Klimatické pásma:
- základné podnebné pásma – tropické, mierne a polárne pásmo
Na Zemi vyčleňujeme sedem hlavných klimatických pásiem a na južnej i severnej pologuli tri prechodné klimatické pásma (subekvatoriálne, subtropické, subarktické)
V každom pásme rozlišujeme klimatické oblasti, ktoré sú charakteristické určitým typom podnebia – oceánske, kontinentálne, prechodné, vysokohorské, prímorské – typ podnebia západných a východných pobreží pevnín.
1.) Ekvatoriálne pásmo – pásmo rovníkového podnebia. Pri mohutných prúdoch vznikajú intenzívne zrážky (1000 – 3000 mm/rok). Nad kontinentmi zrážky prichádzajú popoludní, nad oceánmi v noci a sú búrkového charakteru.
2.) Subekvatoriálne pásmo – pásmo rovníkových monzúnov. V lete sem prúdi vlhký vzduch od rovníka (obdobie dažďov), v zime suchú tropický vzduch (obdobie sucha). Ročný úhrn zrážok sa smerom od rovníka zmenšuje.
3.) Tropické pásmo – pásmo tropického vzduchu. Prevláda suchý tropický vzduch s malou oblačnosťou. Západné pobrežia kontinentov sú veľmi suché (zrážok menej ako 100 mm). Vplyvom studených morských prúdov tu vznikli púšte.
Východné pobrežia kontinentov sú teplejšie a vlhké.
4.) Subtropické pásmo – v lete prevláda suchý tropický vzduch, v zime vlhký polárny. Podnebie nad pevninami charakterizuje horúce a suché leto a mierna vlhká zima. Je to monzúnový typ klímy východných pobreží. 5.) Pásmo miernych šírok – mierne pásmo. Po celý rok v ňom prevláda polárny vzduch. Je tu veľká premenlivosť počasia. V kontinentálnom type klímy sú teplé, mierne vlhké letá a studené zimy s trvalou snehovou pokrývkou. Oceánsky typ, typický pre západné oblasti kontinentov má pomerne teplú a veľmi vlhkú zimu bez trvalej snehovej pokrývky a chladné vlhké leto. Východné oblasti kontinentov majú monzúnovú klímu s chladným daždivým letom a mrazivú suchú zimu.
6.) Subarktické pásmo – v zime prevláda arktický vzduch, studená a dlhá zima, v lete vzduch miernych zemepisných šírok – krátke a teplé leto. Veľké teplotné rozdiely počas roka, málo zrážok.
7.) Arktické pásmo – prevláda v ňom arktický vzduch po celý rok. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je nižšia ako 0 C, ročne spadne 100 – 200 mm zrážok.
Vzduchové hmoty a atmosferické fronty
- poznáme 4 základné typy vzduchových hmôt.
- arktická – studená a suchá
- polárna – nad oceánom vlhká, v lete chladnejšia, v zime teplejšia, nad kontinentom suchá, v lete horúca, v zime studená
- tropická – horúca, suchá
- ekvatoriálna – horúca, vlhká
Vzduchové hmoty od seba oddeľujú úzke prechodné vrstvy, tzv. atmosferické fronty – arktický, polárny a tropický. Vzduchové hmoty sa stále formujú a premiestňujú. S tým súvisí vznik, pohyb a zánik atmosferických frontov. S premiestňovaním vzduchových hmôt sa spájajú výrazné zmeny počasia.
ATMOSFÉRA
Atmosféra je plynný obal Zeme, rozprestiera sa od povrchu Zeme až po kozmický priestor. Je nevyhnutnou podmienkou pre život, pretvára žiarivú energiu Slnka, reguluje rozdelenie vlahy a tepla, ovplyvňuje vlastnosti a priestorové usporiadanie celej krajinnej sféry.
Chemické zloženie atmosféry – čistý vzduch bez vodných pár a prímesí je zmes plynov (dusík, kyslík, argón, oxid uhličitý, oxidy dusíka a síry). Vzduch takmer vždy obsahuje vodné pary, tekuté a tuhé časti – kondenzačné jadrá.
Oxid uhličitý je potrebný na fotosyntézu, ale jeho nadmerné množstvo spôsobuje skleníkový efekt, oxidy dusíka a síry spôsobujú kyslé dažde.
