Turiec (projekt)

I. Poloha

I.1. Martin
Prechádzajúc chodníčky Malej a Veľkej Fatry sa nám pri dobrom počasí často naskytne úchvatný pohľad na prírodné krásy Turčianskej záhradky. Človek si nevdojak predstaví prvých osídlencov, aké museli byť ich dojmy z čarovných výtvorov matičky prírody. Turiec je všeobecne zvláštny územný priestor, ktorý nikdy nestaval hradby na svoju ochranu, nakoľko je obklopený fatranským horstvom. Aj napriek pomerne drsným podmienkam tu človek nachádzal prostredie pre zabezpečenie svojich životných potrieb.
V súčasnosti často rezonuje otázka „Čo v minulosti priťahovalo umelcov, politikov, vedcov a vôbec tvorcov moderných národných dejín do tohto kraja, ktorý okrem ťažko vyrobeného chleba nemohol do svojho menu toho už veľa ponúknuť“? Samotné mesto Martin bolo od roku 1340 slobodným kráľovským mestom, no ruže mu počas feudalizmu veľa nekvitli. Určitú osvetu importovali olejkári a šafránici. Podstatný prelom nastal v polovici 19. storočia, keď Turčania podporili revolučné vystúpenie štúrovcov. V tomto období začala v Martine premena na významné stredisko nielen slovenskej kultúry, ale aj vedy, umenia, časopisectva, peňažníctva i politiky. Martin sa stal centrom slovenského národného a spoločenského hnutia.
Matica slovenská (1863), Slovenské patentálne gymnázium (1866), prvý spolok slovenských žien Živena (1869), Slovenský spevokol (1872), Dobrovoľný hasičský spolok (1873), Národný dom (1890), alebo S. Hurban-Vajanský, A. Kmeť, J. Škultéty, J. Francisci, Dulovci, Halašovci a mnohí ďalší. Takto by sme mohli pokračovať ďalej. Čo meno to pojem, čo názov to kus národnej histórie.
Dnes je Martin Centrum národnej kultúry Slovákov. Mnohým sa zdá, že len vďaka svojej minulosti. Mesto však má slovenskému národu stále čo ponúknuť. Popri tradičných celoštátnych podujatiach ako sú Scénická žatva, Slovesná jar, Bienále knižného umenia a iné začína si nachádzať svoj priestor aj taký fenomén ako je napr. jazzová hudba. Po zredukovaní zbrojárskeho priemyslu v Martine začínajú rásť menšie priemyselné subjekty ako sú: Volkswagen, Johnson Controls, Hoechst Biotika, Ecco a pod. Sústavne sa modernizuje Neografia a.s., ktorá je už tradičné zárukou stability v regióne. Do mesta prichádzajú Big Billa, Baumax a Tesco čo svedčí o perspektíve mesta Martin.

