Juhoafrická republika
Juhoafrická republika, zaberajúca najjužneší cíp afrického kontinentu, je prevažne krajinou pustých náhorných plošín ležiacich v nadmorskej výške 1200 m. Rozloha: 1 223 200 km2
Počet obyvateľov: 42 327 458
Hlavné mesto: Pretória
Úradné jazyky: afrikánčina a angličtina
Mena: rand
- Juhoafrické výšiny splochými vrcholmi sú obkolesené úrodnými, nízko ležiacimi pobrežnými nížinami so šírkou 55-240 km. Veľkolepé Dračie vrchy sa vypínajú do výšky 3482 m. Dolina rieky Limpopo tvorí severnú hranicu krajiny. Vnútri Juhoafrickej republiky leží samostatné horské kráľovstvo Lesotho. Podnebie je zväčša suché a slnečné, s priemernou ročnou teplotou ovzdušia 17 stupňov celzia. - Púšte, trávnaté oblasti a kroviny-Púšť Kalahari an severe prechádza do susednej Botswany. Väčšinu centrálnej plošiny zaberajú suché trávnaté oblasti nazývané Highveld. Krajijna Middleveld na severozápade je naj priaznivejšia na chov dobytka než na pestovanie plodín, lebo jej chudobné pôdy už počas slabých dažďov podliehajú erózii. Na severovýchode plošiny sa rozprestiera Transvaalska kotlina, kde roľníci pestujú citrusové ovocie, kukuricu a tabak. Slony, levy, leopardy, veľké stáda antilop a zebier žijú v pichľavých krovinách Transvaalu alebo ich chránia v Krugerovom národnom parku. - Prírodné zdroje-Juhoafrická republika je bohatá na prírodné zdroje, najmä na nerastné suroviny. Vyváža viac diamantov ako ktorákoľvek iná krajina a je najväčším svetovým producentom zlata, platiny, chrómu a, mangánu. Má aj veľké zásoby zemného plynu, uhlia, medi, železa, azbestu, striebra, niklu a uránu. Je najpriemyselnejšou krajinou Afriky a mohla by byť jednou z najbohatších krajín na svete. Môže vyprodukovať dostatok obilia a mäsa pre svoju populáciu. 3tvrtina z národného bohatstva pochádza z priemyslu, výroby chemikálií, textilu a strojov. - Politika Apartheidu-Z bohatstva juhoafrických prírodných zdrojov malo úžitok len málo obyvateľov. Bol to dôsledok apartheidu, ktorú uplatňovala biela vláda od r. 1950. Podľa nej boli čierni oddelení od bielych a mali menej práv. Viedlo to k chudobe černochov, tvoriacich takmer ¾ populácie. Proti krutosti apartheidu protestovali mnohé krajiny a uvalili na Juhoafrickú republiku sankcie obmedzujúce jej zámorský obchod. - Následok Apartheidu-V r. 1990 sa za vlády prezidenta F. W. Klerka začal systém apartheidu rúcať. V r. 1994 sa uskutočnili prvé všerasové voľby, ktoré posilnili černochov a vo vláde získali väčšinu.
Napriek radosti z dosiahnutia rovnosti musela mladá demokracia čeliť mnohým problémom, napr. 2 milióny detí tu nenavštevujú školy, 1/2 obyvateľstva naďalej žije v príbztkoch bez elektriny, 12 miliónov ľudí nemá prístup k zásobám čistej vody a 1/3 populácie nemá zamestnanie. Priepasť medzi bohatými a chudobnými podmieňuje násilnú mestskú kriminalitu. - Boj o územie-Prvými obyvateľmi Južnej Afriky boli Hotentoti a Krováci. Približne v roku 300 po Kr. sa do oblasti prisťahovali bantuské kmene, ako sú Zuluovia, Khosovia a Sesotovia. Po Holanďanoch, ktorí sem priplávali v r. 1652, nasledovali ďalší Európania. V r. 1806 Briti okupovali pobrežné územia obývané holandskými farmármi nazývanými Búri alebo afrikánci a osídlili ich. V snahe udržať si nezávislosť a získať nové územia Búri uskutočnili v r. 1834-1838 tzv. veľké putovanie do vnútrozemia. Tam založili slobodné štáty Transvaalskú republiku, Oranžsko a Natalsko. Po objavení zlata a diamantov na tomto území sa odohrali dve vojny medzi Búrmi a Britmi. V r. 1904 Búri túto vojnu nakoniec prehrali, čo viedlo v r. 1910 k zjednoteniu krajiny. - Budúcnosť-V Juhoafrickej republike žije 77, 4% černochov, 12, 2% belochov, 8% tvoria miešanci a 2, 4% prisťahovalci z Ázie. Vláda zamýšľa vybudovať tzv. dúhovú spoločnosť, v ktorej budú všetci ľudia žIť v harmónii. V Juhoafrickej republike majú sviatky, v ktorých sa oslavujú ľudské práva, rodina, sloboda, pracujúci, mládež, ženy, odkaz minulosti a dobrá vôľa.
|