Podľa fyzikálnych vlastností sa atmosféra delí na päť sfér:
a) troposféra
b) stratosféra
c) mezosféra
d) termosféra
e) exosféra
Počasie a podnebie:
Počasie je okamžitý stav ovzdušia na určitom mieste – slnečné žiarenie, teplota a tlak vzduchu, výpar, vlhkosť vzduchu, oblačnosť a atmosferické zrážky, výška snehovej pokrývky, smer a sila vetra. V atmosfére prebiehajú fyzikálne procesy ako výmena tepla, výmena vlahy, cirkulácia vzduchu, ktoré ustavične menia jej stav.
Podnebie (klíma) je dlhodobý stav ovzdušia na určitom mieste, ktorý vzniká pôsobením klimageografických činiteľov:
- geografická šírka
- vzdialenosť od oceánov
- všeobecná cirkulácia atmosféry – premiestňovanie teplých a studených vzduchových hmôt
- morské prúdy – teplé a studené
- nadmorská výška
- vlastnosti zemského povrchu
- činnosť človeka
Veda o podnebí sa nazýva klimatológia, jej poznatky využíva klimageografia.
Kategórie podnebia:
- mikroklíma – podnebie malých a najmenších priestorov (geotop)
- miestna klíma – malé územia (od 100 m až do niekoľko km)
- mezoklíma – oblasti až niekoľko desiatok kilometrov
- makroklíma – veľké územné celky (kontinenty, oceány a ich časti)
Hlavné prvky podnebia – teploty vzduchu, zrážky a vetry. Pre charakteristiku podnebia sú dôležité údaje ako priemerná ročná teplota, priemerná teplota najteplejšieho a najchladnejšieho miesta, priemerný ročný úhrn zrážok, prevládajúce vetry, ich smer a sila.
Typy podnebia – oceánsky, kontinentálny, prechodný, stredomorský, monzúnový, vysokohorský
Výmena vlahy: vyparovanie vody zo zemského povrchu, oblačnosť, kondenzácia vodných pár v atmosfére, vznik zrážok, ich padanie na zemský povrch. Množstvo zrážok a ich priebeh ovplyvňujú viaceré činitele ako vlhkosť a tlak vzduchu, oblačnosť, cirkulácia atmosféry, rozloženie oceánov a pevnín, morské prúdy.
Priestorové rozloženie zrážok na Zemi je nerovnomerné – vplývajú naň všetky klimatické činitele. Podľa ročného úhrnu zrážok vyčleňujeme štyri zrážkové pásma:
- vlhké teplé pásmo – mimo pohorí má 1000 až 3000 mm zrážok/rok
- suché teplé pásmo – ročný úhrn zrážok má 250 mm aj menej (púšte, polopúšte)
- vlhké mierne pásmo – má množstvo zrážok vyše 1000 mm, hl. na západných pobrežiach kontinentov
- suché studené pásmo – má množstvo zrážok pod 250 mm. Zrážky padajú v tuhom skupenstve.
Všeobecná cirkulácia ovzdušia:
Je zložitý systém vertikálneho a horizontálneho prúdenia vzduchu medzi horúcim rovníkovým pásmom a studenými polárnymi oblasťami. V dôsledku Coriolisovej sily sa horizontálne prúdenie vzduchu odchyľuje na severnej pologuli napravo a na južnej pologuli naľavo. Vznikajú tri čiastkové cirkulácie ovzdušia:
1.) Cirkulácia vzduchu v horúcom pásme – z teplotných príčin sa vytvára ekvatoriálne pásmo nízkeho tlaku vzduchu charakteristické tíšinami alebo premenlivými vetrami.
Výstupnými prúdmi nahromadený vzduch sa vo výške rozdeľuje a preniká k obratníkom ako antipasáty. Hromadením vzduchových hmôt sa vytvorili subtropické pásma vysokého tlaku vzduchu. Časť týchto vzduchových hmôt sa pri zemskom povrchu vracia do ekvatoriálneho pásma nízkeho tlaku vzduchu ako stále vzduchové prúdy – pasáty.
2.) Cirkulácia vzduchu v miernom pásme – vzdušné prúdy prichádzajúce zo subtropických pásiem vysokého tlaku stáčaním sa na severnej pologuli menia sa na juhozápadné až západné vetry, ktoré v miernych šírkach prevládajú.