Ostáva doriešiť situáciu v cestovnom ruchu najmä pokiaľ ide o rozvoj lyžiarskeho centra Martinské hole.
Hodnotenie kultúry sa často sústreďuje na pomenovanie jednotlivých podujatí, ktoré sa v istom období uskutočnili. Zabúdame, že kultúra je všade prítomná a pre svoju kvalitu a hodnotu potrebuje vytvorený priestor. Mesto Martin má tu výhodu, že kultúra v meste nie je odkázaná len na mestský rozpočet, ale vďaka takým veličinám ako sú Matica slovenská, Národná knižnica, Divadlo SNP, Turčianska galéria, viacero múzeí a kultúrnych inštitúcií a zariadení, sú tu organizované mnohé kultúrne a osvetové podujatia na vysokej úrovni. Dnes už ťažko nájdeme kultúrny smer, ktorý by nemal zastúpenie na niektorom z podujatí organizovanom v našom meste.
Zdá sa, že pre určité zmapovanie týchto podujatí nám súčasný stav nestačí. Sme málo z miest SR, ktoré má v meste televíziu(TVT), tlačové periodikum a rozhlasovú stanicu(Rebeca).
Matica slovenská, Živena a kníhtlačiarstvo boli hnacím motorom vzdelávania v Martine. Ich rozvoj a úpadok išiel ruka v ruke s povznesením a útlmom slovenského povedomia a vzdelanosti. Po 1. svetovej vojne boli v Martine 4 elementárne ľudové školy a následne vznikali alebo sa obnovovali Obchodná akadémia, Gymnázium a školy Živeny. V Martine dočasne pôsobila Slovenská vysoká škola technická a svoj význam mali aj Štátna poľnohospodárska škola, Vyššia hospodárska škola, Zdravotnícka škola, Odborná učňovská škola a Mestská hudobná škola. Systém školstva v Martine pozitívne ovplyvnilo zriadenie Lekárskej fakulty a Vysokej vojensko-veliteľskej školy. Sieť základného školstva tvorí v súčasnosti 12 základných škôl a 21 predškolských zariadení.
V súčasnosti Martin pociťuje potrebu zriadiť Vysokú školu so zameraním na knihovníctvo, múzejníctvo a pod. s odôvodnením využitia pôsobnosti Matice slovenskej, Slovenskej národnej knižnice, SNM – EÚ a ďalších kultúrnych inštitúcií. Citeľná iniciatíva vychádza najmä z Rady národnej kultúry. Zdá sa však, že tu chýba politická vôľa a zjednotenie úsilia všetkých politických subjektov pôsobiacich v Martine. Územím regiónu Turiec prechádzajú železničné a cestné komunikácie celoštátneho významu, ktoré spájajú západné Slovensko s východným a severné s južným. Významná je najmä dvojkoľajová elektrifikovaná železničná trať č. 400 ( Žilina-Vrútky-Poprad-Košice ) s rýchlikovou stanicou Vrútky, kde sa napája železničná trať č. 431 ( Zvolen-Hronská Dúbrava-Vrútky ), trať č.432 (Banská Bystrica-Diviaky ) a trať č. 394 (Horná Štubňa-Prievidza ). V cestnej doprave medzinárodný význam má cesta I. triedy č.18 (E 50) Žilina-Ružomberok- Poprad-Košice, ďalej štátna cesta I. triedy č. 65 Žiar nad Hronom-Kremnica-Martin.

Turisticky významné sú cesty II. triedy Turčianske Teplice-NItrianske Pravno a Horná Štubňa-Ulanka, kde sa napája na štátnu cestu I. triedy č.59 (E77) Banská Bystrica- Ružomberok-Dolný Kubín-Poľsko. Letecké spojenie Turca je z letiska Sliač (85 km), Poprad (120km), Bratislava (233 km), Košice (240 km). Malé letisko je v Žiline ( 25 km od Martina). Na juhu dosahuje kotlina priemernú nadmorskú výšku 550 - 700 m n. m., na severe 400 m n. m. Kotlinu odvodňuje rieka Turiec s mnohými prítokmi. Povodie Turca pokrýva dve tretiny plochy regiónu. Územie regiónu sa kryje s plochou okresu Martin, ktorý s rozlohou 1128 km2 sa zaraďuje medzi stredne veľké okresy Slovenska. Ide o vysoko priemyselný okres s vyspelým poľnohospodárstvom. Región Turiec pokrýva 74 obcí z čoho sú 3 mestá. Najväčšia obec je Martin (60 000 obyvateľov ) a najmenšia je dedinka Polorieka (má iba 13 obyvateľov ). Najvyššie položené miesto regiónu je 1706 m n. m. ( Veľký Fatranský Kriváň v Malej Fatre )a najnižšie je 375 m n. m. (v povodí Váhu medzi Vrútkami a Strečnom pri Dubnej Skale). Najväčšia tu je rieka Váh no najvýznamnejšia je rieka Turiec, ktorá pramení v Kremnickom pohorí vo výške 1200 m n. m..Jeho dĺžka je68,7km. Turčianska kotlina má spolu asi 113 404 obyvateľov s 13 minerálnymi prameňmi. Hlavné mesto Turčianskej kotliny Martin leží na
490 05 ´´ severnej zemepisnej šírky
180 55´´ východnej zemepisnej dĺžky.
Miestna krajina sa nachádza na 13. poludníku.

Pokus č. 1
Výška Slnka nad obzorom
Na zhotovenie prístroja na meranie výšky Slnka nad obzorom som potreboval: špajdľu ( alebo rovnú aspoň 20 cm tyčku)
uhlomer ( použil som papierový)
lepidlo ( alebo lepiacu pásku)
špagát ( môže byť aj nitka)
klinec (alebo závažie)
slnečné okuliare ( pre ochranu očí pred ostrým slnkom)

Keď sme zostrojili meradlo pomocou slnečných okuliarov sme sa pozreli do Slnka. Potom ako sa závažie s nitkou ustálilo, druhý kamarát, sa pozrel na akú hodnotu stupňov ukazuje nitka so závažím.
Ja som nameral 380. Meranie som uskutočnil dňa 23.4.2002 o 17 hodine.

