Vystavali ju z dva a pol milióna kamenných kvádrov s priemernou váhou dve a pol tony. Kvádre spájali bez malty a priliehajú k sebe tak tesne, že – ako poznamenal britský egyptológ Flinders Petrie (1853-1942) spojom by sa nepretiahla ,,ihla ani vlas”. Táto monumentálna stavba sa budovala asi 30 rokov a nie je len obdivuhodným staviteľským výkonom. Vyžadovala si dopravu veľa materiálu a účinnú organizáciu približne stotisíc mužov. Väčšina kameňa pochádza z miestnych lomov, ale vápencové obklady sa museli privážať z Tury, vzdialenej 13 kilometrov na východnom brehu Nílu. Ružová žula, použitá na obloženie pohrebnej komory, sa zasa musela dopraviť z juhu, z Asuánu. Prvýkrát od staroveku do Chufewovej hrobky vstúpili ľudia v 9. Storočí na príkaz bagdadského kalifa Ma’amuna, ktorý dúfal, že tu nájde poklad. Jeho ľudia vnikli dovnútra severnou stenou a napokon sa dostali až do pohrebnej komory. Tam však nijaký poklad ani iné cennosti nenašli. Archeológovia si dosiaľ lámu hlavu prečo bola už vtedy hrobka prázdna, keď neexistujú nijaké dôkazy, že by bola predtým vykradnutá.

Týmto severným vchodom dnes do pyramídy stoja hrobky Chufewových hodnostárov a príbuzných. Nachádzajú sa tu aj mastaby a malé jamy, v ktorých boli kedysi uložené lode. Vykrádač hrobov však obsah jám rozkradli už v staroveku. Roku 1954 boli v piesku na južnej strane pyramídy objavené rozobraté časti veľkej lode. Ich poskladanie trvalo 10 tokov. Je možné, že loď slúžila za Chufewovho života ako reprezentačné plavidlo.

Dokonalá orientácia Veľkej pyramídy, ktorej štvorcová základňa leží takmer presne v smere sever – juh a východ – západ, a rôzne mystické interpretácie rozmerov pyramídy viedli k niektorým podivným teóriám o zmysle týchto stavieb. Niekoľko britských astronómov 19. Storočia tvrdilo, že pyramídy vznikli ako observatóriá a mohli vraj slúžiť ako slnečné hodiny. Astronóm Charles Piazzi Smith na základe rozmerov pyramíd ,,dokázal”, že sú dielom božím, výtvorom ,,božského geometra na nebesách”, a že je v nich zakódovaný dátum druhého príchodu Krista. Iní pyramídológovia a nazdávajú, že tieto stavby postavili návštevníci z vesmíru. Archeologické a literárne doklady naznačujú, že sa pyramídy stavali na uctenie pamiatky mŕtvych faraónov, neboli však nevyhnutne ich hrobkami. Pyramídy a ďalšie mohli tiež slúžiť ako sídla ka, ináč povedané ducha, v ktorého posmrtnú existenciu starí Egypťania verili. Rimania neskôr pyramídy kritizovali ako prejav okázalej márnivosti. Plinius Starší (23 – 79 n.