K podstatnejšej prestavbe došlo však až po poškodení hradu obliehaním a požiarom r. 1526. Opravené budovy horného hradu dostali vysoké renesančné atiky s plastickými oblúčikmi. V ďalších rokoch dochádzalo viac-menej iba k opravám a korekciám, k spevňovaniu obvodových múrov a štýlovej modernizácii palácov. Koncom 16. st. sa hrad stal majetkom Illésházyovcov, dedičných trenčianskych županov. Tí venovali pozornosť predovšetkým dobudovaniu predhradia a posilneniu fortifikačného systému - jeho prispôsobeniu zdokonalenej dobyvačnej vojenskej technike, ale aj tak postavili na hrade tzv. sobášnu sieň a mlyn. V pol. 17. st. Illésházyovci si postavili nové pohodlnejšie sídlo, kaštieľ v Dubnici nad Váhom, a hrad opustili. Ešte za Thokolyho povstania sa tu úspešne bránila cisárska posádka, ale vzniknuté škody už nik neopravoval. Skazu dovŕšil požiar r. 1790, ktorému neodolali najmä hospodárske budovy a mladšie nadstavby a prístavby. Odvtedy začal celý mohutný komplex ohlodávať zub času, ktorému napodiv lepšie odolávali staršie masívnejšie stavby. Trenčiansky hrad ako celok okrem historického významu slúži aj ako doklad o štýlových premenách takmer ôsmich storočí, ktoré sa síce realizovali až do detailov, ale tvorili ucelený architektonický celok. To, ako aj dobre zachované podstatné časti hradu, bolo dôvodom na prehlásenie hradu za národnú kultúrnu pamiatku už r. 1949 a na začatie jeho konzervácie a rekonštrukcie. Konzervačné zásahy a zastrešenie hradnej veže pred r. 1914 síce spomalili rozkladný proces, ale už r. 1945 bolo ho treba staticky zabezpečiť, kým sa neprikročilo k plánovitej etapovitej rekonštrukcii. Po jej dokončení využijú sa hradné priestory na muzeálne účely, najmä na stále expozície feudalizmu, starého umenia, ale i na príležitostné výstavy. História mesta
Pod ochrannými krídlami mocného hradu vznikla a rýchlo sa rozvíjala remeselnícko-obchodná osada spomínaná kronikármi už r. 1067 a 1091, ale najmä v zoborských listinách z r. 1111 a 1113 (Trienchen, Trencsin), kde sa okrem hradu spomínajú trhová osada a mýto na starej obchodnej ceste popod Brezinu. Z pôvodne malej trhovej osady sa časom vyvinulo významné stredoveké mesto, živé remeselnícke a obchodné stredisko Považia. Aj napriek spustošeniu r. 1321, keď ho pri obliehaní hradu vypálil kráľ Karol Róbert, už r. 1324 dostalo prvé mestské výsady, najmä právo voliť si richtára a konať výročné trhy, a opevnilo sa múrmi. Do erbu si dalo strieborného baránka v modrom poli. Kráľ Žigmund r.