Pozorovanie č. 1 :
Na ktorú svetovú stranu smerujú okná našej triedy?
Pomocou čoho sa dajú zistiť svetové strany?
Aká je vzdialenosť našej školy od: námestia
kostola
železničnej stanice
Okná našej triedy smerujú na juh.

Vzdialenosť našej školy od kostola na časti Sever je 0,4km (smerom na sever)
Priekopa- 1,7km (smerom na sever)
Evanjelický kostol - 1,2km (smerom na severozápad)
Žel. stanica v Martine- 1,6km ( smerom na juh)
vo Vrútkach- 3km ( smerom na sever)
Svetové strany sa dajú určiť pomocou kompasu, buzoly, machu na stromoch, mraveniska, hodiniek a hviezdy severky.






II. Príroda

II.1. Horniny, povrch, podnebia.

a/horniny
Okolité pôdy tvorí štrk, rendzina, no prevahu má hlinitá pôda. V lesoch okolo kotliny sa nachádza hnedá lesná pôda. Pri brehoch väčších riek a potokov je nivná pôda. Na niektorých miestach sa ťažia, alebo sa ťažili štrky. Medzi dôležité suroviny, ktoré sa tu ťažia patrí:
štrkopiesky- Lipovec, Krpeľany, Sučany,
dolomity- oblasť Rahše,
stavebný kameň- Dubná skala, Horná Štubňa,

b/povrch
Povrch Turčianskej kotliny je prevažne hornatý. Nachádzajú sa tu pohoria ako Malá a Veľká Fatra. Tieto pohoria sú flyšového charakteru. Sú budované sprašom, viatymi pieskami, štrkami, ílmi, pieskovcami, zlepencami, ílovcami, vápencami, slieňovcami, dolomitmi, kremencami a magmatitmi ( žula, melafýr, granodiorit). c/podnebie
Najväčšia relatívna vlhkosť je v zimných mesiacoch, najčastejšie na jar (apríl-máj), niekedy sa môže vyskytnúť i v lete(júl). Denný chod relatívnej vlhkosti vzduchu je opačný ako denný chod teploty vzduchu, t. j. minimum sa vyskytuje okolo 14. Hodiny a maximum tesne pred západom slnka.
Zrážkové pochody v Malej Fatre sú veľmi premenlivé. Vyskytujú sa obdobia bez zrážok a naopak obdobia mimoriadne bohaté na zrážky. Obidva tieto extrémy vplývajú nepriaznivo na vodnú bilanciu krajiny. Najmenej zrážok pripadá na koniec zimy (február, niekedy január alebo marec) a najviac v júli. Značné kolísanie zrážkových úhrnov vedie k tomu, že v priebehu roka sa môže najväčší úhrn zrážok dostaviť v ľubovolnom mesiaci.
Najviac dní so zrážkami je v decembri príp. v januári, najmenej v septembri, príp. v októbri alebo marci. Osobitný význam majú snehové zrážky, ktorých podiel na celkovom množstve zrážok veľmi významne vzrastá s nadmorskou výškou. V polohách nad 1 300 m. n. m. možno pozorovať sneženie v priebehu celého roka. Súvislá snehová pokrývka trvá v Turci (Malá a Veľká Fatra) 80-130 dní, avšak rozdiely podľa rokov sú značné a môžu sa vyskytnúť prípady, keď snehová prikrývka i v nižších polohách trvá extrémne dlho, alebo sa naopak nevytvorí. Najväčšia snehová pokrývka je obyčajne v januári. V stredných polohách sa maximálny výskyt posúva na február, keď snehová pokrývka dosahuje 30-50 cm.