3.) Cirkulácia vzduchu v studenom pásme – studený vzduch okolo pólov utvára oblasti vysokého tlaku vzduchu s prevládajúcimi východnými vetrami, ktoré prenikajú do pásiem nízkeho tlaku miernych šírok.
Planetárnu cirkuláciu vzduchu porušujú alebo zosilňujú monzúny. - zimný monzún – oblasť vysokého tlaku nad pevninou, prúdenie smeruje z pevniny na oceán
- letný monzún – oblasť nízkeho tlaku nad pevninou, prúdenie smeruje z oceána na pevninu
Klimatické pásma:
- základné podnebné pásma – tropické, mierne a polárne pásmo
Na Zemi vyčleňujeme sedem hlavných klimatických pásiem a na južnej i severnej pologuli tri prechodné klimatické pásma (subekvatoriálne, subtropické, subarktické)
V každom pásme rozlišujeme klimatické oblasti, ktoré sú charakteristické určitým typom podnebia – oceánske, kontinentálne, prechodné, vysokohorské, prímorské – typ podnebia západných a východných pobreží pevnín.
1.) Ekvatoriálne pásmo – pásmo rovníkového podnebia. Pri mohutných prúdoch vznikajú intenzívne zrážky (1000 – 3000 mm/rok). Nad kontinentmi zrážky prichádzajú popoludní, nad oceánmi v noci a sú búrkového charakteru.
2.) Subekvatoriálne pásmo – pásmo rovníkových monzúnov. V lete sem prúdi vlhký vzduch od rovníka (obdobie dažďov), v zime suchú tropický vzduch (obdobie sucha). Ročný úhrn zrážok sa smerom od rovníka zmenšuje.
3.) Tropické pásmo – pásmo tropického vzduchu. Prevláda suchý tropický vzduch s malou oblačnosťou. Západné pobrežia kontinentov sú veľmi suché (zrážok menej ako 100 mm). Vplyvom studených morských prúdov tu vznikli púšte. Východné pobrežia kontinentov sú teplejšie a vlhké.
4.) Subtropické pásmo – v lete prevláda suchý tropický vzduch, v zime vlhký polárny. Podnebie nad pevninami charakterizuje horúce a suché leto a mierna vlhká zima. Je to monzúnový typ klímy východných pobreží. 5.) Pásmo miernych šírok – mierne pásmo. Po celý rok v ňom prevláda polárny vzduch. Je tu veľká premenlivosť počasia. V kontinentálnom type klímy sú teplé, mierne vlhké letá a studené zimy s trvalou snehovou pokrývkou.
Oceánsky typ, typický pre západné oblasti kontinentov má pomerne teplú a veľmi vlhkú zimu bez trvalej snehovej pokrývky a chladné vlhké leto. Východné oblasti kontinentov majú monzúnovú klímu s chladným daždivým letom a mrazivú suchú zimu.
6.) Subarktické pásmo – v zime prevláda arktický vzduch, studená a dlhá zima, v lete vzduch miernych zemepisných šírok – krátke a teplé leto. Veľké teplotné rozdiely počas roka, málo zrážok.
7.) Arktické pásmo – prevláda v ňom arktický vzduch po celý rok. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je nižšia ako 0 C, ročne spadne 100 – 200 mm zrážok.
Vzduchové hmoty a atmosferické fronty
- poznáme 4 základné typy vzduchových hmôt.
- arktická – studená a suchá
- polárna – nad oceánom vlhká, v lete chladnejšia, v zime teplejšia, nad kontinentom suchá, v lete horúca, v zime studená
- tropická – horúca, suchá
- ekvatoriálna – horúca, vlhká
Vzduchové hmoty od seba oddeľujú úzke prechodné vrstvy, tzv. atmosferické fronty – arktický, polárny a tropický. Vzduchové hmoty sa stále formujú a premiestňujú. S tým súvisí vznik, pohyb a zánik atmosferických frontov. S premiestňovaním vzduchových hmôt sa spájajú výrazné zmeny počasia.
ATMOSFÉRA
Atmosféra je plynný obal Zeme, rozprestiera sa od povrchu Zeme až po kozmický priestor. Je nevyhnutnou podmienkou pre život, pretvára žiarivú energiu Slnka, reguluje rozdelenie vlahy a tepla, ovplyvňuje vlastnosti a priestorové usporiadanie celej krajinnej sféry.
