Vzdialenosť našej školy od kostola na časti Sever je 0,4km (smerom na sever)
Priekopa- 1,7km (smerom na sever)
Evanjelický kostol - 1,2km (smerom na severozápad)
Žel. stanica v Martine- 1,6km ( smerom na juh)
vo Vrútkach- 3km ( smerom na sever)
Svetové strany sa dajú určiť pomocou kompasu, buzoly, machu na stromoch, mraveniska, hodiniek a hviezdy severky.






II. Príroda

II.1. Horniny, povrch, podnebia.

a/horniny
Okolité pôdy tvorí štrk, rendzina, no prevahu má hlinitá pôda. V lesoch okolo kotliny sa nachádza hnedá lesná pôda. Pri brehoch väčších riek a potokov je nivná pôda. Na niektorých miestach sa ťažia, alebo sa ťažili štrky. Medzi dôležité suroviny, ktoré sa tu ťažia patrí:
štrkopiesky- Lipovec, Krpeľany, Sučany,
dolomity- oblasť Rahše,
stavebný kameň- Dubná skala, Horná Štubňa,

b/povrch
Povrch Turčianskej kotliny je prevažne hornatý. Nachádzajú sa tu pohoria ako Malá a Veľká Fatra. Tieto pohoria sú flyšového charakteru. Sú budované sprašom, viatymi pieskami, štrkami, ílmi, pieskovcami, zlepencami, ílovcami, vápencami, slieňovcami, dolomitmi, kremencami a magmatitmi ( žula, melafýr, granodiorit). c/podnebie
Najväčšia relatívna vlhkosť je v zimných mesiacoch, najčastejšie na jar (apríl-máj), niekedy sa môže vyskytnúť i v lete(júl). Denný chod relatívnej vlhkosti vzduchu je opačný ako denný chod teploty vzduchu, t. j. minimum sa vyskytuje okolo 14. Hodiny a maximum tesne pred západom slnka.
Zrážkové pochody v Malej Fatre sú veľmi premenlivé. Vyskytujú sa obdobia bez zrážok a naopak obdobia mimoriadne bohaté na zrážky. Obidva tieto extrémy vplývajú nepriaznivo na vodnú bilanciu krajiny. Najmenej zrážok pripadá na koniec zimy (február, niekedy január alebo marec) a najviac v júli. Značné kolísanie zrážkových úhrnov vedie k tomu, že v priebehu roka sa môže najväčší úhrn zrážok dostaviť v ľubovolnom mesiaci.
Najviac dní so zrážkami je v decembri príp. v januári, najmenej v septembri, príp. v októbri alebo marci. Osobitný význam majú snehové zrážky, ktorých podiel na celkovom množstve zrážok veľmi významne vzrastá s nadmorskou výškou. V polohách nad 1 300 m. n. m. možno pozorovať sneženie v priebehu celého roka. Súvislá snehová pokrývka trvá v Turci (Malá a Veľká Fatra) 80-130 dní, avšak rozdiely podľa rokov sú značné a môžu sa vyskytnúť prípady, keď snehová prikrývka i v nižších polohách trvá extrémne dlho, alebo sa naopak nevytvorí. Najväčšia snehová pokrývka je obyčajne v januári. V stredných polohách sa maximálny výskyt posúva na február, keď snehová pokrývka dosahuje 30-50 cm.