V najvyšších polohách Malej Fatry býva maximálna snehová pokrývka vo februári alebo až marci a dosahuje spravidla vyše 60 cm. Značný vplyv na snehovú pokrývku má pohyb vzduchu, ktorý na exponovaných miestach (hrebeňové a vrcholové polohy) odvieva sneh takmer úplne, kým na chránených miestach sa tvoria záveje. Tieto v ojedinelých prípadoch spôsobujú vznik lavín. Slnečný svit najdlhšie trvá v júli – až 130 hodín, najkratšie v decembri- okolo 35 hodín. Priemerné trvanie slnečného svitu v roku 1 200- 1 400 hodín, z čoho 800-900 hodín pripadá na letné mesiace(60-65%celoročnej sumy).
V regióne Turiec prevláda juhozápadný a severný vietor. Na prúdenie vzduchu veľmi vplýva reliéf a celková orografia územia. Maximálna rýchlosť vetra sa pohybuje prevažne od 30 do 40 m/s, pričom počet dní s búrlivým vetrom je ako miestne tak i časovo premenný.






Pozorovanie č. 2
Množstvo zrážok za týždeň
Priemerné denné a týždenné teploty
Na pozorovanie sme potrebovali: nádobu ( na meranie množstva zrážok) teplomer zavesený igelit ( na zisťovanie smeru vetra)


Teplota Zrážky Vietor
Deň ráno poobede ráno poobede ráno poobede
Streda 24.IV 9 17 20ml - - - - - - - - - - - - - - sever
Štvrtok 25.IV 8 21 - - - - - - - - - - - - sever severovýchod
Piatok 26.IV 9 17 - - - - - - - - - - - - juhozápad juhovýchod
Sobota 27.IV 12 13 9ml 52ml juhovýchod juh
Nedeľa 28.IV 10 22 - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - severozápad
Pondelok 29.IV 11 20 - - - - - - - - - - - - západ sever
Utorok 30.IV 10 21 - - - - - - - - - - - - severozápad - - - - - - - - -

Priemerná týždenná teplota bola 14,3 stupňa Celzia.
Počet zrážok za celý týždeň bolo 81ml dažďovej vody.





II.2. Vodstvo, pôdy, rastlinstvo, živočíšstvo.

a/ vodstvo:
Prevažná časť Turca patrí do povodia Váhu, len nepatrná časť na JZ do povodia Nitry. Miestne toky sa hlboko zarezávajú do pohoria Malej Fatry, majú prudký spád a prevažne bystrinný charakter horských riečok a potokov. Ich sklon sa mení od niekoľkých desiatok po 300-400%. Na viacerých miestach, najmä v oblasti vápnitých hornín vznikli početné vodopády. Najväčší a najkrajší je Šútovský vodopád, ďalšie sú v doline Stolového potoka, Dierového potoka a and osadou Biela vodopád padacia na V od Malého Rozsutca.

Priaznivé klimatické podmienky, najmä značné množstvo zrážok, ako aj geologicko-geolomorfologické pomery podmieňujú značný odtok z územia Malej Fatry. Z podzemných vôd vyskytujú sa v podloží hornín kryštalinika puklinové podzemné vody. Odvodňujú ich početné, ale málo výdatné, puklinovo-sutinové pramene. Pre výskyt podzemných vôd najväčší význam majú vápencové horniny, kde sa vyskytujú výdatnejšie pramene. Medzi najvýdatnejší pramene tejto oblasti patria pramene v Belskej a Vrátnej doline. Najväčšiu mesačnú výdatnosť majú pramene v apríli a máji, pri hlbšom obehu podzemných vôd až v júni, najnižšie v januári a februári. Územie Malej Fatry je infiltračnou oblasťou aj pre niektoré minerálne a termálne pramene, ktoré vyvierajú v susedných kotlinách. Najvýznamnejšia z nich je Teplica v Rajeckých Tepliciach. Viaceré kyselky, ktoré majú svoj pôvod v horninách Malej Fatry, vyvierajú v Turčianskej kotline (napr. známa min. voda Fatra).
Vodné plochy: Biele brehy, Vodná nádrž Krpeľany, Štrkopiesky.
Rieky: Váh, Turiec
Potoky: Valčiansky, Vrúca, Jasenica, Ľubná, Místnik, Sloviansky, Žarnovica, Čierna voda, Gaderský, Necpalský, Beliansky, Šútovský...

Pozorovanie č. 3:
Kľukatenie rieky alebo potoka
Na pozorovanie som potreboval pásmo (na zmeranie dĺžky rieky alebo potoka).

Pozorovanie rieky Turiec, ktoré som začal pozorovať na ulici Robotníckej a skončil som na časti mesta Podháj, malo vzdialenosť 4 kilometre. Pozorovaný úsek obsahoval jednu väčšiu a päť menších zákrut ( meandrov). Pozorovanie som uskutočnil dňa 10.4.2002 v Martine.








