Banská Bystrica s rozlohou 407 hektárov leží na oboch brehoch rieky Hron v nadmorskej výške 342 - 362 metrov, na rozhraní troch rozsiahlych pohorí stredného Slovenska: Nízkych Tatier, Veľkej Fatry a Slovenského Rudohoria. Mesto má mierne kontinentálne podnebie s ročným teplotným priemerom 8 stupňov Celzia a priemerom zrážok 853 mm.
    Banská Bystrica leží na dôležitej križovatke pohronskej cesty s trasami na sever: do Turca a Liptova.
    Osídlenie lokality siaha nepretržite až do praveku. Už starí Slovania z osady Bystrica sa popri poľovníctve a rybárstve živili ryžovaním zlata a ťažbou rúd v povrchových jamách. Rozvoj osady narušil tatársky vpád roku 1241. Uhorský kráľ Belo IV. povýšil osadu na mesto roku 1255a udelil Banskej Bystrici rozsiahle výsady, aby prilákal nemeckých prisťahovalcov, ktorí potom spolu s pôvodnými obyvateľmi rozvíjali ťažbu drahých kovov, najmä medi. NOVA VILLA BISTRICE (Nová osada Bystrica) - prvý písomne doložený názov mesta, ktorý sa spomína v listine uhorského kráľa Bela IV.
   Výsady však podporovali aj obchod a remeslá. Prosperujúci banícky ťažiari už v polovici 13. storočiapostavili na miernej vyvýšenine terajšieho Námestia Štefana Moysesa románsky Kostol Nanebovzatie Panny Márie. Postupne vytvorili okolo kostola mestský hrads gotickým domom kráľa Mateja, Kostol sv. Kríža, radnicou a vežou so vstupným Barbakanom. Hrad opevnili v rokoch 1480 - 1510. Pod mestským erbom so osemkrát deleným striebornočerveným štítom s konca 13. storočia vyrastali na dnešnom Námestí SNP prepychové domy banských ťažiarov.
    Banskobystrická meď sa leskla v mnohých významných mestách celej Európy. Od roku 1475je história Banskej Bystrice úzko spätá s rodinou Thurzovcov. Krakovský mešťan a banský podnikateľ Ján Thurzo si prenajali takmer všetky bane na meď a o 20 rokov neskôr vznikla Thurzovsko - fuggerovská ťažiarska spološnosť. V Thurzovom dome na Námestí SNP č. 4 dnes sídli Stredoslovenské múzeum. Turecké nebezpečenstvo v 16. storočíurýchlilo opevnenie mesta kamennými hradbami s baštami a vstupnými bránami, do dnešných dní sa z nich zachovalo veľmi málo. Najzachovalejšou pamiatkou je Mäsiarska bašta v areáli Múzea SNP. Počas stavovských povstaní v 17. storočípostihli mesto rabovačky, požiare, epidémie i národnostné trenice. V roku 1620 zvolili v Banskej Bystrici v dome na Dolnej ulicič. 6 za uhorského kráľa Gabriela Bethlena, v budove je dnes Štátna galéria.
    18. storočieprinieslo istú úľavu i hospodársky rozmach.