Bol tu i známy cech čižmárov, ktorý vyrábal čižmy z jemnej červenej kože (kordovánky). Najviac cechov(16-18) bolo v priebehu 16.-17. st. v Žiline. Medzi najpočetnejšie patril sukennícky cech. V 16.st pracovalo v Žiline až 200 súkenníckych majstrov a ich ročná produkcia sa pohybovala okolo 50 000 m súkna. Ich súkno, i keď hrubšie ako niektoré dovážané druhy, bolo známe nielen v Uhorsku, ale vyvážalo sa nielen za hranice. Žilinskí súkenníci dostali od uhorských panovníkov privilégiá, ktorými boli oslobodený od platenia mýta a mohli na trhoch predávať svoje výrobky nielen v celých balíkoch- po stavoch, ale i merané na lakte. Počet cechov v jednotlivých mestách a mestečkách bol rôzny a pohyboval sa od troch do ôsmich(Martin, Sučany, Varín, Kláštor pod Znievom). Okrem pekárov, mäsiarov a mlynárov boli v nich zastúpení predovšetkým kováči, debnári, hrnčiari, čižmári, zámočníci a i. Koncom 18.st. začali cechy postupne zanikať, pretože ich skostnatené predpisy- artikuly sa stávali brzdou zvyšovania produkcie a nemohli konkurovať vznikajúcim manufaktúram. Napriek tomu sú však ojedinelé prípady, ako napríklad varínsky cech krajčírov, ktorý existoval ako anachronizmus až do 20.st., no v tomto prípade to bola skôr záujmová spoločnosť ako prísne regulovaný stav.
Obdobie osvietenstva znamená aj rozvoj remesiel a začiatky priemyselného podnikania. Vznikajúce manufaktúry boli oveľa produktívnejšie ako cechové remeselné dielne. Jedna z prvých manufaktúr na plátno vznikla v Tepľičke nad Váhom. V Rajci vznikla garbiarska manufaktúra a v Rajeckých Tepliciach papiereň. Mlyny na papier boli v Terchovej.
Mnohí z obyvateľov horských oblastí sa snažili vylepšiť svoje sociálne postavenie a v období, keď neboli sezónne práce chodili do sveta ako podomoví obchodníci. U mnohých sa toto stalo postupne výlučným zamestnaním. Známi boli turčiansky olejkári a šafraníci. Na svojich vandrovkách sa dostali ďaleko za hranice Uhorska. V severných častiach Turca inklinujúcich k Orave to boli zasa platenníci (Kraľovany, Krpeľany). Na pltiach dolu Váhom vozili okrem dreva rôzny tovar, plátno, soľ z Poľska či železnú rudu z Liptova, ktorá sa v Žiline prekladala na povozy a vozila ďalej do Sliezska.

Pozorovanie č. 7
Vybrať najkrajšiu budovu v Turci
Je veľmi ťažké vybrať len jednu budovu, ktorá sa mi najviac páči, lebo ich je veľmi veľa. No ak by to mala byť iba jedna, tak by som si vybral budovu Slovenského Národného Divadla (starú). Je to budova, ktorá má za sebou kus dlhej histórie. Momentálne má menšie problémy s rekonštrukciami. Nie je dostatok financií.