Kolobeh vody
Všetko sa začína oblačnosťou. Pri daždi zem vpije časť vody a tá sa ukladá v podzemných nádržiach. Podzemná voda na nejakom mieste začne vyvierať. Zatiaľ to je len malá riečka. No prameňov býva vždy viac. Keď sa spojí viac malých riečok vytvoria potok. Voda v potokoch je číra ale nie čistá. Preto musí prejsť očistou. Nato slúžia čističky odpadových vôd. Voda sa ďalej ukladá v nádržiach nazývaných rezervár. Z rezervoára sa čerpá voda do teplárni, kde sa voda zohrieva na vriacu teplotu. Pri tejto teplote voda stráca baktérie. Do vody sa väčšinou pridáva chlór. Chlór pôsobí pozitívne na vodu, ale nie na spotrebiče. Preto sa niekedy a niekde nachádzajú budovy, ktoré majú za úlohu zmäkčiť túto vodu. Používajú sa buď elektromagnetické zmäkčovadla, alebo pridávaním chemikálií (chlóru ) do vody. Vriaca voda sa v potrubí trochu ochladí. Takto očistená a zohriata voda ide do domácností. Špinavá voda ide oddeleným potrubím späť do čističky odpadových vôd.

A tento kolobeh sa stále opakuje dookola.
Dážď















Pokus č. 2
Rýchlosť toku rieky

Na zmeranie rýchlosti toku rieky sme potrebovali: meter drevo stopky

Na brehu rieky Turiec sme namerali 10 metrov. Stopkami sme odmerali čas, za ktorý preplávalo drievko úsek desiatich metrov.

Namerané hodnoty: s= 10 metrov
t= 10 sekúnd
v=?

v= s/t
v= 10/10
v= 1 m/s


Rýchlosť toku rieky Turiec je 1 m/s. Meranie som uskutočnil 15.4. 2002 za obchodným domom Big Billa pri rieke Turiec.




Pozorovanie č.4 :
Prečo voda tečie v riekach aj keď neprší?
Výška hladiny vody nezávisí len od dažďa. Závisí predovšetkým od výšky hladiny podzemnej vody. No závisí aj od typu pôdy. Či je pôda priepustná málo alebo veľmi. Keď sú silné dažde, voda vsakuje do zeme kým nenarazí na nepriepustnú vrstvu. Tam sa voda začne nahromaďovať. Z podzemnej vody (jej vyvieraním ) vznikajú pramene. Keď sa viac prameňov zleje do jedného , vytvoria potok a z potokov rieku. Takže aj keď neprší, podzemná voda zásobuje potoky a tie zase rieky. b/pôdy:
Typy pôd: hnedozem
hnedá lesná pôda
nivná
vápenatka ( rendzina)
lužné
podzolová
Druhy pôd: hlinito- piesočnaté
Ílovito- hlinitá

c/Rastlinstvo
Prírodu chápeme ako systém živých organizmov s ich prostredím.
Jej prostredím je podmienený vonkajším i vnútornými činiteľmi, medzi ktorými existujú zložité vzťahy a procesy prúdenia energie, biochemických cyklov a vnútornej regulácie. Rastlinstvo geologické, geomorfologické, pedologické a klimatické pomery, poskytuje potravu i úkryt živočíchom a dáva krajine jej fyziognómiu. Tvorí významnú zložku prírodných ekosystémov a v ochranárskej praxi malo vždy hlavnú úlohu. Poznatky náuky nemajú dodnes rovnocenné výsledky ako v iných prírodovedných odborov. Zo zložiek ekosystémov sú rastliny pre človeka najprístupnejšie, a preto i najviac ohrozené, ničené a poškodzované. Rastliny prevažne žijú v spoločenstvách. Narušením a ohrozením prírodných podmienok sú ohrozené i podmienky existencie rastlín a ich spoločenstiev. Ochrana rastlinstva a ich spoločenstiev je zložkou komplexnej ochrany prírody a krajiny. Opiera sa o zákon SNR č. 1/1955 Zb. o štátnej ochrane prírody a vyhlášku Povereníctva školstva a kultúry č. 211 z 23. Decembra 1958, ktorá priamo nadväzuje na zákon. Vyhláška určuje ochranu najviac ohrozených druhov rastlín(asi130druhov) a zriedkavých, a ojedinelých druhov.

