Západná Virgínia
Prezívka štátu: Mountain State
Pripojení k Únií: 1863, 3 poslanci v kongrese
Hlavné mesto: Charleston
Rozloha: 62 758 km2
Počet obyvateľov: Spuce Knob ( Allegheny Mountains ), rieka Ohio
Hlavné odvetie: ťažba palív a kameňov, chemický priemysel, strojárstvo
Západná Virgínia leží na severnom konci vlastních Appalačov západne od Virgínie a predstavuje spojnicu medzi štátmi Stredozápadu a Severovýchodu. Zatiaľ čo Virgínia pevne patrí k juhu, Západná Virgínia mala vždy viacej spoločného so severnými štátmi. Väčšina Zapadnej Virgínie je hornatá, pretkaná tokmi a pokrytá hustími lesmi. Divoká krajina bola domovom mnohích indiánskych praobyvateľov, zvlášť luďmi kultúry Hopewell, ich prahistocké stavby je možno spatriť v oblasti Charlestonu. Ich následovníci - kmene Irokezskej ligy - sa postavili na tvrdý odpor prvým európskym prisťahovalcom,ktorí na počiatku 18. storočia prišli cez Appalačské hory z Virgínie. Nový osadníci založili docela inou spoločnosť, než bola tá, ktorou predstavovali otrokárske plantáže v pobrežních oblastiach. Poľnohospodáska plocha bola rozdelená na malé farmy a otroctiev to takmer neexistovalo. Obyvatelia hôr začali byť skoro nespokojný s vládnúcimi vrstvami na východe Virgínie a ich odpor k otroctvu viedol v roku 1859 k zabraniu federálnej zbrojnice v Harper,s Ferry ( predtým najvýchodnejšia časť Západnej Virgínie ). To bol jeden z incidentov, ktoré zrýchlil začiatok občianskej vojny. Keď v roku 1861vystúpila Virgínia z Únie, obyvateľstvo zo severozápadu ju odmietlo nasledovať, a tak vznikol štát Západná Virgínia. Po občianskej vojne priniesla výstavba železnice do hôr rozvoj priemyslu. Bohaté zásoby soli, vápenca a čierného uhlia poskytovali okolnín štátom množstvo energie a surovín, ale ich využívanie so sebou priníšalo i rast sociálních problémov a znečistenie životného prostredia. Poľnohospodárstvo i ťažba tu stratili na význame, zoslablo taktiž tradičné hutníctvo železa, viacej sa začalo využívať ropu a zemný plyn, a rozvinula sa strojárska a chemická výroba. Vzrástá význam cestovného ruchu.
|