Chemické zloženie atmosféry – čistý vzduch bez vodných pár a prímesí je zmes plynov (dusík, kyslík, argón, oxid uhličitý, oxidy dusíka a síry). Vzduch takmer vždy obsahuje vodné pary, tekuté a tuhé časti – kondenzačné jadrá. Oxid uhličitý je potrebný na fotosyntézu, ale jeho nadmerné množstvo spôsobuje skleníkový efekt, oxidy dusíka a síry spôsobujú kyslé dažde.
Podľa fyzikálnych vlastností sa atmosféra delí na päť sfér:
a) troposféra
b) stratosféra
c) mezosféra
d) termosféra
e) exosféra
Počasie a podnebie:
Počasie je okamžitý stav ovzdušia na určitom mieste – slnečné žiarenie, teplota a tlak vzduchu, výpar, vlhkosť vzduchu, oblačnosť a atmosferické zrážky, výška snehovej pokrývky, smer a sila vetra.
V atmosfére prebiehajú fyzikálne procesy ako výmena tepla, výmena vlahy, cirkulácia vzduchu, ktoré ustavične menia jej stav.
Podnebie (klíma) je dlhodobý stav ovzdušia na určitom mieste, ktorý vzniká pôsobením klimageografických činiteľov:
- geografická šírka
- vzdialenosť od oceánov
- všeobecná cirkulácia atmosféry – premiestňovanie teplých a studených vzduchových hmôt
- morské prúdy – teplé a studené
- nadmorská výška
- vlastnosti zemského povrchu
- činnosť človeka
Veda o podnebí sa nazýva klimatológia, jej poznatky využíva klimageografia.
Kategórie podnebia:
- mikroklíma – podnebie malých a najmenších priestorov (geotop)
- miestna klíma – malé územia (od 100 m až do niekoľko km)
- mezoklíma – oblasti až niekoľko desiatok kilometrov
- makroklíma – veľké územné celky (kontinenty, oceány a ich časti)
Hlavné prvky podnebia – teploty vzduchu, zrážky a vetry. Pre charakteristiku podnebia sú dôležité údaje ako priemerná ročná teplota, priemerná teplota najteplejšieho a najchladnejšieho miesta, priemerný ročný úhrn zrážok, prevládajúce vetry, ich smer a sila.
Typy podnebia – oceánsky, kontinentálny, prechodný, stredomorský, monzúnový, vysokohorský
Výmena vlahy: vyparovanie vody zo zemského povrchu, oblačnosť, kondenzácia vodných pár v atmosfére, vznik zrážok, ich padanie na zemský povrch. Množstvo zrážok a ich priebeh ovplyvňujú viaceré činitele ako vlhkosť a tlak vzduchu, oblačnosť, cirkulácia atmosféry, rozloženie oceánov a pevnín, morské prúdy.
Priestorové rozloženie zrážok na Zemi je nerovnomerné – vplývajú naň všetky klimatické činitele. Podľa ročného úhrnu zrážok vyčleňujeme štyri zrážkové pásma:
- vlhké teplé pásmo – mimo pohorí má 1000 až 3000 mm zrážok/rok
- suché teplé pásmo – ročný úhrn zrážok má 250 mm aj menej (púšte, polopúšte)
- vlhké mierne pásmo – má množstvo zrážok vyše 1000 mm, hl. na západných pobrežiach kontinentov
- suché studené pásmo – má množstvo zrážok pod 250 mm. Zrážky padajú v tuhom skupenstve.
Všeobecná cirkulácia ovzdušia:
Je zložitý systém vertikálneho a horizontálneho prúdenia vzduchu medzi horúcim rovníkovým pásmom a studenými polárnymi oblasťami. V dôsledku Coriolisovej sily sa horizontálne prúdenie vzduchu odchyľuje na severnej pologuli napravo a na južnej pologuli naľavo. Vznikajú tri čiastkové cirkulácie ovzdušia:
1.) Cirkulácia vzduchu v horúcom pásme – z teplotných príčin sa vytvára ekvatoriálne pásmo nízkeho tlaku vzduchu charakteristické tíšinami alebo premenlivými vetrami. Výstupnými prúdmi nahromadený vzduch sa vo výške rozdeľuje a preniká k obratníkom ako antipasáty. Hromadením vzduchových hmôt sa vytvorili subtropické pásma vysokého tlaku vzduchu. Časť týchto vzduchových hmôt sa pri zemskom povrchu vracia do ekvatoriálneho pásma nízkeho tlaku vzduchu ako stále vzduchové prúdy – pasáty.