Ich ochrana má nielen vedeckovýskumný význam pri poznávaní zložitého vývoja našej flóry, ale má aj kultúrno-výchovný význam, ako zdroj vlastivedného poznania bohatosti a pestrosti rastlinného krytu našej vlasti. Na začiatku ochranárskeho snaženia boli predmetom ochrany len jednotlivé druhy našej flóry, ktoré človek existenčne ohrozoval pre vzhľad, tvar kvetu, vôňu a farbu. Rastliny však závisia od všetkých zložiek ekosystému. Vnútri rastlinného spoločenstva a tiež medzi rastlinami a ostatnými zložkami prostredia existujú zložité a dynamické vzťahy. Treba preto chrániť nielen jednotlivé druhy rastlín, ale aj ich životné prostredie.
Rozvoj priemyslu spolu s intenzifikáciou poľnohospodárstva a lesného hospodárstva v posledných desaťročiach spôsobili ústup celého radu rastlinných druhov, ba v niektorých prípadoch viedli až k ich zániku. Už pred pätnástimi rokmi hrozilo vyhynutie asi 20 000 druhov celosvetovej flóry, odvtedy sa ich počet zvýšil o celú pätinu. Pritom príčinou tohto ústupu nie je ani tak priame ohrozenie(trhanie kvetov, presádzanie do záhradiek, zber do herbárov, zámerné ničenie burín a p.), aj keď napríklad živelný zber liečivých rastlín spôsobil úbytok niektorých druhov, ako skôr nepriami vplyv civilizačných zásahov(odlesňovanie alebo naopak zalesnenie, zmeny v zložení lesov, veľkoplošné v poľnohospodárstvo s uplatnením chemizácie, rozsiahle meliorizácie, ťažba nerastných surovín, výstavba komunikácií a vodných diel, urbanizácia krajiny, priemyselné exhaláty a p.). Na území Malej Fatry sa nachádzajú štátne prírodné rezervácie Rozsutec, Chleb, Tiesňavy, Veľká Bránica, Starý hrad, Šrámková Kľačianska Magura, Hajasová, Hrádok, Kľak, ďalej chránené nálezisko Veľká Lučivná a prírodné výtvory Šútovských vodopádov- Tesnô a Domašinský meander. Pozorovanie č. 5
Počet rastlinných druhov na metri štvorcovom
Na pozorovanie sme potrebovali: meter
atlas rastlín
drevené kolíky
Pozorovanie som urobil na troch miestach.
Prvé miesto: margarétka
tráva
skorocel
púpava
Druhé miesto: pýr
tráva
divé černice
prvosienka jarná
Tretie miesto: skorocel
ďatelina
púpava
žihľava
tráva




d/ Živočíšstvo
Žije tu vyše 220 druhov živočíchov. Pozornosť treba venovať vzácnym druhov stavovcov, pre ktoré je Krivánska Fatra okrajovým územím ich celkového rozšírenia. Medzi ne patria: medveď hnedý, rys ostrovid, orol skalný, sokol sťahovavý a z hľadiska súčasného areálu výskytu aj vydra riečna.

Kým orol, sokol a vydra patria medzi celoročne chránené druhy, rys sa môže voľne loviť a na základe špeciálneho povolenia aj medveď. Lov spomenutých druhov umelo znižuje početnosť a hustotu ich populácií, a tak nepriamo zamedzuje ich voľný pohyb po prírode. Aktuálne sú osobitné opatrenia na ochranu známych hniezd vzácnych- plachých dravcov alebo iných vtákov vrátane potrebného sezónneho usmernenia návštevnosti takýchto lokalít počas hniezdenia, prípadne zabezpečenia stáleho dozoru. Vzťahuje sa to najmä na orla skalného, sokola sťahovavého, výra skalného, sokola lastovičiara, murárika čiernokrídleho a bociana čierneho. Z konkrétnych lokalít si zasluhujú spomenúť: Tiesňavy vo Vrátnej doline, Obšínska v masíve Sokolia, Veľký Rozsutec, Belianska dolina, Kúrska dolina, Ťavie hrby, Biela skaly v masíve Suchého, Sokolec v Zázrivskej doline a skalnaté steny Čapice nad osadou Biela.

