Chorvátsko je krajinou s tisícročnou históriou a kultúrou. Jeho územie sa rozprestiera v južnej časti Panónskej nížiny a pozdĺž východného pobrežia Jadranského mora. V tomto priestore sa od nepamäti stretávala kultúra stredoeurópska a stredomorská. Historický vývin Chorvátska je čiastočne podobný Slovenskému. Do r. 1918 bolo súčasťou Rakúsko - Uhorska. Neskôr patrilo do Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, od r. 1929 do Juhoslávie a od roku 1945 patrilo pod Socialistickú federatívnu republiku Juhoslávia. Súčasná Chorvátska republika bola založená v r. 1990 a medzinárodne uznaná začiatkom r. 1992. Jednotkou chorvátskej meny je Kuna, ktorá sa delí na 100 Lip. Podľa najnovšieho sčítania ľudu, dnes v tejto krajine, jednej z najmladších európskych štátov s parlamentnou demokraciou žije okolo 4,8 milióna obyvateľov. Najviac, 78,1% je Chorvátov, 12% Srbov. Čo do náboženstva najviac 76,5% je rímskych katolíkov, 11% je pravoslávnych veriacich. Priemerná hustota zaľudnenia je 81 obyvateľov na km2. Priemerná dĺžka života u mužov je 68 a u žien 76 rokov. Oficiálnym jazykom je chorvátčina resp. Srbochorvátčina. Miera inflácie dosahuje 4% a hlavnými obchodnými partnermi tohto štátu sú Nemecko, Rakúsko, Taliansko a Slovinsko.

Chorvátsko je nielen jednou z najmladších ale, svojou rozlohou 56 538 km2 pevniny (Slovensko - 49 014km2) a 31 900 km2 priľahlého mora, aj jedným z najmenších európskych štátov. Dĺžka pobrežia je vrátane 1 185 ostrovov 5740km a bez ostrovov 2040km. Zo spomenutých 1185 ostrovov je iba 66 obývaných. Na neobývaných ostrovoch sa stáva populárna nová netradičná forma cestovného ruchu - Robinsonovská dovolenka.
Pre pobrežie Jadranu sú charakteristické dlhé teplé letá bez dažďov, dlhé teplé jesene a mierne zimy. Typický je aj vysoký počet slnečných dní - priemerne 2 600 hodín ročne. Čo sa týka flóry, nájdeme tu palmy a rôzne okrasné rastliny a kry ako agávy, oleandre, cyprusy, figovníky, akácie, pomarančovníky, citrusovníky, ktoré na toto územie priviezli námorníci z celého sveta a vďaka miernému subtropickému podnebiu sa tieto rastliny dobre udomácnili.
Spomeňme aj olivovníky, ktoré sú typickými gréckymi stromami. Olivy a olivovníky boli známe už v antickej dobe, kedy boli hlavným obchodným artiklom a vyvážali sa do Ríma a do vzdialených provincií rímskeho impéria.

Jadranské more je všeobecne považované za jedno z najkrajších a je najčistejším morom na svete splňujúce najprísnejšie kritéria, ktoré stanovilo Európske spoločenstvo.