Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Rieka Turiec

Rieka Turiec je významným ľavostranným prítokom Váhu. Predstavuje hydrologickú os Turčianskej kotliny a priľahlých pohorí. Pramení vo výške 1090 m n. m. pod Svrčinníkom v Kremnických vrchoch. Turiec, tečúci severným smerom, dosahuje dĺžku vyše 66 km s plochou povodia 934 km2. Vo Vrútkach ústi do Váhu v nadmorskej výške 377 m. Patrí k tokom stredohorskej oblasti s najväčšími prietokmi v marci a apríli a s najmenšími vo februári.

Vodné organizmy a ich spoločenstvá
Rastliny i živočíchy tečúcich vôd žijú predovšetkým na ich dne. Táto skupina organizmov sa nazýva bentos. Z malých príslušníkov tejto skupiny okrem baktérií majú dôležitú úlohu aj mikroskopické sinice, riasy a prvoky, ktoré v tenkej vrstve pokrývajú kamene a balvany. Bentos Turca tvoria najmä nálevníky, ale aj bičíkovce, panôžkovce, brušnobrvce, hlístovce. Tieto drobné živočíchy, ktorých veľkosť vačšinou nepresahuje 1 mm, sú vďaka svojej vysokej početnosti významnou zložkou potravinových reťazcov. Veľký význam majú aj v procesoch samočistenia vôd. V povodí Turca sa dosiaľ zistilo viac ako 800 druhov bentosu. Z tohoto počtu je až 56 druhov (7 %) nových pre flóru a faunu Slovenska. Mnoho druhov je viazaných najmä na stredný a dolný tok Turca a na Slovensku sú vzácne. Turiec je známy i druhovým bohatstvom rýb. Žije tu 1 druh kruhoústnic, kriticky ohrozená mihuľa ukrajinská a 26 druhov rýb, ako napríklad : pĺž obyčajný, hlavátka podunajská, čerebľa obyčajná, ploska pásavá, mieň obyčajný a iné.

V riečnom ekosystéme Turca bolo dosiaľ zistených vyše 170 druhov vtákov. Nezanedbateľný je význam rieky aj pre cicavce, medzi nimi aj pre vzácnu a ohrozenú vydru riečnu.

Podoby rieky
Až do prvého ľudského osídlenia Turca (asi 2000 rokov pred n.l.) mali na zmeny v povodí hlavný vplyv prirodzené procesy: riečna erózia, záplavy, suchá, silné vetry, požiare, masové premnoženia hmyzu atď. Vplyv ľudí prostredníctvom vypaľovania, odstraňovania stromov, budovaniu sídel a loveniu vodných cicavcov bol spočiatku malý.
Veľmi významným zásahom do povadia Turca bolo vybudovanie Turčeckého vodovodu v 15. Storočí, ktorý dodnes odvádza značnú časť prietoku z pramennej oblasti Turca do iného povodia (Hron). Skutočne dramatické zmeny v povodí Turca však nastali až v tomto storočí, kedy negatívne vplyvy spriemyselňovania, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva narastali čoraz viac a viac.


Množstvo a kvalita vody
Priemerný ročný prietok v Turci nad Martinom je 10,28 m3.

Pre riečne ekosystémy je dôležitý aj sezónny režim prietokov. Jeho narušenie ovplyvňuje štruktúru spoločenstiev, ich produkciu a iné funkcie.
Znižovanie množstva vody v povodí súvisí aj so zvyšovaním priemernej teploty vody. V rokoch 1962 - 1977 boli priemerné teploty v mesiacoch jún- august 17,9 C, v rokoch 1978- 1987 sa zvýšili už na 18,5 C. Rovnaké vzostupné údaje má aj priemerná ročná teplota vody, čo dokumentujú nasledujúce údaje:
v rokoch 1962 - 1966 7,02 C
1967 - 1971 7,54 C
1982 - 1986 7,96 C

Čiastočne sa na tom podieľajú aj globálne klimatické zmeny.