2.) Cirkulácia vzduchu v miernom pásme – vzdušné prúdy prichádzajúce zo subtropických pásiem vysokého tlaku stáčaním sa na severnej pologuli menia sa na juhozápadné až západné vetry, ktoré v miernych šírkach prevládajú.
3.) Cirkulácia vzduchu v studenom pásme – studený vzduch okolo pólov utvára oblasti vysokého tlaku vzduchu s prevládajúcimi východnými vetrami, ktoré prenikajú do pásiem nízkeho tlaku miernych šírok.
Planetárnu cirkuláciu vzduchu porušujú alebo zosilňujú monzúny.
- zimný monzún – oblasť vysokého tlaku nad pevninou, prúdenie smeruje z pevniny na oceán
- letný monzún – oblasť nízkeho tlaku nad pevninou, prúdenie smeruje z oceána na pevninu
Klimatické pásma:
- základné podnebné pásma – tropické, mierne a polárne pásmo
Na Zemi vyčleňujeme sedem hlavných klimatických pásiem a na južnej i severnej pologuli tri prechodné klimatické pásma (subekvatoriálne, subtropické, subarktické)
V každom pásme rozlišujeme klimatické oblasti, ktoré sú charakteristické určitým typom podnebia – oceánske, kontinentálne, prechodné, vysokohorské, prímorské – typ podnebia západných a východných pobreží pevnín.
1.) Ekvatoriálne pásmo – pásmo rovníkového podnebia. Pri mohutných prúdoch vznikajú intenzívne zrážky (1000 – 3000 mm/rok). Nad kontinentmi zrážky prichádzajú popoludní, nad oceánmi v noci a sú búrkového charakteru.
2.) Subekvatoriálne pásmo – pásmo rovníkových monzúnov. V lete sem prúdi vlhký vzduch od rovníka (obdobie dažďov), v zime suchú tropický vzduch (obdobie sucha). Ročný úhrn zrážok sa smerom od rovníka zmenšuje.
3.) Tropické pásmo – pásmo tropického vzduchu. Prevláda suchý tropický vzduch s malou oblačnosťou. Západné pobrežia kontinentov sú veľmi suché (zrážok menej ako 100 mm). Vplyvom studených morských prúdov tu vznikli púšte. Východné pobrežia kontinentov sú teplejšie a vlhké.
4.) Subtropické pásmo – v lete prevláda suchý tropický vzduch, v zime vlhký polárny. Podnebie nad pevninami charakterizuje horúce a suché leto a mierna vlhká zima. Je to monzúnový typ klímy východných pobreží. 5.) Pásmo miernych šírok – mierne pásmo. Po celý rok v ňom prevláda polárny vzduch. Je tu veľká premenlivosť počasia. V kontinentálnom type klímy sú teplé, mierne vlhké letá a studené zimy s trvalou snehovou pokrývkou. Oceánsky typ, typický pre západné oblasti kontinentov má pomerne teplú a veľmi vlhkú zimu bez trvalej snehovej pokrývky a chladné vlhké leto. Východné oblasti kontinentov majú monzúnovú klímu s chladným daždivým letom a mrazivú suchú zimu.
6.) Subarktické pásmo – v zime prevláda arktický vzduch, studená a dlhá zima, v lete vzduch miernych zemepisných šírok – krátke a teplé leto. Veľké teplotné rozdiely počas roka, málo zrážok.
7.) Arktické pásmo – prevláda v ňom arktický vzduch po celý rok. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je nižšia ako 0 C, ročne spadne 100 – 200 mm zrážok.
Vzduchové hmoty a atmosferické fronty
- poznáme 4 základné typy vzduchových hmôt.
- arktická – studená a suchá
- polárna – nad oceánom vlhká, v lete chladnejšia, v zime teplejšia, nad kontinentom suchá, v lete horúca, v zime studená
- tropická – horúca, suchá
- ekvatoriálna – horúca, vlhká
Vzduchové hmoty od seba oddeľujú úzke prechodné vrstvy, tzv. atmosferické fronty – arktický, polárny a tropický. Vzduchové hmoty sa stále formujú a premiestňujú. S tým súvisí vznik, pohyb a zánik atmosferických frontov. S premiestňovaním vzduchových hmôt sa spájajú výrazné zmeny počasia.
|