Pozorovanie č. 6
Počet rastlinných druhov na m2
Na pozorovanie potrebujeme: meter
atlas rastlín a živočíchov Pozorovanie som urobil na 3 miestach
Prvé miesto: mravce
chrúst
bistruška
Druhé miesto: mravce
Motýľ
Dážďovka

Tretie miesto: stružka
chrúst
húsenica
lienka






















III. Obyvateľstvo


III.1. História
Hustota osídlenia v oblasti Turca narastá od vzniku púchovskej kultúry (2. st. pr. n. l. až 4. st. n. l. ). Na konci tohto časového úseku, najneskôr však v dobe sťahovania národov (5.st. n. l. )sa na tomto území usadzujú natrvalo naši predkovia- Slovania. Ich prítomnosť dokazujú viaceré sídliská, hrady, hradiska a mohylníky v Turí, Poluvsí, Varíne, Košútoch a Bystričke, stopy po slovanských hradiskách sa nachádzajú aj v Tepľičke nad Váhom, Zástraní, Strečne, Turčianskych Kľačanoch, Krpeľanoch, Kraľovanoch a Rajeckej Lesnej. Na miestach niektorých týchto hrádkov a hradísk vznikli neskôr stredoveké hrady. Pretože územie ležalo na okraji tvoriaceho sa uhorského štátu, ktorého západná a severná hranica na dlhom hrebeni Karpát sa ustálila v priebehu 11.- 12. st. , existujú o ňom prvé písomné správy až z 12. 13. st.
Z hospodárskej stránky najvýznamnejšia funkcia pripadla už v 14. st. mestám- strediskám obchodu a remesiel. Mestá sa vyvinuli z remeselnícko- obchodných cestách, dôležitých priechodoch a križovatkách.
V mestách a mestečkách s rozvíjala remeselná výroba organizovaná v cechoch. Medzi najstaršie patril obuvnícky cech z Rajca, ktorého artikuly pochádzajú z 1473.

Bol tu i známy cech čižmárov, ktorý vyrábal čižmy z jemnej červenej kože (kordovánky). Najviac cechov(16-18) bolo v priebehu 16.-17. st. v Žiline. Medzi najpočetnejšie patril sukennícky cech. V 16.st pracovalo v Žiline až 200 súkenníckych majstrov a ich ročná produkcia sa pohybovala okolo 50 000 m súkna. Ich súkno, i keď hrubšie ako niektoré dovážané druhy, bolo známe nielen v Uhorsku, ale vyvážalo sa nielen za hranice. Žilinskí súkenníci dostali od uhorských panovníkov privilégiá, ktorými boli oslobodený od platenia mýta a mohli na trhoch predávať svoje výrobky nielen v celých balíkoch- po stavoch, ale i merané na lakte. Počet cechov v jednotlivých mestách a mestečkách bol rôzny a pohyboval sa od troch do ôsmich(Martin, Sučany, Varín, Kláštor pod Znievom). Okrem pekárov, mäsiarov a mlynárov boli v nich zastúpení predovšetkým kováči, debnári, hrnčiari, čižmári, zámočníci a i. Koncom 18.st. začali cechy postupne zanikať, pretože ich skostnatené predpisy- artikuly sa stávali brzdou zvyšovania produkcie a nemohli konkurovať vznikajúcim manufaktúram. Napriek tomu sú však ojedinelé prípady, ako napríklad varínsky cech krajčírov, ktorý existoval ako anachronizmus až do 20.st., no v tomto prípade to bola skôr záujmová spoločnosť ako prísne regulovaný stav.
Obdobie osvietenstva znamená aj rozvoj remesiel a začiatky priemyselného podnikania. Vznikajúce manufaktúry boli oveľa produktívnejšie ako cechové remeselné dielne. Jedna z prvých manufaktúr na plátno vznikla v Tepľičke nad Váhom. V Rajci vznikla garbiarska manufaktúra a v Rajeckých Tepliciach papiereň. Mlyny na papier boli v Terchovej.
Mnohí z obyvateľov horských oblastí sa snažili vylepšiť svoje sociálne postavenie a v období, keď neboli sezónne práce chodili do sveta ako podomoví obchodníci. U mnohých sa toto stalo postupne výlučným zamestnaním. Známi boli turčiansky olejkári a šafraníci. Na svojich vandrovkách sa dostali ďaleko za hranice Uhorska. V severných častiach Turca inklinujúcich k Orave to boli zasa platenníci (Kraľovany, Krpeľany). Na pltiach dolu Váhom vozili okrem dreva rôzny tovar, plátno, soľ z Poľska či železnú rudu z Liptova, ktorá sa v Žiline prekladala na povozy a vozila ďalej do Sliezska.

