referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Zina
Utorok, 21. mája 2024
Pyramídy v Gíze
Dátum pridania: 03.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: lajdacisko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 779
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.9
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 4m 50s
Pomalé čítanie: 7m 15s
 
Egypt - Gíza
V Gíze, ležiacej v strede plochej púšte osem kilometrov od Káhiry, sa k nebu týčia tri veľké pyramídy. Stoja nad komplexnom menších pyramíd a hrobov okolo. Blízko sa nachádza aj Veľká sfinga. Tieto divy staroveku jestvujú už takmer 5000 rokov, ale až od 19. Storočia začínajú archeológovia zisťovať, ako a prečo vznikli. Mesto Gíza sa rozkladá v dolnej časti nílskej delty, ktorá kedysi tvorila hranicu medzi Horným a Dolným Egyptom. Keď sa asi okolo roku 2925 pred n. l. obe kráľovstvá spojili, novo vzniknutý egyptský štát si zriadil hlavné mesto v Mennofere (Memfida) na západnom brehu Nílu. To sa stalo domovom faraónov, ktorí krajine vládli takmer 3000 rokov v tridsiatich po sebe idúcich dynastiách. Tri veľké pyramídy boli postavené v období štvrtej dynastie (asi 2575 - 2465 pred n. l.) Prvá v poradí a zároveň najväčšia z nich, bola hrobka faraóna Chufewa. Ako druhú postavili strednú pyramídu. Je o čosi menšia a patrila Chufewovmu synovi Raachefovi. Tretiu, oveľa menšiu pyramídu si dal postaviť faraón Menkewré, Chufewov vnuk. Egypťania považovali faraónov za žijúcich bohov, ktorým je súdené sa po smrti pripojiť k ďalším uctievaným bohom. Niektorí bohovia, ako napríklad vládca mŕtvych Usire a Anup - boh so šakaľou hlavou, sa zúčastňovali súdu nad mŕtvymi. Egyptský panovníci si stavali ,, príbytky smrti ", tvorené komplexmi podzemných chodieb, v ktorých bolo všetko potrebné na život po smrti, vrátane potravín, nádob a šperkov. Tieto hroby sú vhodne umiestnené skraja púšte na západnom brehu Nílu. Najstarší faraóni prvej a druhej dynastie si dávali budovať malé obdĺžnikové hrobky zvané mastaby. Také sa našli v Sakkeáre, ležiacej západne od Memfidy, a v Abyde. Na nové riešenie- hrobku v podobe pyramídy – prišiel o sto rokov skôr, ako sa začali stavebné práce na pyramíde v Gíze, faraón tretej dynastie Džóser. Táto prvá pyramída sa vypínala do výšky 60 metrov uprostred sakkárskej púšte. Mala šesť stupňov a na rozdiel od všetkých predchádzajúcich stavieb bola obložená kameňom. Neskorší faraóni stavali pyramídy s hladkými stenami – napríklad Červenú pyramídu v Dahčäre. Vrchol tohto výtvarného riešenia potom predstavujú práve mohutné pyramídy v Gíze. Obrovská Chufewova pyramída (jej vrchol dnes chýba) pôvodne siahala do výšky 146,6 metra. Je taká veľká, že by sa do nej podľa jedného odhadu vošlo naraz Westminsterské opátstvo, londýnska katedrála sv. Pavla, Chrám sv. Petra v Ríme a katedrály vo Florencii a v Miláne.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.