Život v rieke
Častou príčinou hynutia rastlín a živočíchov bývajú znečisťujúce látky, hnojivá a pesticídy prenikajúce z okolia. Splašky z priemyselných závodov, domácností a poľnohospodárskych fariem zabíjajú v riekach život. Nezanedbateľný je aj vplyv znečistenia z rybích fariem a hospodárstiev (Požehy, Diviaky, Kláštor pod Znievom, Slovany, Príbovce). Tieto okrem odpadových vôd z rybníkov vypúšťajú i veľké množstvo parazitov a choroboplodných zárodkov zhoršujúcich zdravotný stav v rieke. Aj obyvatelia žijúci pri tokoch sa radi zbavujú nepotrebných vecí ich vyhodením do vody. Vznikajú skládky najrôznejšieho odpadu na brehoch tokov. Významným znečisťovateľom vôd v Turci je poľnohospodárstvo. Nenápadné, ale veľmi nebezpečné sú rôzne jedovaté a ropné látky, ktoré môžu pochádzať aj z malých prevádzok , napríklad na spracovanie koží, zo strojárenských podnikov, benzínových zásobníkov, úpravní vôd, ale aj z umývania motorových vozidiel v toku.


Podľa ukazovateľov kyslíkového režimu patrí Turiec nad Martinom do kategórie voda veľmi čistá. Podľa väčšiny ostatných sledovaných chemických ukazovateľov sa voda Turca zaraďuje do triedy voda veľmi čistá až čistá , aj keď dusičnany, amoniak a chloridy vykazujú mierny vzostup. Avšak podľa obsahu nerozpustných látok, patrí Turiec do triedy II - III , má teda vodu znečistenú a v niektorých rokoch až silne znečistenú. Najspodnejší úsek Turca pri Martine je znehodnotený nielen znečistením, ale aj reguláciou, spevnením brehov, odstránením prirodzených zákrut a brehový porastov a vybudovaním stavidiel ovplyvňujúcich prirodzenú migráciu rýb. Vplyvy na rastliny a živočíchy
Vodné rastliny a spoločenstvá sú vystavené množstvu stresových faktorov, na ktoré odpovedajú zmenou svojej štruktúry a zánikom čistobytných druhov v prospech druhov tolerantných k znečisteniu.

Strácajú sa citlivejšie rastliny a bezstavovce, postihnutá je aj základná produkcia rýb, vtáky a cicavce nenachádzajú dostatok potravy alebo bezpečné miesta pre hniezdenie. Rybiu mlaď môže priamo ničiť odber vody na zavlažovanie a zvyšovanie teploty vody v Turci. Na populáciu rýb má vplyv aj rybolov a rybohospodárske zásahy.


Starostlivosť o rieku
Znižovanie prietokov v Turci negatívne ovplyvňuje vodné spoločenstvá, a tým nepriamo vplýva na zhoršenie kvality vody. Zabrániť ďalšiemu znižovaniu prietokov možno hlavne ochranou, obnovou a správnym obhospodarovaním lesov a mokradí v povodí.
Ľudskou činnosťou zničené, alebo poškodené lesy, vodné toky, močiare, musia byť obnovené do stavu blízkemu pôvodnému.
Treba zmeniť spôsoby hospodárenia v lesoch, dôsledne a včas zalesňovať odlesnené plochy.
Na tých úsekoch hlavného toku a na tých prítokoch, kde boli v minulosti vykonané nežiadúce zásahy, je potrebné projektovať a vytvárať nové , alebo obnovovať pôvodné zákruty a meandre. Miestami treba obnoviť porasty jelše lepkavej, vŕb a ďalších pôvodných drevín, ako jaseň štíhly, javory, brest, dub a domáce kroviny. Tieto porasty priaznivo ovplyvňujú svetelný režim tokov. Listový odpad a jeho čiastočky predstavujú najdôležitejšiu potravinovú základňu pre mikroorganizmy.
Nepôvodné dreviny je potrebné odstraňovať a nahrádzať domácimi druhmi. Pre zabezpečenie čistoty vody treba kontrolovať všetky zdroje znečistenia, vyvíjať a zavádzať čisté technológie a vybudovať sieť malých čistiarní odpadových vôd. Tiež sa musia zlikvidovať skládky odpadu na brehoch a ďalšie zdroje znečistenia.

V obojstrannom pobrežnom pásme v šírke 15 metrov od brehu Turca je zakázané:
- poškodzovanie vegetácie
- rozorávanie a terénne úpravy
- ničenie, poškodzovanie a zber prírodnín
- vysádzanie nepôvodnej vegetácie
- zriaďovanie skládok
- používanie chemických prostriedkov.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk