Thessaloniki

Druhé najväčšie mesto v Gréckej republike (706 tis. obyvateľov), správne stredisko gréckej Macedónie.
Založil ho v r. 315 pred našim letopočtom (neskorší) macedónsky kráľ Kassandros a pomenoval ho podľa svojej manželky Thessaloníky, dcéry Alexandra Veľkého. Za čias rímskej ríše nadobudlo mesto veľký význam vzhľadom na svoju polohu na dôležitom cestnom spoji medzi Rímskou a Byzantskou ríšou. V prvej polovici 9. storočia sa tu narodili slovanskí vierozvestcovia sv. Cyril a Metod, ktorí v roku 863 prišli ako misionári na územie Veľkej Moravy. Od roku 1430 bolo mesto obsadené Turkmi na takmer 500 rokov, čo malo nepriaznivý vplyv na dovtedajší rozvoj mesta. Solún je aj rodiskom prvého tureckého prezidenta – Kemala Pašu nazývaného Atatűrk.

Pamätihodnosti:
Biela veža (Leukos pyrgos) kruhovitého tvaru, pôvodne strážna veža ako súčasť opevnenia zálivu. Pochádza zo začiatku 15. storočia, teda z tureckého obdobia. Dnes sa tu nachádza byzantské múzeum.
Galeriov oblúk, tzv. Kamara, postavený v r. 303 na triede Via Egnatia na pamiatku víťazstva cisára Galéria nad Peržanmi v r. 297
Rotunda zo začiatku 4. storočia (kruhová stavba, v ktorej sa postupom času vystriedal chrám boha Dia, kresťanský kostol, moslimská mešita, obnovený kresťanský chrám a nakoniec múzeum). Nazýva sa tiež chrám sv. Juraja. So svojimi piatimi kupolami a vnútornou výzdobou patrí k najkrajším chrámom byzantského obdobia.
Kostol sv. Sofie (Agia Sofia) z 9. – 10. storočia, postavený na krížovom pôdoryse, v ktorom je veľkolepo zobrazené zmŕtvychvstanie Krista a v apside Matka Božia Platýtera
Zvyšky rímskej agory
Bazilika sv. Dimitrija z byzantského obdobia – 5. storočie
Chrám Panagia Chalkeón z 11. storočia, s freskami z 11. a 14. storočia

Neďaleko Solúna je mestečko Pella, niekdajšie sídlo macedónskych kráľov, kde Aristoteles vychovával Alexandra Macedónskeho. Aristoteles pochádza zo Stageiry na Chalkidiki.