Pozorovanie č. 7
Vybrať najkrajšiu budovu v Turci
Je veľmi ťažké vybrať len jednu budovu, ktorá sa mi najviac páči, lebo ich je veľmi veľa. No ak by to mala byť iba jedna, tak by som si vybral budovu Slovenského Národného Divadla (starú). Je to budova, ktorá má za sebou kus dlhej histórie. Momentálne má menšie problémy s rekonštrukciami. Nie je dostatok financií.

No verím, že nedovolia nehať schátrať takúto historicky cennú budovu.

Pozorovanie č. 8
Charakter sídlisk
Sídliská v Martine sú prevažne panelového charakteru. Tieto panelové sídliská sa postavili za socializmu. Najstaršia sídlisko tohto mesta je sídlisko na Štúrovom námestí. Najstarší strom je na Memorandovom námestí. Ostatné sídliská, ktoré niesu zastavané panelákmi, sú zastavané nádhernými a modernými rodinnými domami. Aj ja by som tam chcel bývať. Je tam o niečo čistejší vzduch ako priamo v centre mesta.

Pozorovanie č. 9
Druh výrubu v Turčianskej kotline
Počas môjho pozorovania som zistil, že v Turčianskej kotline sa väčšinou koná triedený výrub. To je výrub systematický. Choré stromy sú označené značkami, ktoré umožňujú horárom a drevorubačom ich vyrúbať.

Pozorovanie č. 10
Naša škola
Naša škola sa skladá zo štyroch budov. Je rozdelená na prvý a druhý stupeň. Tretia je školská jedáleň, nad ktorou sa nachádza kancelária riaditeľa školy. Štvrtá budova sú dielne. Sú rozdelené na drevodielne a kovodielne. Na našej škole je deväť ročníkov po štyri triedy. V jednej triede je priemerne dvadsaťpäť žiakov. Do našej školy chodí asi 900 žiakov a veľa perfektných učiteľou. IV. Priemysel
V Turci sa nachádza priemysel: Strojársky (Trim Leader, Volkswagen, ŽOS, OSOS)
Potravinársky (Martiner, Biba a Apis)
Chemický (Hoechst Biotika, Turpak obaly)
Papierenský (Neografia, Aluprint, Neoprint)
Odevný (ECCO Slovakia)
Nábytkársky (Tatra nábytok
Aj keď Turiec možno charakterizovať ako priemyselný región z rozvinutým poľnohospodárstvom, ešte zaujímavejší je z hľadiska cestovného ruchu. Návštevníkov z domova i cudziny lákajú tak spomenuté kultúrno-historické pamiatky, ako aj bohatstvo prírodných krás. Nie nadarmo sa Turiec nazýva Turčianskou záhradkou. Návštevu Martina s historickým námestím a novou pešou zónou možno spojiť s prehliadkou bohatých expozícii v tamojších múzeách alebo s kratším či dlhším pobytom v niektorom z okolitých stredísk cestovného ruchu. Ideálne podmienky na lyžovanie sú na Martinských holiach, v Jasenskej doline a Valčianskej doline, značkované turistické chodníky a cyklotrasy vedú do prekrásnej doliny Veľkej a Malej Fatry alebo iných malebných zákutí Turčianskej záhradky. Neďaleko obce Turany pod Malou Fatrou poskytuje služby návštevníkom autokemping a rekreačné zariadenie Trusalová. Okrem Národného parku Malá Fatra sú tu mnohé chránené územia, prírodné pamiatky a rezervácie. Región je bohatý na minerálne vody (Fatra, Budiš) a termálne pramene.

V letnej turistickej sezóne sú dôležitými centrami kúpeľné mesto Turčianske Teplice a obec Mošovce s areálmi termálnych kúpalísk a moderným kúpaliskom vo Vrútkach. Zaujímavosťou je vodná nádrž Turček, slúžiaca ako zásobáreň pitnej vody.




Pokus č. 3
Čo by som chcel zmeniť na meste Martin?
1. Vystavať diaľnicu Žilina Martin
2. Zrekonštruovať divadlo SNP
3. Postaviť vysokú školu strojársku
4. Zväčšiť pešiu zónu
5. Rozšíriť parky
6. Rozšíriť ťažbu štrku
7. Postaviť vleky a lanovku na pohorie Magura.